Katechéza/Otázky - Božia milosť
Božia milosť, hriech, spása
upraviťČo to znamená kajať sa (robiť pokánie)?
upraviťZnamená to zanechať hriešny život, obrátiť sa od svojich hriechov a dobrými skutkami prinášať zadosťučinenie za svoje viny.
Čo to znamená byť spasený?
upraviťZnamená to byť zachránený. Získať večný život v nebi.
Bez čoho nemôže byť človek spasený?
upraviťBez Božej milosti.
Čo je to Božia milosť?
upraviťBožia milosť je nezaslúžený dar od Boha, ktorý dostávame pre zásluhy Ježiša Krista.
Aké dva druhy Božej milosti rozlišujeme?
upraviťRozlišujeme milosť posväcujúcu a milosť pomáhajúcu.
Načo dostávame milosť posväcujúcu?
upraviťMilosť posväcujúcu dostávame na to, aby sme mohli byť deťmi Nebeského Otca, bratmi Pána Ježiša a chrámom Ducha Svätého.
Čo to znamená, že človek je v posväcujúcej milosti?
upraviťZnamená to, že bol očistený od svojich hriechov a žije v spojení s Bohom.
Ako môže človek stratiť posväcujúcu milosť?
upraviťPosväcujúcu milosť človek stráca vtedy, keď spácha ťažký hriech.
Spôsobuje každý hriech stratu posväcujúcej milosti?
upraviťNie, ľahký hriech nespôsobí stratu Božej milosti, iba ťažký.
Načo dostávame milosť pomáhajúcu?
upraviťMilosť pomáhajúcu dostávame na to, aby sme dobro spoznali i robili a takto nasledovali Pána Ježiša.
Sviatosti a sväteniny
upraviťNačo ustanovil Pán Ježiš sviatosti?
upraviťSviatosti ustanovil Pán Ježiš na to, aby naznačovali naše spojenie s Ježišom a Cirkvou a privádzali milosť Božiu.
Koľko je sviatostí?
upraviťSedem
Čo je krst?
upraviťKrst je sviatosť duchovného znovuzrodenia, ktorá nás robí Božíni deťmi a členmi Kristovej Cirkvi.
Kto môže krstiť?
upraviťPravidelne krstí kňaz alebo diakon, ale v súrnom prípade môže krstiť ktokoľvek.
Ako sa krstí?
upraviťKrstí sa tak, že sa leje voda na hlavu dieťaťa a pritom sa hovorí: M., ja ťa krstím v mene Otca i Syna i Ducha Svätého.
Aké sú účinky sviatosti krstu?
upraviťÚčinky sviatosti krstu sú: 1. robí nás Božími deťmi, 2. zotrie všetky hriechy a tresty za ne, 3. vzbudí v nás nadprirodzený život, 4. dá nám milosť pomáhajúcu k tomu, aby sme boli dobrými kresťanmi, 5. robí nás údmi Kristovej Cirkvi, 6. do duše nám vtláča nezmazateľný znak.
Koho dostaneme pri krste?
upraviťPri krste dostaneme nebeského ochrancu, ktorého meno nosíme a jeho príklad nasledujeme.
Kto je pozemským ochrancom pokrsteného?
upraviťPozemským ochrancom pokrsteného sú krstní rodičia, ktorých si vážime a poslúchame.
Kto môže odpustiť hriechy?
upraviťHriechy môže odpustiť len Pán Boh a v Jeho mene tí, ktorí dostali právomoc.
Komu dal Pán Ježiš právomoc odpúšťať hriechy?
upraviťPán Ježiš dal právomoc odpúšťať hriechy apoštolom.
Ktorými slovami dal Pán Ježiš apoštolom právomoc odpúšťať hriechy?
upraviťPán Ježiš týmito slovami dal apoštolom moc odpúšťať hriechy: „Prijmite Ducha Svätého, komu odpustíte hriechy, budú mu odpustené, komu zadržíte, budú mu zadržané“.
Na koho prešla právomoc odpúšťať hriechy od apoštolov?
upraviťPrávomoc odpúšťať hriechy prešla od apoštolov na biskupov a kňazov.
Čo je sviatosť zmierenia?
upraviťSviatosť zmierenia je sviatosť, v ktorej nás Pán Ježiš zmieruje s Nebeským Otcom, odpúšťa nám hriechy a vracia nám stratený Boží život.
Kto dnes odpúšťa hriechy?
upraviťHriechy odpúšťajú biskupi a kňazi, keď v mene Pána Ježiša vysluhujú sviatosť zmierenia: t.j. spovedajú.
