Katechéza/Otázky - Božia milosť

Božia milosť, hriech, spása upraviť

Čo to znamená kajať sa (robiť pokánie)? upraviť

Znamená to zanechať hriešny život, obrátiť sa od svojich hriechov a dobrými skutkami prinášať zadosťučinenie za svoje viny.

Čo to znamená byť spasený? upraviť

Znamená to byť zachránený. Získať večný život v nebi.

Bez čoho nemôže byť človek spasený? upraviť

Bez Božej milosti.

Čo je to Božia milosť? upraviť

Božia milosť je nezaslúžený dar od Boha, ktorý dostávame pre zásluhy Ježiša Krista.

Aké dva druhy Božej milosti rozlišujeme? upraviť

Rozlišujeme milosť posväcujúcu a milosť pomáhajúcu.

Načo dostávame milosť posväcujúcu? upraviť

Milosť posväcujúcu dostávame na to, aby sme mohli byť deťmi Nebeského Otca, bratmi Pána Ježiša a chrámom Ducha Svätého.

Čo to znamená, že človek je v posväcujúcej milosti? upraviť

Znamená to, že bol očistený od svojich hriechov a žije v spojení s Bohom.

Ako môže človek stratiť posväcujúcu milosť? upraviť

Posväcujúcu milosť človek stráca vtedy, keď spácha ťažký hriech.

Spôsobuje každý hriech stratu posväcujúcej milosti? upraviť

Nie, ľahký hriech nespôsobí stratu Božej milosti, iba ťažký.

Načo dostávame milosť pomáhajúcu? upraviť

Milosť pomáhajúcu dostávame na to, aby sme dobro spoznali i robili a takto nasledovali Pána Ježiša.

Sviatosti a sväteniny upraviť

Načo ustanovil Pán Ježiš sviatosti? upraviť

Sviatosti ustanovil Pán Ježiš na to, aby naznačovali naše spojenie s Ježišom a Cirkvou a privádzali milosť Božiu.

Koľko je sviatostí? upraviť

Sedem

Čo je krst? upraviť

Krst je sviatosť duchovného znovuzrodenia, ktorá nás robí Božíni deťmi a členmi Kristovej Cirkvi.

Kto môže krstiť? upraviť

Pravidelne krstí kňaz alebo diakon, ale v súrnom prípade môže krstiť ktokoľvek.

Ako sa krstí? upraviť

Krstí sa tak, že sa leje voda na hlavu dieťaťa a pritom sa hovorí: M., ja ťa krstím v mene Otca i Syna i Ducha Svätého.

Aké sú účinky sviatosti krstu? upraviť

Účinky sviatosti krstu sú: 1. robí nás Božími deťmi, 2. zotrie všetky hriechy a tresty za ne, 3. vzbudí v nás nadprirodzený život, 4. dá nám milosť pomáhajúcu k tomu, aby sme boli dobrými kresťanmi, 5. robí nás údmi Kristovej Cirkvi, 6. do duše nám vtláča nezmazateľný znak.

Koho dostaneme pri krste? upraviť

Pri krste dostaneme nebeského ochrancu, ktorého meno nosíme a jeho príklad nasledujeme.

Kto je pozemským ochrancom pokrsteného? upraviť

Pozemským ochrancom pokrsteného sú krstní rodičia, ktorých si vážime a poslúchame.

Kto môže odpustiť hriechy? upraviť

Hriechy môže odpustiť len Pán Boh a v Jeho mene tí, ktorí dostali právomoc.

Komu dal Pán Ježiš právomoc odpúšťať hriechy? upraviť

Pán Ježiš dal právomoc odpúšťať hriechy apoštolom.

Ktorými slovami dal Pán Ježiš apoštolom právomoc odpúšťať hriechy? upraviť

Pán Ježiš týmito slovami dal apoštolom moc odpúšťať hriechy: „Prijmite Ducha Svätého, komu odpustíte hriechy, budú mu odpustené, komu zadržíte, budú mu zadržané“.

Na koho prešla právomoc odpúšťať hriechy od apoštolov? upraviť

Právomoc odpúšťať hriechy prešla od apoštolov na biskupov a kňazov.

Čo je sviatosť zmierenia? upraviť

Sviatosť zmierenia je sviatosť, v ktorej nás Pán Ježiš zmieruje s Nebeským Otcom, odpúšťa nám hriechy a vracia nám stratený Boží život.

Kto dnes odpúšťa hriechy? upraviť

Hriechy odpúšťajú biskupi a kňazi, keď v mene Pána Ježiša vysluhujú sviatosť zmierenia: t.j. spovedajú.

