Arabčina/Neurčitosť a určitosť

Neurčitosť a určitosť

Použité slovíčka
slovensky	arabsky
kniha	كِتَاب
kráľovna	مَلِكَة
pes	كَلْب
dom	بَيت
muž	رَجُل
škola	مَدْرَسَة
priateľ	صَدِيق
mesiac (teleso)	قَمَر
slnko	شَمْس

Z hľadiska určitosti môže podstatné meno nadobúdať tri tvary:

neurčitý (status absolutus)
určitý (status determinatus)
viazaný (status constructus)

Neurčitosť

Neurčitosť podstatného mena sa vyjadruje príponou [ -ⁿ ] (zvanou تَنْوِين [ tanwín ] nunácia), ktorá nasleduje za pádovými koncovkami [ -^u ], [ -ⁱ ] a [ -^a ], takže dostávame zložené prípony [ -^un ], [ -ⁱⁿ ] a [ -^an ]. Zapisujú sa zdvojenými samohláskovými značkami (pričom -an sa kladie na ʾalif, táʾ marbúṭa alebo hamza:

pád	pádová prípona	pádová prípona + tanwín	príklad m.	príklad f.
nominatív	ُـ [ -^u ]	ـٌ [ -^un ]	كِتَابٌ [ kitáb^un ]	مَلِكَةٌ [ malikaẗ^un ]
genitív	ِـ [ -ⁱ ]	ـٍ [ -ⁱⁿ ]	كِتَابٍ [ kitábⁱⁿ ]	مَلِكَةٍ [ malikaẗⁱⁿ ]
akuzatív	َـ [ -^a ]	ـً [ -^an ] → ـاً [ -^an ] / ـَةً [ -aẗ^an ] / ءً [ -ʾ^an ]	كِتَاباً [ kitáb^an ]	مَلِكَةً [ malikaẗ^an ]

Príklady

كَلْب [ kalb ] pes — كَلْبٌ [ kalb^un ] akýsi pes
بَيت [ bajt ] dom — بَيتٌ [ bajt^un ] akýsi dom
رَجُل [ radžul ] muž — رَجُلٌ [ radžul^un ] akýsi muž
مَدْرَسَة [ madrasa ] škola — مَدْرَسَةٌ [ madrasaẗ^un ] akási škola (všimnite si znelé ة[ ẗ ] v dôsledku prípony)
صَدِيق [ ṣadíq ] priateľ — صَدِيقٌ [ ṣadíq^un ] akýsi priateľ

Určitosť

Podstatné meno môže byť určené:

určitým členom
určujúcim doplnkom
prirodzene

Určenie členom

Určitosť podstatného mena indikuje určitý člen ٱَلْ [ ʾal- ], pripojený ako predpona pred podstatné meno. Ortografické značky hamzaẗ al-waṣl, fatḥaẗ a sukkún sa v bežnom texte nezapisujú, takže sa s určitým členom stretávame v tvare ال. Predponou (členom) získava podstatné meno určitosť:

كَلْبٌ [ kalb^un ] akýsi pes — ٱَلْكَلْبُ [ ʾal-kalb^u ] ten pes (v bežnejšom zápise الكَلْب, alebo len الكلب)

Prípona neurčitosti -n v určitom tvare mizne, ostáva len prípona -u, ktorá označuje nominatív (-un → -u).

ʾalif

V určitom člene je ʾalif takzvaný أَلِف وَصْلَة [ ʾalif waṣla ] spájací ʾalif. Vo vokalizovaných textoch sa zapisuje ako ٱ, pričom sa namiesto obyčajnej značky hamza zapisuje هَمْزَةٌ وَصْل [ hamzaẗ^un waṣl ] spájacia hamza, v podobe malého písmenka ﺹ [ ṣád ]. Ak pred spájacím ʾalifom nenasleduje samohláska (napr. na začiatku vety alebo po zatvorenej slabike), ʾalif waṣla sa vyslovuje normálne, ako أَ [ ʾa ]. Ak je pred spájacím ʾalifom samohláska (vo vnútri vety po otvorenej slabike), ʾalif waṣla je nemý (nevyslovuje sa) a slovo sa viaže na nasledujúcu hlásku ل [ lám ], ktorá sa správa podľa nasledujúceho pravidla.