Čo robím, keď prijímam sviatosť zmierenia?
upraviťKeď prijímam sviatosť zmierenia: 1. spytujem si svedomie, 2. oľutujem svoje hriechy, 3. sľúbim, že sa polepším, 4. vyznávam svoje hriechy, 5. vykonám zadosťučinenie.
Čo robím, keď si spytujem svedomie?
upraviťKeď si spytujem svedomie, rozmýšľam nad tým, aké hriechy som spáchal.
Ako si spytujem svedomie?
upraviťSvedomie si spytujem takto: 1. prosím o pomoc Ducha Svätého, 2. spomeniem si, kedy a ako som sa naposledy spovedal, 3. zistím si svoje hriechy pomocou duševného zrkadla.
Čo si pri spytovaní svedomia musím zapamätať o ťažkých hriechoch?
upraviťPri spytovaní svedomia si o ťažkých hriechoch musím zapamätať, koľko ráz som ich spáchal.
Kedy mám ľútosť?
upraviťĽútosť mám vtedy, keď ma bolí a mrzí, že som hriechmi urazil dobrotivého Boha.
Načo mám myslieť pri ľútosti?
upraviťPri ľútosti mám myslieť na utrpenie Pána Ježiša, ktoré podstúpil aj za moje hriechy.
Kedy mám silné predsavzatie?
upraviťSilné predsavzatie mám vtedy, keď sa úprimne rozhodnem, že:
- ťažký hriech nikdy viac nespácham,
- budem sa chrániť aj všedných hriechov,
- budem sa vyhýbať aj príležitosti k hriechu,
- spôsobenú škodu nahradím.
Akými slovami oľutujem a urobím si silné predsavzatie?
upraviťSvoje hriechy oľutujem a silné predsavzatie si urobím týmito slovami: Bože môj, celým srdcom ťa milujem. Ľutujem, že som ťa hriechmi urazil. Chcem sa naozaj polepšiť. Otče, odpusť mi pre krv Kristovu.
Čo robím, keď sa spovedám?
upraviťKeď sa spovedám, vyznávam sa spovedníkovi zo svojich hriechov, aby mi on v mene Božom odpúšťal.
Ako si vykonám svätú spoveď?
upraviťSvätú spoveď si vykonám takto:
- Prídem k spovedníkovi, pozdravím a prežehnám sa: V mene Otca i Syna i Ducha Svätého. Amen. /Potom ma duchovný otec privíta./ A pokračujem: Spovedám sa Pánu Bohu, že som od malička, /za mesiac.../ spáchal tieto hriechy.
- Vymenujem svoje hriechy, ako som ich zistil pri spytovaní svedomia. Po vyznaní hriechov pridám: Na viac hriechov sa nepamätám.
- Pozorne si vypočujem poučenie spovedníka a zapamätám si úkon pokánia /pokutu/.
- Potom oľutujem svoje hriechy a sľúbim, že sa polepším.
- Keď ma spovedník rozhreší, prežehnám sa a na konci poviem: Amen.
Duchovný otec ma prepustí.
Môže spovedník prezradiť hriechy, ktoré počul v spovedi?
upraviťSpovedník nikdy a nikomu nemôže prezradiť hriechy, ktoré počul v spovedi, lebo ho viaže spovedné tajomstvo.
Z ktorých hriechov sa musíme bezpodmienečne vyspovedať?
upraviťBezpodmienečne sa musíme vyspovedať zo všetkých ťažkých hriechov.
Čo sa stane s tým, kto vo svätej spovedi úmyselne vynechá niektorý ťažký hriech?
upraviťKto vo svätej spovedi úmyselne vynechá niektorý ťažký hriech, spácha svätokrádež a jeho spoveď je neplatná.
Čo má urobiť ten, kto sa spovedal svätokrádežne?
upraviťKto sa spovedal svätokrádežne, v nasledujúcej spovedi musí povedať, že sa neplatne spovedal a musí zopakovať celú predošlú spoveď.
Čo má urobiť ten, kto sa zabudol vyspovedať z niektorého ťažkého hriechu?
upraviťKto sa zabudol vyspovedať z niektorého ťažkého hriechu, v nasledujúcej spovedi musí povedať aj ten hriech, ktorý zabudol.