Čo robím, keď prijímam sviatosť zmierenia? upraviť

Keď prijímam sviatosť zmierenia: 1. spytujem si svedomie, 2. oľutujem svoje hriechy, 3. sľúbim, že sa polepším, 4. vyznávam svoje hriechy, 5. vykonám zadosťučinenie.

Čo robím, keď si spytujem svedomie? upraviť

Keď si spytujem svedomie, rozmýšľam nad tým, aké hriechy som spáchal.

Ako si spytujem svedomie? upraviť

Svedomie si spytujem takto: 1. prosím o pomoc Ducha Svätého, 2. spomeniem si, kedy a ako som sa naposledy spovedal, 3. zistím si svoje hriechy pomocou duševného zrkadla.

Čo si pri spytovaní svedomia musím zapamätať o ťažkých hriechoch? upraviť

Pri spytovaní svedomia si o ťažkých hriechoch musím zapamätať, koľko ráz som ich spáchal.

Kedy mám ľútosť? upraviť

Ľútosť mám vtedy, keď ma bolí a mrzí, že som hriechmi urazil dobrotivého Boha.

Načo mám myslieť pri ľútosti? upraviť

Pri ľútosti mám myslieť na utrpenie Pána Ježiša, ktoré podstúpil aj za moje hriechy.

Kedy mám silné predsavzatie? upraviť

Silné predsavzatie mám vtedy, keď sa úprimne rozhodnem, že:

  • ťažký hriech nikdy viac nespácham,
  • budem sa chrániť aj všedných hriechov,
  • budem sa vyhýbať aj príležitosti k hriechu,
  • spôsobenú škodu nahradím.

Akými slovami oľutujem a urobím si silné predsavzatie? upraviť

Svoje hriechy oľutujem a silné predsavzatie si urobím týmito slovami: Bože môj, celým srdcom ťa milujem. Ľutujem, že som ťa hriechmi urazil. Chcem sa naozaj polepšiť. Otče, odpusť mi pre krv Kristovu.

Čo robím, keď sa spovedám? upraviť

Keď sa spovedám, vyznávam sa spovedníkovi zo svojich hriechov, aby mi on v mene Božom odpúšťal.

Ako si vykonám svätú spoveď? upraviť

Svätú spoveď si vykonám takto:

  • Prídem k spovedníkovi, pozdravím a prežehnám sa: V mene Otca i Syna i Ducha Svätého. Amen. /Potom ma duchovný otec privíta./ A pokračujem: Spovedám sa Pánu Bohu, že som od malička, /za mesiac.../ spáchal tieto hriechy.
  • Vymenujem svoje hriechy, ako som ich zistil pri spytovaní svedomia. Po vyznaní hriechov pridám: Na viac hriechov sa nepamätám.
  • Pozorne si vypočujem poučenie spovedníka a zapamätám si úkon pokánia /pokutu/.
  • Potom oľutujem svoje hriechy a sľúbim, že sa polepším.
  • Keď ma spovedník rozhreší, prežehnám sa a na konci poviem: Amen.

Duchovný otec ma prepustí.

Môže spovedník prezradiť hriechy, ktoré počul v spovedi? upraviť

Spovedník nikdy a nikomu nemôže prezradiť hriechy, ktoré počul v spovedi, lebo ho viaže spovedné tajomstvo.

Z ktorých hriechov sa musíme bezpodmienečne vyspovedať? upraviť

Bezpodmienečne sa musíme vyspovedať zo všetkých ťažkých hriechov.

Čo sa stane s tým, kto vo svätej spovedi úmyselne vynechá niektorý ťažký hriech? upraviť

Kto vo svätej spovedi úmyselne vynechá niektorý ťažký hriech, spácha svätokrádež a jeho spoveď je neplatná.

Čo má urobiť ten, kto sa spovedal svätokrádežne? upraviť

Kto sa spovedal svätokrádežne, v nasledujúcej spovedi musí povedať, že sa neplatne spovedal a musí zopakovať celú predošlú spoveď.

Čo má urobiť ten, kto sa zabudol vyspovedať z niektorého ťažkého hriechu? upraviť

Kto sa zabudol vyspovedať z niektorého ťažkého hriechu, v nasledujúcej spovedi musí povedať aj ten hriech, ktorý zabudol.