lám

Podľa spoluhlásky, ktorou sa začína podstatné meno — a v arabčine sa každé podstatné meno začína na spoluhlásku — správa sa určitý člen dvomi spôsobmi. Rozoznávame takzvané mesačné spoluhlásky (حُرُوفٌ قَمَرِيَّة [ ḥurúf^un qamaríja ]) a slnečné spoluhlásky (حُرُوفٌ شَمْسِيَّة [ ḥurúf^un šamsíja ]):

pred mesačnými spoluhláskami je ل znelé (الْ) a vždy sa vyslovuje
pred slnečnými spoluhláskami je ل neznelé (ال) a nevyslovuje sa, nasledujúca spoluhláska sa zdvojuje (geminácia)

mesačné spoluhlásky	príklad	slnečné spoluhlásky	príklad
أ	الأَمَلُ [ al-ʾamal^u ] nádej	ت	التَّمْرُ [ at-tamr^u ] datľa
ب	الْبَابُ [ al-báb^u ] dvere	ث	الثِّمَارُ [ aθ-θimár^u ] ovocie
ج	الْجَمَلُ [ al-džamal^u ] ťava	د	الدَّلوُ [ ad-dalw^u ] vedro
ح	الْحِمَارُ [ al-ḥimár^u ] somár	ذ	الذَّنْبُ [ að-ðanb^u ] zločin, hriech
خ	الْخَبَرُ [ al-chabar^u ] novinka, správa	ر	الرَّمَادُ [ ar-ramád^u ] popol
ع	الْعَيْنُ [ al-ʕajn^u ] oko	ز	الزَّيْتُونُ [ az-zajtún^u ] olivovník, oliva
غ	الْغُبَارُ [ al-ġubár^u ] prach	س	السَّمَاءُ [ as-samáʾ^u ] nebo, obloha
ف	الْفَأْرُ [ al-faʾr^u ] myš, krysa	ش	الشَّجَرُ [ aš-šadžar^u ] stromy
ق	الْقَلَمُ [ al-qalam^u ] pero	ص	الصَّبْحُ [ aṣ-ṣabḥ^u ] ráno
ك	الْكِتَابُ [ al-kitáb^u ] kniha	ض	الضَّالِّينُ [ aḍ-ḍállín^u ]
م	الْمَنْزِلُ [ al-manzil^u ] byt	ط	الطَّمَاطِمُ [ aṭ-ṭamáṭim^u ] paradajka
ه	الْهِلالُ [ al-hilál^u ] polmesiac, mesiačik	ظ	الظَّاءُ [ aẓ-ẓáʾ^u ]
و	الْوَلَدُ [ al-walad^u ] chlapec, potomok	ل	اللَّبَنُ [ al-laban^u ] mlieko
ي	اليَتِيمُ [ al-jatím^u ] sirota	ن	النُّورُ [ an-núr^u ] svetlo

Určenie doplnkom

Podstatné meno môže získať určitosť aj bez člena, ak za ním nasleduje určitý (určený) doplnok. Takým môže byť napríklad predmetové (privlastňovacie) osobné zámeno:

أُمٌّ [ ʾumm^un ] (akási) matka + ـِي [ -í ] → أُمِّي [ ʾummí ] (tá) moja matka

Prirodzene určité podstatné mená

Väčšina vlastných podstatných mien je prirodzene určitá, aj bez člena:

مِصْر [ Miṣr ] (ten) Egypt

Prirodzene určité sú aj niektoré kategórie gramatických mien, napríklad

ukazovacie zámená

Viazanosť

Pozri: →Genitívne spojenie