Prečo mi je vo svätej spovedi uložené zadosťučinenie?
upraviťZadosťučinenie mi je uložené preto,
• aby som sa polepšil a napravil svoj život, • • aby sa mi zmenšili tresty za hriechy. •
Čo urobím po svätej spovedi?
upraviťPo svätej spovedi:
• vykonám úkon pokánia/zadosťučinenie/, • • poďakujem sa Pánu Bohu, že mi odpustil hriechy, • • snažím sa polepšiť. •
Čo je Eucharistia?
upraviťEucharistia je opravdivé Telo a Krv Pána Ježiša v podobe chleba a vína.
Ako inak ešte nazývame Eucharistiu?
upraviťNazývame ju tiež Oltárna sviatosť alebo Sväté prijímanie.
Ako ustanovil Pán Ježiš Sviatosť oltárnu?
upraviťPán Ježiš ustanovil Sviatosť oltárnu takto: Pred svojím umučením pri Poslednej večeri vzal chlieb a vzdával vďaky, lámal ho a dával svojím učeníkom hovoriac: Vezmite a jedzte z neho všetci: Toto je moje telo, ktoré sa obetuje za vás. Podobne po večeri vzal kalich, znova vzdával vďaky a dal ho svojím učeníkom hovoriac: Vezmite a pite z neho všetci: Toto je kalich mojej krvi, ktorá sa vylieva za vás i za všetkých na odpustenie hriechov. Je to krv novej a večnej zmluvy. Potom dodal: Toto robte na moju pamiatku.
Prečo ustanovil Pán Ježiš Sviatosť oltárnu?
upraviťPán Ježiš ustanovil Sviatosť oltárnu preto, aby:
• vo svätej omši sprítomňoval pre nás obetu kríža, • • vo svätom prijímaní živil našu dušu, • • v našich kostoloch býval medzi nami. •
Čo sa deje vo svätej omši?
upraviťVo svätej omši Pán Ježiš sprítomňuje obetu kríža.
Kto obetuje svätú omšu?
upraviťSvätú omšu spočiatku obetovali apoštoli a teraz ich zástupcovia biskupi a kňazi.
Ktoré sú hlavné časti svätej omše?
upraviťHlavné časti svätej omše sú: Bohoslužba slova a Bohoslužba obety.
Koľko častí má Bohoslužba obety?
upraviťBohoslužba obety má tri časti: obetovanie, premenenie a prijímanie.
Ako sa zúčastňujem na svätej omši?
upraviťNa svätej omši sa zúčastňujem tak, že:
• vypočujeme si učenie Pána Ježiša; • • spoločne sa modlíme a spievame; • • spolu s Pánom Ježišom sa obetujeme Nebeskému Otcovi; • • spájame sa s Pánom Ježišom vo svätom prijímaní. •
Čo prijímame vo svätom prijímaní?
upraviťVo svätom prijímaní prijímame Telo a Krv Pána Ježiša v podobe sviatostného chleba.
Aký je to pokrm, ktorý prijímame vo svätom prijímaní?
upraviťPokrm, ktorý prijímame vo svätom prijímaní nie je obyčajný chlieb, ale nebeský. Je to pravé Telo a Krv Pána Ježiša.
Vidím telo Pána Ježiša, keď ho prijímam?
upraviťKeď prijímam, nevidím telo Pána Ježiša, lebo je tajomne ukryté v podobe chleba.
Odkiaľ vieme, že Telo Pána Ježiša je prítomné v Oltárnej sviatosti?
upraviťTo, že Telo Pána Ježiša je prítomné v Oltárnej sviatosti, vieme z jeho slov, veď povedal „ Toto je moje Telo“.
Chce Pán Ježiš, aby som prijímal?
upraviťPán Ježiš chce, aby som prijímal, veď povedal: „Vezmite a jedzte...“.
Chce Pán Ježiš, aby som často prijímal?
upraviťPán Ježiš chce, aby som často prijímal, lebo nám podáva svoje Telo v podobe nášho každodenného chleba.
Čo je potrebné na to, aby som hodne prijímal?
upraviťNa to, aby som hodne prijímal, je potrebné, aby som:
• bol v stave milosti, • • prijímal s čistým úmyslom, • • vykonal modlitby, • • zachoval sviatostný pôst. •
Kedy som v stave milosti?
upraviťV stave milosti som, keď nemám ťažký hriech.
Aký hriech spácha ten, kto prijíma v stave ťažkého hriechu?
upraviťKto prijíma v stave ťažkého hriechu, spácha hriech svätokrádeže.