Prečo mi je vo svätej spovedi uložené zadosťučinenie? upraviť

Zadosťučinenie mi je uložené preto,

• aby som sa polepšil a napravil svoj život, • • aby sa mi zmenšili tresty za hriechy. •

Čo urobím po svätej spovedi? upraviť

Po svätej spovedi:

• vykonám úkon pokánia/zadosťučinenie/, • • poďakujem sa Pánu Bohu, že mi odpustil hriechy, • • snažím sa polepšiť. •

Čo je Eucharistia? upraviť

Eucharistia je opravdivé Telo a Krv Pána Ježiša v podobe chleba a vína.

Ako inak ešte nazývame Eucharistiu? upraviť

Nazývame ju tiež Oltárna sviatosť alebo Sväté prijímanie.

Ako ustanovil Pán Ježiš Sviatosť oltárnu? upraviť

Pán Ježiš ustanovil Sviatosť oltárnu takto: Pred svojím umučením pri Poslednej večeri vzal chlieb a vzdával vďaky, lámal ho a dával svojím učeníkom hovoriac: Vezmite a jedzte z neho všetci: Toto je moje telo, ktoré sa obetuje za vás. Podobne po večeri vzal kalich, znova vzdával vďaky a dal ho svojím učeníkom hovoriac: Vezmite a pite z neho všetci: Toto je kalich mojej krvi, ktorá sa vylieva za vás i za všetkých na odpustenie hriechov. Je to krv novej a večnej zmluvy. Potom dodal: Toto robte na moju pamiatku.

Prečo ustanovil Pán Ježiš Sviatosť oltárnu? upraviť

Pán Ježiš ustanovil Sviatosť oltárnu preto, aby:

• vo svätej omši sprítomňoval pre nás obetu kríža, • • vo svätom prijímaní živil našu dušu, • • v našich kostoloch býval medzi nami. •

Čo sa deje vo svätej omši? upraviť

Vo svätej omši Pán Ježiš sprítomňuje obetu kríža.

Kto obetuje svätú omšu? upraviť

Svätú omšu spočiatku obetovali apoštoli a teraz ich zástupcovia biskupi a kňazi.

Ktoré sú hlavné časti svätej omše? upraviť

Hlavné časti svätej omše sú: Bohoslužba slova a Bohoslužba obety.

Koľko častí má Bohoslužba obety? upraviť

Bohoslužba obety má tri časti: obetovanie, premenenie a prijímanie.

Ako sa zúčastňujem na svätej omši? upraviť

Na svätej omši sa zúčastňujem tak, že:

• vypočujeme si učenie Pána Ježiša; • • spoločne sa modlíme a spievame; • • spolu s Pánom Ježišom sa obetujeme Nebeskému Otcovi; • • spájame sa s Pánom Ježišom vo svätom prijímaní. •

Čo prijímame vo svätom prijímaní? upraviť

Vo svätom prijímaní prijímame Telo a Krv Pána Ježiša v podobe sviatostného chleba.

Aký je to pokrm, ktorý prijímame vo svätom prijímaní? upraviť

Pokrm, ktorý prijímame vo svätom prijímaní nie je obyčajný chlieb, ale nebeský. Je to pravé Telo a Krv Pána Ježiša.

Vidím telo Pána Ježiša, keď ho prijímam? upraviť

Keď prijímam, nevidím telo Pána Ježiša, lebo je tajomne ukryté v podobe chleba.

Odkiaľ vieme, že Telo Pána Ježiša je prítomné v Oltárnej sviatosti? upraviť

To, že Telo Pána Ježiša je prítomné v Oltárnej sviatosti, vieme z jeho slov, veď povedal „ Toto je moje Telo“.

Chce Pán Ježiš, aby som prijímal? upraviť

Pán Ježiš chce, aby som prijímal, veď povedal: „Vezmite a jedzte...“.

Chce Pán Ježiš, aby som často prijímal? upraviť

Pán Ježiš chce, aby som často prijímal, lebo nám podáva svoje Telo v podobe nášho každodenného chleba.

Čo je potrebné na to, aby som hodne prijímal? upraviť

Na to, aby som hodne prijímal, je potrebné, aby som:

• bol v stave milosti, • • prijímal s čistým úmyslom, • • vykonal modlitby, • • zachoval sviatostný pôst. •

Kedy som v stave milosti? upraviť

V stave milosti som, keď nemám ťažký hriech.

Aký hriech spácha ten, kto prijíma v stave ťažkého hriechu? upraviť

Kto prijíma v stave ťažkého hriechu, spácha hriech svätokrádeže.

Môžem pristúpiť k svätému prijímaniu so všednými hriechmi? upraviť

So všednými hriechmi môžem pristúpiť viackrát, ak nemám na duši ťažký hriech.

