Modlitby/Liturgické postoje

Gestá a postoje pri sv. omši

smernice ku Pastierskemu listu KBS o gestách a držaní tela počas slávenia svätej omše

Vo veci liturgických postojov a gest pri sv. omši rozhodla Konferencia biskupov Slovenska na svojom 51. plenárnom zasadaní, v dňoch 7. - 8. júna 2005 v Donovaloch. Prijala plné znenie VSRM, 3. typického vydania RM 2002, bod 43.:

Veriaci nech stoja od začiatku úvodného spevu alebo keď prichádza kňaz k oltáru až do modlitby dňa vrátane; počas spevu Aleluja pred Evanjeliom a pri prednese Evanjelia, pri vyznaní viery a pri modlitbe veriacich; ako aj od výzvy Modlite sa bratia pred modlitbou nad obetnými darmi až do konca omše, okrem nižšie uvedených častí.

Sedieť sa má cez čítania pred Evanjeliom a cez medzispev, pri homílii a kým sa pripravujú obetné dary, ako aj vtedy, keď sa chce po prijímaní zachovať posvätné ticho.

Pri premenení si však veriaci majú kľaknúť, ak im v tom neprekáža zdravotný stav, alebo nedostatok miesta, veľký počet zúčastnených alebo iné závažné príčiny. Tí však, čo nekľačia počas premenenia, nech sa hlboko uklonia, keď si kňaz pokľakne po premenení.

Kde je zvyk, že ľud zostáva kľačať po skončení zvolania Svätý až do konca Eucharistickej modlitby a pred prijímaním, keď kňaz hovorí Hľa, Baránok Boží, chvályhodne sa to môže zachovať.

Na Slovensku zachováme aj naďalej zvyk, „že ľud zostáva kľačať…, pred prijímaním, keď kňaz hovorí «Hľa, Baránok Boží…». Toto pokľaknutie treba považovať aj za pokľaknutie pred prijatím Oltárnej Sviatosti, a teda už netreba kľakať v pohybujúcom sa rade k svätému prijímaniu.

K postojom treba pripojiť aj nasledujúce:

Počas prednášania Evanjelia „stojaci sa obrátia k ambone, aby tak prejavili osobnú úctu Kristovmu evanjeliu“. (VSRM 133)

„Je… vhodné, aby každý naznačil znak pokoja triezvo iba najbližšie stojacim.“ (VSRM 82)

K týmto postojom a gestám dáva KBS pastoračné usmernenie pre kňazov:

Státie počas spevu Aleluja – veriaci nech vstanú už počas predspievavania Aleluja (alebo jemu príslušného spevu) kantorom, scholou. Je vhodné, aby príklad ukázal celebrant – kňaz. Keď sv. omšu celebruje biskup, vstáva až po naložení tymianu do kadidla a udelení požehnania tomu, kto číta evanjelium, koncelebranti a ostatní však vstanú keď sa začne spievať Aleluja.

Státie od výzvy Modlite sa bratia a sestry… - veriaci nech vstanú po skončení spevu na prinášanie a prípravu obetných darov, pred výzvou Modlite sa bratia a sestry… Státie alebo kľačanie po skončení zvolania Svätý až do konca Eucharistickej modlitby Ak nejakí veriaci napriek potrebe jednotnosti postojov predsa zostanú, kľačať po premenení, keď ostatní stoja, netreba z toho robiť problém (podobne ako treba tolerovať to, že niektorí chcú prijímať len na kolenách).

Vstanie po premenení, pred výzvou Hľa tajomstvo viery – „Od epiklézy až po pozdvihovanie kalicha diakon zvyčajne kľačí….“ (VSRM 179) A v Ceremoniale Episcoporum: „Diakoni od epiklézy až po pozdvihovanie kalicha zostanú kľačať. Po premenení diakon, ak je to potrebné, kalich a pyxidu znovu zakryje. Po slovách biskupa: Hľa, tajomstvo viery ľud prednesie aklamáciu.“ (CE 155) Teda, po pozdvihovaní kalicha, keď celebrant pokľakne, všetci spolu s ním vstávajú.

Znak pokoja – toto nariadenie, aby každý naznačil znak pokoja triezvo iba najbližšie stojacim, platí aj pre celebranta a koncelebrantov. Tí nemajú počas celebrácie opúšťať presbytérium.

Pôvodný zdroj: [1]

Príbuzné projekty