Môžem pristúpiť k svätému prijímaniu so všednými hriechmi?
upraviťSo všednými hriechmi môžem pristúpiť viackrát, ak nemám na duši ťažký hriech.
Koľkokrát môžem pristúpiť k svätému prijímaniu?
upraviťK svätému prijímaniu môžem pristúpiť za jeden deň dvakrát, ale druhý krát musím byť na celej svätej omši.
Ako zachovávam sviatostný pôst?
upraviťSviatostný pôst zachovávam tak, že hodinu pred svätým prijímaním nič nejem a nepijem okrem čistej vody.
Čo poviem, keď mi kňaz podá svätú Hostiu?
upraviťKeď mi kňaz podáva svätú Hostiu, na kňazove slová: „Telo Kristovo!“ odpoviem: „Amen“.
Kedy sa pristupuje k svätému prijímaniu?
upraviťK svätému prijímaniu sa pristupuje spravidla pri svätej omši, výnimočne aj mimo svätej omše.
Čo je Cirkev?
upraviťCirkev je spoločenstvo Božieho ľudu.
Kto patrí k Božiemu ľudu?
upraviťK Božiemu ľudu patria tí, čo sa krstom stali Božími deťmi, veria v Pána Ježiša a žijú podľa jeho učenia.
Kto založil Cirkev?
upraviťCirkev založil Ježiš Kristus.
Načo založil Pán Ježiš svätú Cirkev?
upraviťPán Ježiš založil Cirkev na to, aby viedla ľudí ku spáse, k večnej blaženosti.
Koho určil Pán Ježiš za viditeľnú hlavu Cirkvi?
upraviťPán Ježiš za viditeľnú hlavu Cirkvi určil svätého Petra.
Komu zveril Pán Ježiš vedenie Cirkvi?
upraviťPán Ježiš vedenie Cirkvi zveril svätému Petrovi a ostatným apoštolom.
Kto riadi Cirkev dnes?
upraviťDnes riadia Cirkev nástupcovia apoštolov: pápež a biskupi.
Kto pomáha biskupom v posväcovaní Božieho ľudu?
upraviťV posväcovaní Božieho ľudu pomáhajú biskupom pastieri Božieho ľudu: kňazi.
Prečo voláme Cirkev tajomným telom Kristovým?
upraviťTajomným telom Kristovým voláme Cirkev preto, lebo Kristus sa stotožnil so svojou Cirkvou.
Prečo je naša Cirkev jednotná?
upraviťCirkev je jednotná preto, lebo má jednu viditeľnú hlavu a všade to isté učí.
Prečo je naša Cirkev svätá?
upraviťCirkev je svätá preto, lebo svätý je jej zakladateľ, sväté je jej učenie a vychováva k svätosti.
Prečo je naša Cirkev katolícka, čiže všeobecná?
upraviťCirkev je katolícka, čiže všeobecná preto, lebo od čias Pána Ježiša až do teraz jestvuje a každý človek môže byť jej členom.
Prečo je Cirkev apoštolská?
upraviťCirkev je apoštolská preto, lebo ju vedú nástupcovia apoštolov a učí to isté, čo hlásali apoštoli.
Čo je sviatosť posvätnej vysviacky?
upraviťSviatosť posvätnej vysviacky je sviatosť, ktorou Pán Ježiš dáva moc tým, ktorí chcú pokračovať v jeho kňazskej službe.
Kto môže vysluhovať sviatosť posvätnej vysviacky?
upraviťSviatosť posvätnej vysviacky môže vysluhovať biskup.
V čom spočíva hlavne kňazská služba?
upraviťKňazské poslanie spočíva hlavne v úlohách:
- hlásať Božie slovo;
- posväcovať ľudí vysluhovaním sviatostí a svätenín;
- viesť veriacich cestou Božích prikázaní ku spáse.
Čo je birmovanie?
upraviťBirmovanie je sviatosť kresťanskej dospelosti, ktorou nás Duch Svätý robí svedkami Ježiša Krista.
Čo vieme o ustanovení birmovania?
upraviťO ustanovení birmovania vieme, že apoštoli z vôle Pána Ježiša modlitbou a vkladaním rúk zvolávali na pokrstených Ducha Svätého.
K čomu nás zaväzuje sviatosť birmovania?
upraviťSviatosť birmovania nás zaväzuje, aby sme vo svete svedčili o Pánu Ježišovi príkladným životom a vernosťou k Cirkvi.
