Dogmatika/Ekumenické koncily

1. Nicejský koncil (325)Upraviť

Odsúdil arianizmus, podľa ktorého Syn nie je bytostne totožný s Otcom.. náuka Cirkvi: Ježiš Kristus je pravý Boh (homousios)

1. Carihradský kocil (381)Upraviť

Definoval učenie o božstve Ducha Svätého a odsúdil macedonianizmus.

Efezský koncil (431)Upraviť

Odsúdil náuku carihradského patriarchu Nestória, ktorý spochybnil Božstvo Ježiša Krista a Panne Márii uprel titul Bohorodičky (Theotokos).

Chalcedónsky kocil (451)Upraviť

Odsúdil monofyzitizmus - teda učenie o jedinej prirodzenosti Ježiša Krista. Monofyzitizmus vyznáva len božskú prirodzenosť Krista. Zachoval sa aj po skončení koncilu v Egypte a Etiópii (Habeši; koptská cirkev), ďalej v Sýrii (jakobitská cirkev) a v Malej Ázii (arménska cirkev). - pravá náuka Cirkvi: v Kristovi sú dve prirodzenosti (hypostáza)

2. Carihradský koncil (553)Upraviť

Odsúdil tzv. tri kapitoly nestoriánov. (Teodor z Mopsvestie, Teodor z Cyru, Ibas z Edessy)

3. Carihradský koncil (680)Upraviť

Odsúdil monoteletizmus, učenie o tom, že Ježiš Kristus mal iba jednu - Božskú vôľu.

2. Nicejský koncil (787)Upraviť

Riešil otázku uctievania obrazov. Bol to zároveň posledný ekumenický koncil, na ktorom sa zúčastnili zástupcovia východnej i západnej cirkvi.

4. Carihradský koncil (869)Upraviť

Posledný ekumenický koncil na Východe. (otázka patriarchu Fócia - exkomunikácia)

1. Lateránsky koncil (1123)Upraviť

Prvý ekumenický koncil na Západe.

4. Lateránsky koncil (1215)Upraviť

Najvýznamnejší koncil vrcholného stredoveku. Odsúdil kacírske hnutie albigéncov a katarov. Definoval premenu chleba a vína v Eucharistii na Kristovo Telo a Krv, zakázal predaj cirkevných úradov (simónia) a veriacim prikázal aspoň raz ročne pristúpiť ku spovedi a svätému prijímaniu (vo Veľkonočnom období). Povolil Židom požičiavanie peňazí, sprísnilo sa oddelenie Židov od kresťanov.

Tridentský koncil (1545-1563)Upraviť

Prijal opatrenia na odstránenie krízy vyvolanej protestantskou reformáciou, prijal Dekrét o dvoch prameňoch viery - Svätom písme a Tradícii, ďalej dekréty o dedičnom hriechu, o ospravodlivení skutkami, o sviatostiach, o svätej omši, o očistci, o uctievaní svätých, relikvií a obrazov.

1. Vatikánsky koncil (1869-1870)Upraviť

Definoval vzťah viery a rozumu, vyhlásil neomylnosť pápeža, odsúdil panteizmus, deizmus, materializmus...

2. Vatikánsky koncil (1962-1965)Upraviť

Neriešil žiadne vieroučné otázky, ale formuloval rozsiahle reformy. Uvoľnil cestu k ekumenickej spolupráci s ostatnými kresťanskými cirkvami, autorizoval vývojové zmeny v liturgii, v rituáloch sviatostí a riadení Cirkvi ako aj jej vzťah k modernému svetu.

Ďalšie informácie o koncilochUpraviť