Ukazovacie vety

upraviť

Ako už bolo uvedené v kapitole Ukazovacie zámená, spojenie (gramaticky určitého) ukazovacieho zámena s gramaticky určitým podstatným menom dostávame ukazovacie frázy, nie však vety:

  • هٰذَا المُعَلِّمُ [ háðá-l-muʕallimu ] tento učiteľ
  • هٰذِهِ المُعَلِّمَةُ [ háðihi-l-muʕallimaẗu ] táto učiteľka

Ak však podstatné meno nesúhlasí s ukazovacím zámenom v určitosti, ale ostáva neurčité, dostávame základnú ukazovaciu vetu. Navyše, pomocné sloveso byť sa v prítomnom čase a pozitívnom tvare (som, si, je, sme, ste, ) v arabčine nevyjadruje. Dostávame tak jednoduché vety bez slovesa, ktoré pozostávajú z ukazovacieho zámena (v určitku) a z predmetu (v neurčitku):

  • هٰذَا مُعَلِّمٌ [ háðá muʕallimun ] Ten/Tento (je akýsi) učiteľ. resp. To/Toto je učiteľ.
  • هٰذِهِ مُعَلِّمَةٌ [ háðihi muʕallimaẗun ] Tá/Táto (je akási) učiteľka. resp. To/Toto je učiteľka.

Pri preklade si pomáhame slovenským ukazovacím zámenom stredného rodu (to, toto), arabčina však stredný rod nemá.

Pozri tiež: Menné vety

Oddeľovacie osobné zámeno

upraviť

Čo však v prípade, ak potrebujeme „ukázať“ na niečo určité, napríklad vo vete Toto je ten učiteľ ? V arabčine sa v tomto prípade ukazovacie zámeno (v určitku) a predmet (v určitku) oddelia pomocným, oddeľovacím osobným zámenom. (Pozri tiež: Podmetové osobné zámená):

  • هٰذَا هُوَ المُعَلِّمُ [ háðá huwa al-muʕallimu ] ''To/Toto (je ten) učiteľ., doslovne Ten/Tento, on (je ten) učiteľ.
  • هٰذِهِ هِيَ المُعَلِّمَةُ [ háðihi hija al-muʕallimaẗu ] To/Toto (je tá) učiteľka., doslovne Tá/Táto, ona (je tá) učiteľka.