Dogmatika/Ekumenické koncily
1. Nicejský koncil (325) upraviť
Odsúdil arianizmus, podľa ktorého Syn nie je bytostne totožný s Otcom.. náuka Cirkvi: Ježiš Kristus je pravý Boh (homousios)
1. Carihradský kocil (381) upraviť
Definoval učenie o božstve Ducha Svätého a odsúdil macedonianizmus.
Efezský koncil (431) upraviť
Odsúdil náuku carihradského patriarchu Nestória, ktorý spochybnil Božstvo Ježiša Krista a Panne Márii uprel titul Bohorodičky (Theotokos).
Chalcedónsky kocil (451) upraviť
Odsúdil monofyzitizmus - teda učenie o jedinej prirodzenosti Ježiša Krista. Monofyzitizmus vyznáva len božskú prirodzenosť Krista. Zachoval sa aj po skončení koncilu v Egypte a Etiópii (Habeši; koptská cirkev), ďalej v Sýrii (jakobitská cirkev) a v Malej Ázii (arménska cirkev). - pravá náuka Cirkvi: v Kristovi sú dve prirodzenosti (hypostáza)
2. Carihradský koncil (553) upraviť
Odsúdil tzv. tri kapitoly nestoriánov. (Teodor z Mopsvestie, Teodor z Cyru, Ibas z Edessy)
3. Carihradský koncil (680) upraviť
Odsúdil monoteletizmus, učenie o tom, že Ježiš Kristus mal iba jednu - Božskú vôľu.
2. Nicejský koncil (787) upraviť
Riešil otázku uctievania obrazov. Bol to zároveň posledný ekumenický koncil, na ktorom sa zúčastnili zástupcovia východnej i západnej cirkvi.
4. Carihradský koncil (869) upraviť
Posledný ekumenický koncil na Východe. (otázka patriarchu Fócia - exkomunikácia)
1. Lateránsky koncil (1123) upraviť
Prvý ekumenický koncil na Západe.
4. Lateránsky koncil (1215) upraviť
Najvýznamnejší koncil vrcholného stredoveku. Odsúdil kacírske hnutie albigéncov a katarov. Definoval premenu chleba a vína v Eucharistii na Kristovo Telo a Krv, zakázal predaj cirkevných úradov (simónia) a veriacim prikázal aspoň raz ročne pristúpiť ku spovedi a svätému prijímaniu (vo Veľkonočnom období). Povolil Židom požičiavanie peňazí, sprísnilo sa oddelenie Židov od kresťanov.
Tridentský koncil (1545-1563) upraviť
Prijal opatrenia na odstránenie krízy vyvolanej protestantskou reformáciou, prijal Dekrét o dvoch prameňoch viery - Svätom písme a Tradícii, ďalej dekréty o dedičnom hriechu, o ospravodlivení skutkami, o sviatostiach, o svätej omši, o očistci, o uctievaní svätých, relikvií a obrazov.
1. Vatikánsky koncil (1869-1870) upraviť
Definoval vzťah viery a rozumu, vyhlásil neomylnosť pápeža, odsúdil panteizmus, deizmus, materializmus...
2. Vatikánsky koncil (1962-1965) upraviť
Neriešil žiadne vieroučné otázky, ale formuloval rozsiahle reformy. Uvoľnil cestu k ekumenickej spolupráci s ostatnými kresťanskými cirkvami, autorizoval vývojové zmeny v liturgii, v rituáloch sviatostí a riadení Cirkvi ako aj jej vzťah k modernému svetu.