Ako sa pripravíme na prijatie sviatosti birmovania?
upraviťNa prijatie sviatosti birmovania sa pripravíme takto:
- poučíme sa o náboženských pravdách,
- modlitbou si vyprosujeme dary Ducha Svätého,
- zaväzujeme sa, že budeme svedkami Pána Ježiša vo svete,
- vyspovedáme sa a pristúpime k svätému prijímaniu.
Aké sú účinky sviatosti birmovania?
upraviťÚčinky sviatosti birmovania sú tieto:
- udelí nám 7 darov Ducha Svätého,
- urobí nás dospelými členmi svätej Cirkvi,
- vtlačí nám do duše nezmazateľný znak,
- upevní nás v spojení s Kristom.
Kto vysluhuje sviatosť birmovania?
upraviťSviatosť birmovania vysluhuje biskup, alebo ním splnomocnený kňaz.
Ako sa udeľuje sviatosť birmovania?
upraviťSviatosť birmovania sa udeľuje takto: Birmujúci položí ruku na hlavu birmovanca, pomaže ho na čelo krizmou a hovorí: „M., prijmi znak Daru Ducha Svätého!“.
Čo je krizma?
upraviťKrizma je olivový olej alebo iný rastlinný olej zmiešaný s balzamom, posvätený biskupom na Zelený štvrtok.
Čo je povinnosťou birmovných rodičov?
upraviťPovinnosťou birmovných rodičov je dávať svojim birmovným deťom dobrý príklad kresťanského života.
Kto ustanovil manželstvo?
upraviťManželstvo ustanovil Pán Boh, keď stvoril ľudí ako muža a ženu.
Kto povýšil manželstvo na sviatosť?
upraviťManželstvo na sviatosť povýšil Pán Ježiš.
Čo je sviatosť manželstva?
upraviťSviatosť manželstva je nerozlučiteľný zväzok muža a ženy, ktorý silou Kristovej milosti žijú vo vzájomnej láske a pre dobro svojej rodiny.
Aké sú povinnosti manželov?
upraviťPovinnosti manželov sú:
- aby sa navzájom ctili a pomáhali si,
- vo vernosti do konca života vytrvali,
- svoje deti starostlivo vychovali.
Kto ustanovil sviatosť pomazania chorých?
upraviťSviatosť pomazania chorých ustanovil Pán Ježiš a sv. Jakub apoštol nás poučil o spôsobe jej udeľovania.
Čo je pomazanie chorých?
upraviťPomazanie chorých je sviatosť nemocných, v ktorej Pán Ježiš prichádza k chorému, aby ho na duši uzdravil a na tele posilnil.
Kto môže prijať sviatosť pomazania chorých?
upraviťSviatosť pomazania chorých môže prijať každý katolík, ktorý je vážne chorý, alebo starý a potrebuje pomoc a pokoj Pána Ježiša.
Či sa treba modliť?
upraviťTreba sa modliť preto, lebo:
- aj Pán Ježiš sa modlil;
- bez modlitby sa nemôžeme páčiť Pánu Bohu;
- modlitbou si vyprosujeme Božiu milosť.
Prečo sa máme modliť?
upraviťModliť sa máme preto, aby sme:
- oslavovali Pána Boha pre jeho svätosť;
- ďakovali mu za jeho dobrotu;
- odprosovali ho za svoje hriechy;
- prosili ho o pomoc.
Kedy sa máme modliť?
upraviťModliť sa máme často, ale najmä:
- ráno, napoludnie, večer;
- pred jedením, po jedení;
- pred prácou, po práci;
- na spoločných bohoslužbách.
Ako sa môžeme modliť?
upraviť- Potichu, nahlas alebo spevom;
- súkromne alebo verejne.
Čo je liturgia?
upraviťLiturgia je verejná bohoslužba Cirkvi.
Čo nám pripomína cirkevný rok?
upraviťCirkevný rok nám pripomína udalosti zo života Pána Ježiša a spomienky na jeho svätých.
Ktorý je najdôležitejší sviatok cirkevného roku?
upraviťNajdôležitejší sviatok cirkevného roku je Veľká noc – sviatok zmŕtvychvstania Pána Ježiša.
Čo sú sväteniny?
upraviťSväteniny sú žehnania a svätenia, ktoré ustanovila Cirkev.
Čo robí Cirkev sväteninami?
upraviťCirkev sväteninami:
upraviť- zveruje osoby a veci do Božej ochrany /žehnanie/,
- vyhradzuje osoby a veci pre Božiu službu /svätenie/.
Čo je kostol?
upraviťKostol je dom Boží i domov Božieho ľudu.