Dogmatika/Charizmy a dary

Charizmy

Charizma znamená po grécky dar milosti. Označuje

v Novom zákone všeobecne nezaslúžený dar
väčšinou už v Novom zákone a vo vyjadrovaní súčasnej teológie - pôsobenie Božieho Ducha na jednotlivého veriaceho. Toto pôsobenie si človek nemôže nikdy vynútiť, oficiálne orgány Cirkvi ho nemôžu predvídať a napriek tomu je možné ho vždy a všade predpokladať, pretože patrí k podstate Cirkvi.

Podľa 1Kor 12:8-10 máme 9 darov a môžeme ich rozdeliť do 3 kategórií

1. Dary zjavenia – Slovo múdrosti, Slovo poznania, Rozlišovanie duchov
2. Dary inšpirácie – Dar proroctva, Dar hovorenia v iných jazykoch, Dar výkladu jazykov
3. Dary moci – Dary uzdravovania, Dar viery, Dar činenia zázrakov

Pri charizmách Ducha S. nomôžeme rozmýšľať ako je to možné či pri dare uzdravovania... Nemôžeme to pochopiť pretože Božia milosť je nepochopiťeľná žiadnim ľudským ani anielským rozumom.

Slovo múdrosti

Slovo múdrosti je dar, nie je výsledkom štúdia, ani rozumu, je to múdrosť z hora. Keď otvoríš svoje ústa a hovoríš múdro. Prejavuje sa napríklad keď niekomu dávame dobrú radu, alebo v iných situáciách. Slovo múdrosti bolo prvé. (1Kor 12,8-11) Toto je základ princípu v službe. Potrebujeme duchovnú múdrosť, aby sme hovorili duchovné veci. Keď sa s niekým modlíš, tak potrebuješ, aby k tebe hovoril Boh múdrosť Božiu, ak nie, potom robíš zmätky, nevieš kam ísť, čo konkrétne urobiť. Jednáš veľmi urýchlene a nerozumne, a často po sebe zanechávaš len rôzne nedorozumenia. Keď prehovorí Boh svojou múdrosťou, v tom prípade zažiješ, že táto vec je správna, že toto je treba urobiť a prinesie to v tvojom živote ovocie. Slovo múdrosti môže dostať druhý človek pre teba a ty porozumieš, čo ti skrze neho Boh hovorí. Dáva ti porozumieť veciam, ktoré prežívaš. Múdrosť nie je inteligencia, vedomosti. Niekto môže mať veľa vedomostí a titulov a predsa v praktickom živote nežije múdro.

Slovo poznania

Slovo poznania - slovo poznania je spojené s hlbším pochopením Sv. Písma. Svätý Duch nám v konkrétnej situácii pomáha správne pochopiť jeho vôľu a jeho pravdy – v súlade s Božím slovom – Bibliou. Duch Svätý, ktorý je autorom Sv. Písma, je aj tým, kto Písmo oživuje, osvetľuje, odkrýva skryté alebo prehliadané súvislosti. Upevňuje Cirkev a zjavuje veci, na ktoré treba upriamiť pozornosť. Je to aj dar porozumieť Božím veciam, ale je dané obyčajne tak, že niekto príde k tebe a rozpozná v tvojom živote niečo, čo ty poriadne ani neregistruješ, a nevieš, či je to dobré alebo zlé. Slovo poznania niekedy usvedčuje zo zlých vecí a niekedy povzbudzuje k dobrým veciam v tvojom živote, aby si ich zvýraznil. To umožní Duchu Svätému, aby sa ťa hlbšie dotkol. V Hebr 4,12 je napísané, že „Božie slovo je ostrejšie ako dvojsečný meč...“ Slovo poznania je schopné vniknúť do teba takým spôsobom, že vojde na tú najjemnejšiu hranu tvojej bytosti. Tieto dva dary – múdrosť a poznanie - často pôsobia spolu.

