Dogmatika/Jediný Boh v Trojici - otázky

Ktoré sú charakteristické známky sekularizácie spoločnosti?

upraviť
  • Radikálne antropologická orientácia všetkého objektu poznania
  • Neustále narastajúce poznanie človeka: zákonitosti objavené a popísané empirickými prírodnými vedami vzbudzujú dojem, že všetky fenomény možno zredukovať na reťazec čisto prírodných kauzalít. Hypotéza ‘Boh’ ako príčina a vysvetlenie nejakého účinku sa javí zbytočná.
  • Vedomé a plánované zasahovanie človeka vo všetkych oblastiach života prostredníctvom stále rafinovanejšej techniky. Technický pokrok robí dojem, že svet je nami plne ovládaný.

Môžeme rozumom dokázať Sv. trojicu?

upraviť

Nie.

Ako máme dokazovať veci vieri veriacim ľuďom podľa Tomáša Akvinského?

upraviť

Zo Svätého Písma.

Píše sa v SZ o Sv. Trojici?

upraviť

Nie, ale nachádzame tu náznaky:

  • Boh sám o sebe hovorí v pluráli
  • už tu sa spomína sprostredkovanie medzi Bohom a ľuďmi /Pánov Anjel, Pánovo Slovo, Boží Duch/

Kedy sme sa dozvedeli o Sv. Trojici?

upraviť

Keď prišiel na svet Ježiš Kristus.

Aké biblické meno má Boh podľa vzťahu k svetu a človekovi?

upraviť
  • El = Silný, Mocný;
  • Elohim = Ten, ktorý má plnosť moci;
  • Adonai = Pán, Vládca, Sudca;

Aké biblické meno má Boh podľa svojej vnútornej dokonalosti?

upraviť
  • Šaddaj = Mocný;
  • Eljon = Najvyšší;
  • Kadoš = Svätý;

Aké je vlastné meno Boha a čo znamená?

upraviť
  • JAHVE - znamená ON JE
  • v Septuaginte: EHJE - JA SOM (Ex 3,14)

Vysvetli biblický (dynamický) význam mena JAHVE

upraviť

ON JE s nami, ON JE pri nás, ON JE na našej strane.

Vysvetli ontologický význam mena JAHVE

upraviť

Boh -ON JE- je bytie samo o sebe

Uveď ďalšie 3 iné Božie mená použité v Starom zákone

upraviť
  • Pán všehomíra /2 Mach 7,9/,
  • Stvoriteľ sveta /2 Mach 13,14/,
  • Boh výsosti /Mich ž,6/,
  • Pán, Jahve zástupov, Mocnár /Iz 1,24/,
  • Svätý, Pán zástupov /Iz 6,3/,
  • Kráľ, Pán zástupov /Iz 6,5/,
  • Pán zástupov /Jer 11,17/,
  • Kráľ nebies /Dan 4, 34/,
  • Najvyšší Boh /Dan 5,18/,
  • živý Boh /Dan 6,21/,
  • Otec náš /Iz 63,16/

Uveď Božie mená použité v Novom zákone

upraviť
  • Pán
  • Otec, na rozdiel od Starého zákona sa v Novom zákone vyskytuje veľmi často.
  • Láska - Boh je láska.

Aké je Božie poznanie?

upraviť
  • aktuálne
  • subsistentné
  • komprehenzívne
  • absolútne nezávislé na mimobožských veciach

Čo znamená, že Božie poznanie je koprehenzívne?

upraviť
  • Boh poznáva podľa všetkej poznateľnosti, výstižne, úplne a dokonale.

Čo všetko poznáva Boh?

upraviť
  • predovšetkým seba komprehenzívne
  • všetky veci skutočné, ktoré jestvovali, jestvujú a budú jestvovať
  • aj všetky možnosti
  • aj všetky polobudúce možnosti

Čo sú polobudúce možnosti?

upraviť
  • To, čo by nejaký jestvujúci slobodný tvor konal za určitých podmienok, ale neurobí to, lebo tá podmienka nenastane.

Ako sa prejavuje Božia múdrosť?

upraviť
  • prejavuje sa trojakým smerom:

a/ stvoriteľská múdrosť b/ usporiadajúca múdrosť c/ vládnuca múdrosť

Čo znamená stvoriteľská múdrosť?

upraviť
  • Je to príčina existencia všetkých konečných vecí, je to Božie poznanie a Božia vôľa dokopy.

Môže chcieť Boh zlo?

upraviť
  • Môže, nie však preto, že je zlo, ale kôli nejakému dobru, ktoré je s ním spojené alebo z neho nasleduje.