Koľkokrát môžem pristúpiť k svätému prijímaniu? upraviť

K svätému prijímaniu môžem pristúpiť za jeden deň dvakrát, ale druhý krát musím byť na celej svätej omši.

Ako zachovávam sviatostný pôst? upraviť

Sviatostný pôst zachovávam tak, že hodinu pred svätým prijímaním nič nejem a nepijem okrem čistej vody.

Čo poviem, keď mi kňaz podá svätú Hostiu? upraviť

Keď mi kňaz podáva svätú Hostiu, na kňazove slová: „Telo Kristovo!“ odpoviem: „Amen“.

Kedy sa pristupuje k svätému prijímaniu? upraviť

K svätému prijímaniu sa pristupuje spravidla pri svätej omši, výnimočne aj mimo svätej omše.

Čo je Cirkev? upraviť

Cirkev je spoločenstvo Božieho ľudu.

Kto patrí k Božiemu ľudu? upraviť

K Božiemu ľudu patria tí, čo sa krstom stali Božími deťmi, veria v Pána Ježiša a žijú podľa jeho učenia.

Kto založil Cirkev? upraviť

Cirkev založil Ježiš Kristus.

Načo založil Pán Ježiš svätú Cirkev? upraviť

Pán Ježiš založil Cirkev na to, aby viedla ľudí ku spáse, k večnej blaženosti.

Koho určil Pán Ježiš za viditeľnú hlavu Cirkvi? upraviť

Pán Ježiš za viditeľnú hlavu Cirkvi určil svätého Petra.

Komu zveril Pán Ježiš vedenie Cirkvi? upraviť

Pán Ježiš vedenie Cirkvi zveril svätému Petrovi a ostatným apoštolom.

Kto riadi Cirkev dnes? upraviť

Dnes riadia Cirkev nástupcovia apoštolov: pápež a biskupi.

Kto pomáha biskupom v posväcovaní Božieho ľudu? upraviť

V posväcovaní Božieho ľudu pomáhajú biskupom pastieri Božieho ľudu: kňazi.

Prečo voláme Cirkev tajomným telom Kristovým? upraviť

Tajomným telom Kristovým voláme Cirkev preto, lebo Kristus sa stotožnil so svojou Cirkvou.

Prečo je naša Cirkev jednotná? upraviť

Cirkev je jednotná preto, lebo má jednu viditeľnú hlavu a všade to isté učí.

Prečo je naša Cirkev svätá? upraviť

Cirkev je svätá preto, lebo svätý je jej zakladateľ, sväté je jej učenie a vychováva k svätosti.

Prečo je naša Cirkev katolícka, čiže všeobecná? upraviť

Cirkev je katolícka, čiže všeobecná preto, lebo od čias Pána Ježiša až do teraz jestvuje a každý človek môže byť jej členom.

Prečo je Cirkev apoštolská? upraviť

Cirkev je apoštolská preto, lebo ju vedú nástupcovia apoštolov a učí to isté, čo hlásali apoštoli.

Čo je sviatosť posvätnej vysviacky? upraviť

Sviatosť posvätnej vysviacky je sviatosť, ktorou Pán Ježiš dáva moc tým, ktorí chcú pokračovať v jeho kňazskej službe.

Kto môže vysluhovať sviatosť posvätnej vysviacky? upraviť

Sviatosť posvätnej vysviacky môže vysluhovať biskup.

V čom spočíva hlavne kňazská služba? upraviť

Kňazské poslanie spočíva hlavne v úlohách:

  • hlásať Božie slovo;
  • posväcovať ľudí vysluhovaním sviatostí a svätenín;
  • viesť veriacich cestou Božích prikázaní ku spáse.

Čo je birmovanie? upraviť

Birmovanie je sviatosť kresťanskej dospelosti, ktorou nás Duch Svätý robí svedkami Ježiša Krista.

Čo vieme o ustanovení birmovania? upraviť

O ustanovení birmovania vieme, že apoštoli z vôle Pána Ježiša modlitbou a vkladaním rúk zvolávali na pokrstených Ducha Svätého.

K čomu nás zaväzuje sviatosť birmovania? upraviť

Sviatosť birmovania nás zaväzuje, aby sme vo svete svedčili o Pánu Ježišovi príkladným životom a vernosťou k Cirkvi.