Dar viery

Dar viery – viera, resp. dôvera v Boha. Nielen o Bohu vedieť a veriť, že (asi) je, ale byť v Ňom zakotvený prostredníctvom viery a žiť na základe toho v Koho veríš. Nejde o všeobecnú vieru, ktorá je nám daná ako veľký dar, ale ide o charizmatickú vieru, ktorá nadobúda obrovskú istotu v určitých veciach, ktoré inak nie sú zrejmé. A na základe tejto zvláštnej viery sa môže udiať veľký zázrak, ktorý Boh dá. Prečo to Boh dáva v tej chvíli, nevieme, ale je to zvláštny dar, ktorým získavaš istotu o tom, čo Boh zamýšľa, začneš očakávať a očakávajúcou vierou veriť, že to dostaneš. A tak hovoríš dopredu veci, ktoré druhí nevidia a ony sa stanú.

Dar uzdravovania

Ak má niekto taký dar, môže sa modliť a klásť ruky na chorých a oni ozdravejú. Tento dar uzdravovania nie je závislý od viery chorého, ale závisí od viery toho kto sa modlí. Mnohokrát nositeľ tohto daru dostane konkrétny impulz a pokyn od Ducha S. za koho a za čo sa má modliť. Modlitba s vierou uzdraví chorého (Jak 5, 15).

Dar činenia zázrakov

Schopnosť konať divy – sú to nezvyčajné prejavy Božej moci. Napríklad divy, ktoré vykonával Mojžiš pred Faraónom. Mocné Božie činy slúžia k budovaniu Ježišovej Cirkvi. Sú to zvláštne veci, na ktoré niet vysvetlenia. Tento dar nie je častý, ale čas od času sa prejaví. Neviem, či ste už zažili, keď niekomu dorastá pred očami všetkých noha. Je to šokujúce. Aj nová dlaň vyrástla pred očami všetkých ľudí. Veríte tomu? Áno, je ťažké tomu uveriť, ale toto sa deje. Je jedno svedectvo jedného kazateľa, ktorý prejavenie tohto daru zažil na vlastnej koži - skrze vlastné ústa. Videl vpredu zhromaždenia, kde kázal, chlapca, ktorý mal takú chorobu, keď sa prestane vyvíjať jeden úd. Ten chlapec mal nohu, ktorá od troch rokov nerástla a on už mal jedenásť. Boh tomu mužovi počas celého kázania hovoril: „Modli sa, aby tá noha začala rásť.“ On 40 minút vydržal odporovať a kázal ďalej čo mal pripravené. „Toto nebudem robiť, bolo by to fiasko, taká hanba...!“ Ale Boh bol neodbytný, a tak ten kazateľ išiel k chlapcovi a povedal: „Strašne sa hanbím a mám hrozný strach, ale chcem prikázať tej nohe, aby rástla. Chcem sa tu modliť pred očami všetkých.“ A modlil sa. A tá noha sa zväčšovala, zväčšovala až dorástla a mala normálnu pohyblivosť. Podobný príbeh: Stretla sa malá skupinka a bola tam žena, ktorá mala o nejakých 30 cm kratšiu nohu. Bola to obyčajná skupinka biblického štúdia, tak ako sa mnohí stretávame v skupinkách. A začala tam hádka, či môže tá noha dorásť. Vznikli dva tábory. Niektorí hovorili: „Nebuďme hlupáci, Pán Boh to takto zariadil, rešpektujme prírodu. Áno, viera tu je a charizmatické dary fungujú, ale zase toto je odvaha, toto je príliš veľké spoliehanie sa na Boha, to je rúhanie sa Bohu. Nechajme to tak.“ A druhí: „No ale na druhej strane viera je viera. Pán Boh môže všetko a keďže sme veriaci ľudia a môžeme povedať tejto hore, aby sa pohla, tak sa pohne a noha dorastie. Tak čo, urobíme to?“ Nakoniec sa zhodli a úplne proti logike ľudského rozumu sa začali modliť. Hodinu, dve, tri a nič. Nič sa nestalo. Hádka. Dvaja, traja odišli s tým, že toto sa nemá robiť, je to absolútne nevhodné. „Ideme domov, koľko tu budeme sedieť, nebuďme blázni, však toto je hlúposť. Urážame ju a robíme si tu srandu zo seba.“ Tí čo mali nejakú predstavu o bláznovstve pre vieru, zostali sa modliť. Náhle zistili, že noha je dlhšia asi o 5 cm. To bolo po ďalšej hodine. Atmosféra sa začala meniť. Modlili sa ďalej 5, 6, 7 hodín, dali si prestávku a pokračovali 8 hodín, 9, 10, 12 hodín, do rána - a noha bola celá. Noha dorástla, o 30 cm sa predĺžila. Skutočne, je to reálna príhoda. O čom to bolo? Bolo to o vytrvalosti, o ochote nejsť domov, o ochote byť unavený zajtra v práci, o ochote spoliehať sa na Boha, o ochote vidieť niečo, čomu sa nedá veriť.