Znamená to, že Boh ho chce nepriamo. Priamo Boh nemôže chcieť ani fyzické ani mravné zlo.

Môže chcieť Boh mravné zlo?

upraviť
  • Nie, v žiadnom prípade, lebo mravné zlo je absolútne zlo / prestúpenie Božieho zákona/ a prieči sa Božej vôli.

Čo je predmetom Božieho chcenia?

upraviť

1. Boh chce a miluje seba ako predmet prvotný. 2. Boh chce a miluje všetky veci mimo seba ako predmet druhotný.

Aký je spôsob Božieho chcenia?

upraviť

1. Boh je samobytné chcenie, Božie chcenie je samo od seba a je totožné s jeho podstatou. 2. Keďže je totožné s jeho podstatou, je teda i jediné a úplne jednoduché.

Čo hovorí Tomáš Akvinský o dokazovaní Trojice?

upraviť
  • kto sa pokúša o racionálny dôkaz Trojice, kompromituje vieru dvomi spôsobmi:

1. kompromituje sa jej dôstojnosť, lebo tá má za predmet neviditeľné skutočnosti, ktoré ďaleko prevyšujú ľudský rozum 2. kompromituje sa účinnosť jej ohlasovania / neveriaci si myslia, že na týchto argumentoch sa zakladá naša viera/.

Čoho sa týkala lexikálna unifikácia na Carihradskom koncile /553/?

upraviť
  • hovorí sa tam o jednom božstve, ktoré je ustanovené v troch hypostázach, či osobách /personae/.

Pomohla lexikálna unifikácia reálne zjednotiť východné a západné chápanie Trojice?

upraviť
  • Nie. Latinská teológia chápe Trojicu ako jednotu Boha, jedinú substanciu, božstvo ako čosi inpersonlne a prepersonálne. Grécka teológia naproti tomu chápe Božiu jednotu ako personifikovanú.

Ako chápe osoby Trojice Tomášš Akvinský?

upraviť
  • Pre noho sú osoby Trojice subsistentné relácie /vzťahy/.

Čo sú Slovo Božie a "svätý Duch" v židovskej teológii?

upraviť
  • tu sú to opisy mena Jahve a nie Božskej osoby vedľa Jahveho.


Sú v Starom Zákone náznaky Božej Trojice sústredené a spojené v jednej osobe?

upraviť
  • Nie. Proroctvá, výroky o osobnej Múdrosti, o osobnom Slove, o Mesiášovi, o Synovi Božom neboli spojené v SZ v jednej osobe. Spojil ich v sebe až Ježiš Kristus.

Akú vieru vyžaduje Ježiš Kristus?

upraviť
  • Z celého kontextu evanjelií je jasné,že vyžaduje hlavne vieru v neho samého, predovšetkým u tých, ktorí ho žiadajú o zázrak.

Akú vieru žiada Ježiš Kristus od apoštolov pri poslednej večeri?

upraviť
  • Aby verili v neho, čo je nerozlučne späté s vierou v Boha, ktorú mali už doteraz.

Čo si Ježiš Kristus privlastňuje slovami: "Toto robte ne moju pamiatku."?

upraviť
  • Najväčší náboženský sviatok Izraela. Stáva sa jeho sviatkom. ježiš Kristus sa stáva telesným predmetom adorácie.

Aké účinky spôsobuje Duch Svätý v Cirkvi?

upraviť

1. zázraky, znamenia, vonkajšie znaky 2. premenu srdca, odpustenie hriechov, nový život

Hovorí Duch Boží sám o sebe o odlíšenej personalite Ducha Svätého?

upraviť
  • Iba v Kristovi nám bola zjavená táto odlíšená personalita. Duch Svätý sa kladie na tú istú rovinu spolu s Otcom i synom v najstarších svedectvách apoštolskej kerygmy.

Ako rozdeľujeme trinitárne herézy?

upraviť
  • 1. skupina popiera priamo alebo nepriamo jednotu Božej prirodzenosti - triteizmus.
  • 2. skupina popiera Trojicu osôb v Bohu, dvojakým spôspbom:

a/ monarchizmus a modalizmus b/ subordinacianizmus

Čo je monarchizmus?

upraviť
  • Popierajú reálny rozdiel medzi božskými Osobami. Uznávajú jedinú božskú osobu / monos, arché = vláda jedného/.

