Arabčina/Ukazovacie zámená

Ukazovacie zámenáUpraviť

Moderné ukazovacie zámena (الأَسْمَاءُ الإِشَارَةُ [ al-ʾasmáʾu-l-ʾišáraẗu ]) sa mnohé skladajú zo zámena z klasickej arabčiny, pripojeného za úvodnú (zvolaciu) časticu هَا [ há- ]. Koncový ʾalif predpony sa v pravopise skrátil na dýkový alif (ا) alebo vymizol úplne, zostalo len krátke a:

  • هَا [ há- ] +‎ ذَا [ ðá ] →‎ هٰذَا [ háðá ] tento
(→‎ هَذَا [ haðá ])
  • هَا [ há- ] +‎ ذِي [ ðí ] →‎ هٰذِي [ háðí ] /‎ هٰذِهِ [ háðihi ] táto
(→‎ هَذِهِ [ haðihi ])
  • هَا [ há- ] +‎ ؤُلَاءِ [ ʾuláʾi ] →‎ هٰؤُلَاءِ [ háʾuláʾi ] títo
(→‎ هَؤُلَاءِ [ haʾuláʾi ]

Arabčina tiež rozlišuje ukazovacie zámená podľa toho, či je subjekt na ktorý sa ukazuje v blízkosti (لِلقَرِيب [ li-l-qaríb ]) alebo v diaľke (لِلبَعِيد [ li-l-baʕíd ]):

Jednotné číslo Dvojné číslo Množné číslo
masc. fem. masc. fem.
v blízkosti هٰذَا [ háðá ] tento هٰذِهِ [ háðihi ] táto هٰذَانِ [ háðáni ] títo dvaja هٰتَانِ [ hátáni ] tieto dve هٰؤُلَاءِ [ háʾuláʾi ] títo / tieto
v diaľke ذٰلِكَ [ ðálika ] ten (tamten) تِلْكَ [ tilka ] tá (tamtá) ذَانِكَ [ ðánika ]
ذَاكَانِ [ ðákáni ]
tamtí dvaja تَانِكَ [ tánika ]
ذَاكِينِ [ ðákíni ]
tamtie dve أُولائِكَ [ ʾúláʾika ] tí (tamtí) / tie (tamtie)

Skloňovanie ukazovacích zámienUpraviť

Ukazovacie zámená sa neskloňujú, okrem ukazovacích zámen v duálnom čísle, ktoré sa skloňujú ako každý pravidelný duál:

pád tvar
nominatív هٰذَانِ [ háðáni ] هٰتَانِ [ hátáni ]
genitív هٰذَيْنِ [ háðajni ] týchto dvoch,
týmto dvom
هٰتَيْنِ [ hátajni ] tieto dve,
týmto dvom
akuzatív

Ukazovacie frázy a ukazovacie vetyUpraviť

Ukazovacie frázyUpraviť

Ukazovacie zámená sú v určitom stave (status determinatus) a stoja pred podstatným menom. Ak je podstatné meno tiež určité (napr. nesie určitý člen ال [ al- ]), obidva členy spojenia majú rovnakú gramatickú určitosť a dostávame frázu. Okrem určitosti s ním musia súhlasiť v rode aj v čísle (v prípade duálu aj v páde):

  • هٰذَا المُعَلِّمُ [ háðá-l-muʕallimu ] tento učiteľ
  • هٰذِهِ المُعَلِّمَةُ [ háðihi-l-muʕallimaẗu ] táto učiteľka
  • هٰذَانِ المُعَلِّمَانِ [ háðáni-l-muʕallimáni ] títo [dvaja] učitelia
  • هٰتَانِ المُعَلِّمَتَانِ [ hátáni-l-muʕallimatáni ] tieto [dve] učiteľky

Ukazovacie vetyUpraviť

Ak však členy spojenia majú nerovnakú určitosť, takže za (gramaticky určitým) ukazovacím zámenom stojí neurčité podstatné meno, dostávame ukazovacie vety.

Množné čísloUpraviť

Ukazovacie zámená množného čísla sa používajú len pre životné podstatné mená:

  • هٰؤُلَاءِ المُعَلِّمُونُ [ haʾuláʾi al-muʕallimúnu ] títo učitelia
  • هٰؤُلَاءِ المُعَلِّمَاتُ [ haʾuláʾi al-muʕallimátu ] tieto učiteľky

Pre neživotné podstatné mená v množnom čísle sa používajú ukazovacie zámená jednotného čísla ženského rodu, aj pre podstatné mená mužského rodu:

  • هٰذِهِ الكُتُبُ [ háðihi al-kutubu ] tieto knihy (m., Nepravidelné množné číslo)
  • هٰذِهِ الطَاوِلَاتُ [ háðihi aṭ-ṭáwilátu ] tieto stoly (f.)