Dar prorokovania

Pavol vo svojom prvom liste Korinťanom uvádza jednoduchú definíciu proroctva. "Kto prorokuje, hovorí ľuďom na budovanie, povzbudenie a potešenie." (1Kor 14,3) Prorokovanie je hovorenie za účelom posilnenia, povzbudenia a potešenia iných. Prorocké slovo však nie je len slovo ľudského povzbudenia, je to slovo Božieho povzbudenia. Jednoducho povedané, prorokovať znamená počúvať, čo hovorí Boh, a zvestovať ďalej, čo počujeme, aby sme niekoho budovali, potešili a povzbudili. Proroctvo je to, čo sme počuli od Boha a povedali ľuďom. Dar prorokovania by sa dal tiež nazvať "inšpirované hovorenie"... Duch Svätý zostúpi a dá ti slová, ktoré nahlas prednesieš ...pred Cirkvou, v modlitebnej skupinke, pred zhromaždenými. Veľakrát sa to stáva počas modlitby v jazykoch. Nevieš, čo budeš hovoriť, Boh Ti vkladá myšlienky, ty len otvoríš ústa a hovoríš a zároveň sa počúvaš, čo Boh hovorí skrze teba. Inšpiráciu prežívame ako príval myšlienok, svetla a moci. Tieto myšlienky pochádzajú zhora. Nemusí ísť o predpovedanie budúcnosti. Tento dar si často vyžaduje určitú odozvu v našich životoch, aby sme činili niečo na základe toho daru. Odkrývame skryté veci ľudí a hovoríme slovo Božie do ich konkrétneho života.

Poznáme niekoľko významov tohto pojmu: vo všeobecnosti prorokovať znamená hovoriť v mene Boha. V konkrétnosti to môže byť:

a) Boh môže dávať poznávať veci, ktoré sa udejú v budúcnosti

b) Boh môže radiť do rôznych životných situácií alebo jeho prorocké slovo povzbudzuje

c) prorokovať nejakú vec: nasadené prihováranie sa prorokom, aby Boh niečo spravil, čo je v jeho pláne spraviť, ale ešte to nie je uskutočnené.

Posolstvo proroctva sa musí vždy rozsudzovať podľa Písma, či je v súlade s ním.

Dar rozlišovania duchov

Dar rozlišovania duchov je veľmi dôležitý dar na rozoznávanie, odkiaľ prichádzajú duchovné veci. Tento dar si treba pýtať. Pýtajte si ho, lebo je nebezpečné na Slovensku nemať tento dar. Je dôležité mať tento dar, zvlášť keď ideme evanjelizovať do ulíc. Prostredníctvom tohto daru rozlišujeme s akým duchom máme v danej situácii dočinenia. Táto charizma, či dar má chrániť Cirkev pred nebezpečenstvom nasledovania falošných zvodných duchov a falošnej nesprávnej náuky. Takisto sa používa tento dar na posúdenie a rozoznanie, či je niekto posadnutý zlým duchom, alebo ide o neuropsychické ochorenie. Duchovné veci sa musia rozsudzovať duchovne. Tento dar sa zvykne spojiť aj s videním temných síl, ktoré stoja za chorobou, či posadnutosťou človeka, prípadne ak sa niekto venoval špiritizmu a okultným veciam.