Ako rozdeľujeme monarchizmus?

upraviť

1. dynamický alebo adopsiónsky / kristus = obyčajný človek, dostalo sa mu moci ducha/. 2. modalistický alebo patripaciánsky / otec sa stal v Ježišovi kristovi človekom/.

Čo je subordinacianizmus?

upraviť

- prdpokladá v Bohu tri rozdielne osoby, ale odmieta druhej a tretej Osobe rovnosť s Otcom a tým aj pravé božstvo.

Čo patrí do subordinacianizmu?

upraviť

- Arianizmus / je len jedna božská osoba, všetko mimo Boha Otca povsalo z jeho vôle/. - Macedonianizmus / táto sekta prehlásila Ducha Sv. za tvora a služobnú bytosť, podobnú anjelom/. - Triteizmus / tri božské Osoby sú tri indivíduá božstva, tri reality - vzájomne od seba oddelené,../. - Protestantizmus / Luterov subjektivizmus nakoniec vedie k popretiu dogmy o Najsvätejšej Trojici/.

Čo znamená " vychádzania v Bohu"?

upraviť

Pomocou tohto termínu bolo zjavené osobné špecifikum Syna a potom Ducha Sv. Ide o biblický termín, ktorý patrí do ekonómie.Vychádzania v čase robia zjavným ten rys Syna a Ducha, ktorým je ich pôvod v Otcovi.

Čo znamená konsubstncialita vzhľadom k trinitárnej dogme?

upraviť
  • Znamená, že jednotlivé Osoby sú chápané ako nerozlíšené vo svojej substancii.

Na záklde čoho rozlišujeme Božské Osoby?

upraviť
  • Rozlišujem ich iba na úrovni vzťahu.

Aký základ majú vzťahy v Bohu?

upraviť
  • Ich základom je činnosť, ktorá uvádza do vzájomného vzťahu dva prvky, z ktorých jeden vychádza z druhého.

Čomu prirovnáva sv. Augustín pochádzania v Najsvätejšej Trojici?

upraviť
  • Prirovnáva ich k imanentnej činnosti ľudskej duše.

Aké činnosti /imanentné/ rozlišujeme v ľudskej duši?

upraviť

1. intelektuálnu 2. vôľovú

Čo znamená u Boha akt intelektu?

upraviť
  • U Boha je to poznávanie seba samého a tým vyslovenie Slova. Tento úkon u Boha sa nazýva plodenie.

Čo znamená u Boha úkon plodenia?

upraviť
  • Je to úkon vychádzania Druhej Božskej Osoby z Prvej

Čo znamená u Boha akt vôle?

upraviť
  • Je to vzájomná láska medzi Otcom a Synom, medzi Prvou a Druhou Božskou Osobou. Je to úkon vychádzania Tretej Božskej Osoby.

Ako sa nazýva akt vôle u Boha?

upraviť
  • Na základe biblického vyjadrovania sa nazýva tiež dýchaním.

Ako inak možno povedať vetu: "Boh je láska." vo vzťahu k Svätej Trojici?

upraviť
  • Boh je rozhovorom lásky. Meno Otec nie je menom jeho podstaty, nie je menom pre činnosť, ale ukazuje vzťah, ktoý má Otec k Synovi a Syn k Otcovi.

Ako by si správne spojil pojmy Boh a Trojica?

upraviť
  • Jeden Boh je Trojica.

Má Trojica tri podstaty?

upraviť
  • Hoci podľa vzťahu sa božské osoby nazývajú osobami, veríme však v jednu prirodzenosť či podstatu.

Z čoho vychádza pomenovanie jednotlivých osôb?

upraviť
  • Otec je otcom Synovi, Syn je synom Otcovi a Duch Svätý je ním vzhľadom na Otca a Syna. Pomenovaním sa vyjadruje vzťah k druhému.

Je Bohom len Otec?

upraviť
  • Otec je Boh, Syn ja Boh a Duch Svätý je Boh. Preto však nie sú traja Bohovia, ale je len jeden Boh.

Je niektorá osoba väčšia?

upraviť
  • Všetky tri osoby spolu sú jeden Boh. Patrí im jedno nerozdlené božstvo, vznešenosť, moc, ktorá sa v jednotlivých neumenšuje a v troch sa nezväčeuje.

Aké upresnenie priniesol sv. Anzelm, ktoré prijal Florentský koncil v r. 1439?

upraviť
  • " V Bohu je všetko jedno / teda spoločné všetkým trom Osobám/, pokiaľ sa uplatňuje protiklad vzťahu.


