Názory na rast zložitosti vo vesmíre upraviť

Jestvujú rôzne protichodné filozofické predstavy, úvahy a špekulácie, ktoré vyplývajú z vedeckých faktov a teórií. Podľa vedeckých poznatkov je v histórii vesmíru akýsi vývoj, od jednoduchšieho k zložitejšiemu, od menej organizovaného k organizovanejšiemu. Vo vesmíre sa však uplatňuje aj opačná tendencia k rozkladu, k prechodu od zložitého k jednoduchému, od organizovaného k menej organizovanému až k chaosu. Toto je vyjadrené druhou termodynamickou vetou, zákonom entropie (neusporiadanosti).

Sú štyri základné skupiny postojov na náhľad vývoja vo vesmíre:

  1. Vo svete nepribúda informácia ani nerastie organizovanosť, vesmír bol jednorázovo stvorený.(Kreacionizmus - anti-evolucionizmus)
  2. Vesmír sa vyvinul od anorganických látok, cez organické k životu až po človeka sledom priaznivých náhod. Keby sa mal ešte raz vyvíjať, človek by nevznikol. (Náhodný vývoj)
  3. Vesmír sa spontánne, samovoľne vyvíja od jednoduchého k zložitému. Má akúsi vlastnosť samoorganizácie. Zákonite vedie k človeku alebo viacerým inteligentným tvorom.(Zákonitý vývoj)
  4. Vesmír sa postupne vyvíja k zložitejším štruktúram až k človeku pôsobením bytia, ktoré je mimo vesmíru. (Evolucionistický teizmus)

V týchto názoroch sa ponúkajú odpovede na otázky týkajúce sa vývoja vesmíru. Vo svete vidíme, že všetko postupne podlieha zubu času a ničí sa. Prečo sa napríklad vo vesmíre objavujú stále viac a viac vnútorne organizovanejšie štruktúry?

Spomínané názory predpokladajú, že svet je reálny, veď ak by nebol, nemalo by ani význam sa ním zaoberať. Existujú aj filozofie, ktoré popierajú reálnosť sveta a skutočný reálny svet podľa nich je ten duchovný – akýsi svet ideí, ilúzií. Toto vo svojej filozofii predkladá už v staroveku Platón, ale aj dnes tento názor podporuje filozofia hinduizmu a budhizmu.