Dar jazykov - glosália

Hovoríš novými neučenými jazykmi tak, ako ti dáva Duch hovoriť. Dar jazykov je veľmi dôležitý pre konkrétnu situáciu. V službe niekedy nevieš, čo máš robiť, tak sa začneš modliť v jazykoch. Dar jazykov má tri prejavy: obyčajná reč v jazykoch, proroctvo v jazykoch a spev v jazykoch. Ide o veľmi nápomocný dar. Vyzerá veľmi zvláštne a mnoho ľudí má problémy ho prijať. Ale je pokladaný za taký prvý krok, alebo prvý stupienok do nadprirodzeného sveta. Tento dar sa prijíma z vierou, Ak ho prijmeme oveľa ľahšie sa nám potom vstupuje do ďalších darov na ktoré je tak isto potrebná viera. Lebo kto hovorí jazykmi, nehovorí ľuďom, ale Bohu; nerozumie mu nik, pod vplyvom Ducha hovorí tajomstvá. (1 Kor 14, 2)

Glosália je grécke slovo a znamená "hovoriť jazykmi". V novozákonnom vyjadrovaní má presný význam: jedna osoba, alebo viacej osôb z popudu Ducha vydávajú zvuky nekodifikované v žiadnej jednotlivej reči. Keď hovoríme, rozohrávame nejaký "register", ktorý funguje pomocou slov a pojmov. Ak sú tieto syntakticko-lingvistické štruktúry "porušené" vpádom Ducha, zostáva to, čo sv. Augustín nazýval jasanie (jubilus). To znamená, že zaznievajú zvuky, ktoré vyjadrujú duševný stav, ale nepredstavujú rozumové pojmy.

Dar jazykov vzbudzoval zvedavosť už v dobe apoštola Pavla. Keď bolo medzi Korinťanmi nebezpečenstvo, že bude príliš vyvyšovaný, dával apoštol prednosť tomu, aby bol utlmovaný. Aj dnes môže hroziť nebezpečenstvo, že sa pozornosť príliš zameria na prvok, ktorý je najviac vystavený možnému klamu. Hovorenie jazykmi nie je absolútnou známkou prítomnosti a pôsobenia Ducha Svätého, pretože môže byť tiež spôsobený duševnými procesmi ako je napríklad napodobňovací mechanizmus...

Dar výkladu jazykov

Dar výkladu jazykov – Duch Svätý ti dá poznanie a ty vykladáš, resp. prekladáš zmysel toho, čo iný hovorí v jazykoch. Nepoznáš však ten jazyk, nikdy si sa ho neučil, ale Duch Svätý ti vkladá slová výkladu. Alebo sám hovoríš v jazykoch a potom dostaneš výklad toho, čo si predtým hovoril v jazykoch. Tento dar výkladu jazykov je veľmi dôležitý a je určený hlavne pre spoločné zhromaždenia. Keď sa ozve výrazné proroctvo do mikrofónu, alebo niekto konkrétne niečo povie, malo by to byť vykladané. Vidím, všeobecne medzi kresťanmi, že tomu málo prikladáme dôležitosť. Nejde o preklad ani interpretáciu, je to výklad. Je to taká nejaká odozva toho, čo Boh hovorí v tom proroctve povedané zrozumiteľným jazykom.

V 1. liste Korinťanom, 14. kapitola píše svätý Pavol toto: "1 Usilujte sa o lásku, dychtite po duchovných daroch, zvlášť aby ste prorokovali. 2 Lebo kto hovorí jazykmi, nehovorí ľuďom, ale Bohu; nerozumie mu nik, pod vplyvom Ducha hovorí tajomstvá. 3 Ale kto prorokuje, hovorí ľuďom na budovanie, povzbudenie a potešenie. 4 Kto hovorí jazykmi, buduje seba samého, ale kto prorokuje, buduje Cirkev. 5 A chcem, aby ste všetci hovorili jazykmi, ale ešte viac, aby ste prorokovali. Lebo kto prorokuje, je väčší ako ten, kto hovorí jazykmi, iba ak by aj vysvetľoval, aby sa budovala Cirkev."

Načo sú dary?