Koľko je kombinácií vzťahov v Bohu?

upraviť
  • Sú 4. lebo Duch Svätý vychádza súčasne z Otca i Syna.


Aký má vzťah Otec voči Synovi?

upraviť
  • Tento vzťah sa nazýva generatio activa, aktívne plodenie /plodiť/, tiež sa nazýva otcovstvo, podľa neho dostáva pomenovanie Prvá Osoba = Otec.


Aký vzťah má Syn voči Otcovi?

upraviť

nazýva sa generatio passiva, pasívne plodenie / byť plodený/, synovstvo, podľa neho má pomenovanie Druhá Osoba Syn.


Aký vzťah má Otec a Syn voči Duchu Svätému?

upraviť
  • Tento vzťah sa nazýva spiratio activa, aktívne dýchanie /vydychovať/.


Aký vzťah má Duch Svätý voči Otcovi a Synovi?

upraviť
  • Nazýva sa spiratio passiva / byť vdychovaný/, podľa neho dostáva Tretia Osoba pomenovanie Duch /= dych/.


Koho myslíme, keď voláme Boha našim Otcom?

upraviť
  • Neoznačujeme tak Prvú Osobu trojice / On je Otcom iba vo vzťahu k Synovi, nie k nám/, našim nebeským Otcom je Boh /Trojica/.


Koho prijímame zoslaním Ducha Svätého?

upraviť
  • Prijímame vtedy samotného Boha v nerozdielnej Trojici.


Čo znamená perichoréza?

upraviť
  • Je to spoločné zdieľanie božských osôb v Trojici.

Je vykúpenie len dielom Syna?

upraviť
  • Nie. Je tiež dielom Trojice.


Je modalizums v ekonomickom spôsobe vyjadrovania o Trojjedinom Bohu herézou?

upraviť
  • Tu je to ideálnym riešením. Znamená to, že Boh, ktorý pôsobí ako nerozdielna Trojica sa nám raz javí ako Otec, pretože sa o nás stará svojou prosreteľnosťou, inokedy ako Syn - prichádza ako Posol, v ktorom je plnosť Zjavaenia. A Boh sa nám približuje ako Duch Svätý = dáva sa nám ako Dar a svojou mocou pretvára náš život.


Z akého obdobia pochádza Apoštolské vyznanie viery v dnešnej forme?

upraviť
  • Znenie pochádza pravdepodobne už z 5. storočia. Ale ujalo sa v 9. storočí v celej západnej Cirkvi. Hlavne vplyvom Karola Veľkého, za ktorého bolo Vyznanie začlenené do ríšskeho zákonníka.


Boli vyznania viery už za apoštolských čias?

upraviť
  • Existovali viaceré formy už dávnejšie, boli len málo odlišné od dnešnej formy a siahajú až do druhého kresťanského storočia. tradícia, že Vyznanie viery zostavili apoštoli sa nedá historicky zdôvodniť.

Čo popieral Arius?

upraviť
  • Popieral bytostnú jednotu Druhej Božskej Osoby s Otcom. Vtelenie podľa neho spočíva v tom, že Slovo prijalo iba telo.


Ktorý koncil uhrnul prvý krát pravú vieru v bytostnú rovnosť Syna s Otcom do vvyznania viery?

upraviť
  • I. Nicejský koncil /325/. K vyznaniu pripojili i odsúdenie Ariových najpodstatnejších bludov.


Ktoré Vyznanie je vysvetľujúcim rozšírením Nicejského vyznania viery?

upraviť
  • je to Vyznanie viery Epifána /cca. 374/.


Prečo je Epifánovo Vyznanie viery významné?

upraviť

Okrem toho, že jedno z vysvetľujúcich rozšírení Nicejského vyznania viery, jeho autor Epifánus mal dôležité postvenie a ako biskup na Cypre mal úzke kontakty sa všetkými cirkvami v oblasti Stredozemného mora.


Čo je Atanázské vyznanie viery?

upraviť
  • Nepochádza od sv. Atanáza.Bolo zredigované koncom 4. a koncom 6. storočia najskôr v latinčine. Autor pravdepodobne sv. Ambróz. Obsahuje jednu z najjasnejších formulácií tajomstva Najsvätejšej Trojice a Vtelenia.

V čom spočíva dôležitosť Vyznania viery Michala Paleologosa /1274/?

upraviť
  • V druhej časti obsahuje učenia, ktoré v polemike s Východom hrali dôležitú úlohu. Význam Vyznania viery spočíva práve v tomto jasnom podaní rozdielnych učení vzhľadom na oddelený Východ.