Ako sa pripravíme na prijatie sviatosti birmovania? upraviť

Na prijatie sviatosti birmovania sa pripravíme takto:

  • poučíme sa o náboženských pravdách,
  • modlitbou si vyprosujeme dary Ducha Svätého,
  • zaväzujeme sa, že budeme svedkami Pána Ježiša vo svete,
  • vyspovedáme sa a pristúpime k svätému prijímaniu.

Aké sú účinky sviatosti birmovania? upraviť

Účinky sviatosti birmovania sú tieto:

  • udelí nám 7 darov Ducha Svätého,
  • urobí nás dospelými členmi svätej Cirkvi,
  • vtlačí nám do duše nezmazateľný znak,
  • upevní nás v spojení s Kristom.

Kto vysluhuje sviatosť birmovania? upraviť

Sviatosť birmovania vysluhuje biskup, alebo ním splnomocnený kňaz.

Ako sa udeľuje sviatosť birmovania? upraviť

Sviatosť birmovania sa udeľuje takto: Birmujúci položí ruku na hlavu birmovanca, pomaže ho na čelo krizmou a hovorí: „M., prijmi znak Daru Ducha Svätého!“.

Čo je krizma? upraviť

Krizma je olivový olej alebo iný rastlinný olej zmiešaný s balzamom, posvätený biskupom na Zelený štvrtok.

Čo je povinnosťou birmovných rodičov? upraviť

Povinnosťou birmovných rodičov je dávať svojim birmovným deťom dobrý príklad kresťanského života.

Kto ustanovil manželstvo? upraviť

Manželstvo ustanovil Pán Boh, keď stvoril ľudí ako muža a ženu.

Kto povýšil manželstvo na sviatosť? upraviť

Manželstvo na sviatosť povýšil Pán Ježiš.

Čo je sviatosť manželstva? upraviť

Sviatosť manželstva je nerozlučiteľný zväzok muža a ženy, ktorý silou Kristovej milosti žijú vo vzájomnej láske a pre dobro svojej rodiny.

Aké sú povinnosti manželov? upraviť

Povinnosti manželov sú:

  • aby sa navzájom ctili a pomáhali si,
  • vo vernosti do konca života vytrvali,
  • svoje deti starostlivo vychovali.

Kto ustanovil sviatosť pomazania chorých? upraviť

Sviatosť pomazania chorých ustanovil Pán Ježiš a sv. Jakub apoštol nás poučil o spôsobe jej udeľovania.

Čo je pomazanie chorých? upraviť

Pomazanie chorých je sviatosť nemocných, v ktorej Pán Ježiš prichádza k chorému, aby ho na duši uzdravil a na tele posilnil.

Kto môže prijať sviatosť pomazania chorých? upraviť

Sviatosť pomazania chorých môže prijať každý katolík, ktorý je vážne chorý, alebo starý a potrebuje pomoc a pokoj Pána Ježiša.

Či sa treba modliť? upraviť

Treba sa modliť preto, lebo:

  • aj Pán Ježiš sa modlil;
  • bez modlitby sa nemôžeme páčiť Pánu Bohu;
  • modlitbou si vyprosujeme Božiu milosť.

Prečo sa máme modliť? upraviť

Modliť sa máme preto, aby sme:

  • oslavovali Pána Boha pre jeho svätosť;
  • ďakovali mu za jeho dobrotu;
  • odprosovali ho za svoje hriechy;
  • prosili ho o pomoc.

Kedy sa máme modliť? upraviť

Modliť sa máme často, ale najmä:

  • ráno, napoludnie, večer;
  • pred jedením, po jedení;
  • pred prácou, po práci;
  • na spoločných bohoslužbách.

Ako sa môžeme modliť? upraviť

  • Potichu, nahlas alebo spevom;
  • súkromne alebo verejne.

Čo je liturgia? upraviť

Liturgia je verejná bohoslužba Cirkvi.

Čo nám pripomína cirkevný rok? upraviť

Cirkevný rok nám pripomína udalosti zo života Pána Ježiša a spomienky na jeho svätých.

Ktorý je najdôležitejší sviatok cirkevného roku? upraviť

Najdôležitejší sviatok cirkevného roku je Veľká noc – sviatok zmŕtvychvstania Pána Ježiša.

Čo sú sväteniny? upraviť

Sväteniny sú žehnania a svätenia, ktoré ustanovila Cirkev.

Čo robí Cirkev sväteninami? upraviť

Cirkev sväteninami: upraviť

  • zveruje osoby a veci do Božej ochrany /žehnanie/,
  • vyhradzuje osoby a veci pre Božiu službu /svätenie/.

Čo je kostol? upraviť

Kostol je dom Boží i domov Božieho ľudu.