Keď sú používané správnym spôsobom, potom sú na tvoje budovanie a na budovanie ostatných. Boh si ich chce používať a dáva ich ako obohatenie tela Kristovho. Pre charizmatické dary bola prvá Cirkev úspešná, práve preto, že sa diali znamenia, divy a zázraky, ľudia prichádzali. A to sa musí diať aj dnes. A ak to nie je, ak nie sú používané charizmatické dary, potom cirkvi nemôžu rásť a efektívne služiť Božiemu kráľovstvu.
Ale ak sa preženie používanie charizmatických darov, potom je to emotívny zmätok a cirkus. Ale keď je v tom použitá múdrosť daná Bohom, keď sa systematicky vzdelávame a učíme sa ich používať, potom je Cirkev obohacovaná, budovaná a môže vzrastať v efektivite. A o toto ide. Aby sme boli požehnaním pre druhých ľudí, pre ľudí v núdzi, pre ľudí stratených, pre ľudí neveriacich a pre ľudí veriacich, ktorí nepoznajú efektivitu viery.

V 1Kor je napísané: „Chcem, aby ste všetci hovorili v jazykoch, chcem, aby ste prorokovali, ale usilujte ešte o vyššie dary.“ V ďalšej kapitole hovorí o láske, ale tým nepovedal, že nemáme usilovať o dary! Ako sa o ne usiluješ? Ja sa za ne modlím každý deň. Je treba, aby sme prosili Ducha Svätého, aby nás vystrojil svojimi darmi. Musíš chcieť aj ovocie Ducha Svätého aj Jeho dary, lebo keď to v tvojom živote nebude vyvážené, budeš zatratený aj napriek darom. Potrebujeme ovocie Ducha, ale pre život tu na zemi potrebujeme charizmy.
Avšak rozpoznaním toho, či sme v Kristu, nie sú ani tak dary, ale skôr ovocie Ducha:

...ovocie Ducha je láska, radosť, pokoj, zhovievavosť, láskavosť, dobrota, vernosť, miernosť, sebaovládanie. (Gal 5, 22-23) Takíto máme byť. Ježiš nám tiež hovorí, že strom poznať po ovocí. Po ovocí ich poznáte. Vari oberajú z tŕnia hrozno alebo z bodľačia figy? Tak každý dobrý strom rodí dobré ovocie a zlý strom rodí zlé ovocie. Dobrý strom nemôže rodiť zlé ovocie, ani zlý strom nemôže rodiť dobré ovocie. Každý strom, ktorý nerodí dobré ovocie, vytnú a hodia do ohňa. Po ich ovocí ich teda poznáte. (Mt 7, 16-20) Aké ovocie nesieme je indikátorom nášho stavu v Bohu. Naším ovocím má byť ovocie Ducha Svätého. Nielen na určitý čas, na pár hodín, či na pár dní, naše ovocie má zostávať. Nie, že sa ukáže nakrátko, potom odpadne a niet ho viac. Alebo len občas zarodíme nejaké plánky... Naše ovocie má byť krásne, chutné a tým prinášať slávu Bohu. To, ako žijeme, ako reagujeme, môže prinášať Bohu slávu. Ježiš hovorí: Nie vy ste si vyvolili mňa, ale ja som si vyvolil vás a ustanovil som vás, aby ste išli a prinášali ovocie a aby vaše ovocie zostávalo; aby vám Otec dal všetko, o čo ho budete prosiť v mojom mene. (Jn 15, 16)

Praktické pravidla k posudzovaniu zjavenia

Jean Charlier Gerson (1362-1428), zvaný Doctor christianissimus, byl jeden z největších teologů své doby. Z knihy: Der Wiederschein des Lichtes, vyd. G.Rovira, Kevelaer 1984 ( alebo z knihy o postoji k súkromným zjaveniam - Štefan Senčík SJ )

Svätý Augustín: „ Ak vidíš zázrak, najprv zisti, či pochádza od diabla, alebo od Boha “

1. Osobní zjevení, u nichž nemáme jisté údaje o jejich původu, nesmí být až na další přijímána až do smrti dotyčné osoby.

2. Osobní zjevení, u nichž nemáme jisté údaje o jejich původu, nesmí být až na další přijímána, nejsou-li předem prozkoumána všechna jednání, výroky a spisy dotyčné osoby až do její smrti.

3. Pravá zjevení mohou být s jistotou rozlišena od falešných pouze na základě šetření, zaměřeného na konkrétní případ.

4. Jestliže osoba, která má zjevení, sama o nich pochybuje nebo se obává, že byla oklamána ďáblem, nemůže být pravost zjevení rozeznána druhými bez jistých údajů o jejich původu.

5. Zjevení, která se odchylují od zásad a obvyklých způsobů božské moudrosti, nesmějí být připisována Bohu.

6. Odchyluje-li se způsob zjevení od zákonů lidské rozvážlivosti, oč více musí odporovat zákonům božské moudrosti!

7. Je třeba odmítnout zjevení osoby, která z pyšné zvědavosti, touhy po slávě nebo naději na svatost žádá neobyčejná zjevení. Rozezná se to podle následujících znaků: osoba se domnívá, že je takových zjevení hodna, těší se slávou vznikající při vyprávění o těchto zjeveních a mluví o nich bez zvláštní nutnosti.

8. Nemohou být přijata zjevení osobě, která nevykazuje znaky trvalé pokory, jako např. odmítání chvály, mlčení, kromě případu nutnosti, a jednání odpovídajícího pokoře.

9. Nejsou-li zjevení užitečná a osoba je dosud začátečníkem v duchovních věcech, je třeba zjevení považovat za falešná.

10. Nemohou být přijata zjevení osobám, u nichž se setkává tvrdošíjné trvání na vlastním úsudku s indiskrecí o vlastních zvyklostech v postech a bdění.

11. Zjevení, v nichž bystří teologové objeví skryté rozpory s Písmem, musí být pravděpodobně odmítnuta.

12. Ani nadšená láska k Bohu není neklamným znamením, že zjevení, jímž je působena, pochází od Boha.

13. I osoba, která už měla pravá zjevení, může být podruhé klamána.

14. Jistotu o pravosti zjevení lze získat nadpřirozeným světlem.

15. Ani zjevení uznaná církví nemusí být eo ipso prosta každého klamu.

16. Zjevení, která se vztahují k pravdám víry a nemohou být nezávisle na Písmu a tradici prohlášena za pravá, musí být nejprve odmítnuta jako podezřelá nebo nenáležející k víře.

17. Zjevení, která se vztahují k pravdám víry a zavádějí nový způsob řeči nebo pojmy neužívané církevními učiteli, nemohou být přijata.

18. Zjevení ženám, které se předem domnívají, že mají svou naukou vést církevní představitele a kleriky a poučovat je jako učitelky, mají být jakoby z úřední povinnosti považována za velmi podezřelá a proto jako pochybná odmítnuta.

19. I když zjevení souhlasí se společnou naukou teologů, musí být taková zjevení odmítnuta, neobsahují-li nic, co by přinášelo větší užitek.

20. Zjevení, která obsahují pochybný smysl, který nemůže být jednoznačně vyložen a může vést ke zlému, nemohou být vykládána příznivě a musí být odmítnuta.

21. U osob, které kdysi měly pravá božská zjevení, není znalost spočívající na zkoumání neklamným znamením, že vidění je skutečně božské.

22. Pro schválení nebo odmítnutí zjevení není důkazem jediný znak, nýbrž jen společný výskyt několika.

23. Často se vyskytující zjevení, v nichž není obsaženo ani nic mimořádného,ani nic, co se učí v Písmu a jiných knihách, nepocházejí od Boha, nýbrž od ďábla nebo z fantazie

VIAC Prakticke pravidla k posuzovaniu zjavenia

Cfr. CANTALAMESSA, Raniero, Dech Božského Ducha, Karmelitánské nakladatelství, Kostelní Vydří 1998, 55-58.
Cfr. RAHNER, Karl & FORGRIMLER,Herbert, Teologický slovník, Zvon, Praha 1996, 105-106.

Táto stránka ešte nie je dokončená, preto ju voláme "Výhonok". Chýbajúce veci môžeš aj ty doplniť, prípadne rozvinúť to, čo je tu už napísané. Urobíš to tak, že hore klikneš na záložku upraviť (alebo tiež sem) a takto text dopíšeš, alebo zmeníš

Príbuzné projekty