Katechéza/ONŽ 0 - 2

2. DEŇ NAVŠTÍVENIA

Pokyny pre skupinu animátorov

Druhý deň oázy sa treba snažiť o vytvorenia atmosféry radosti, ktorá vyplýva z uvedomenia si, že človek je bytosť neustále obdarovávanou Bohom. Uznanie tejto pravdy sa stáva žriedlom radosti, ktorá sa prejavuje vo vďakyvzdávaní.

Vzorom takéhoto postoja človeka je Nepoškvrnená v tajomstve Navštívenia. Jej radostné a ďakovné „Magnificat“ vyplýva z uznania „poníženosti služobnice“, na ktorú vzhliadol Boh a urobil jej „veľké veci“. Tento Máriin postoj si máme privlastniť všetci. Pieseň dňa „Vďaka“ je súčasnou odozvou Máriinho „Magnificat“. Dnes je veľmi dôležité cvičenie v rámci výpravy otvorených očí. Treba sa naučiť pozorovať hodnoty, aby sme mohli prežívať to, že sme obdarovávaní, a aby sme vedeli ďakovať. Takýto postoj radostného vďakyvzdania je hlboko ľudský, v ňom sa človek stáva pravdivým a krásnym. (Vďačnosť je kvetom krásy – M. Faryniak).

Uvedomenie si účastníkov oázy, že sú obdarovaní a zároveň radostná vďačnosť ich pripravujú k prijatiu ideálu nového človeka, ako vzoru výchovy a cieľu života. Tento ideál bude predstavený počas večernej prednášky. Všetky prvky dňa majú pripraviť mládež na prijatie veľkého daru.

Treba dobre pripraviť čítania na Hodinu Božieho Slova. Majú to robiť animátori, ak účastníci na to ešte nie sú schopní.

Treba využiť všetky príležitosti počas dňa, aby si mládež uvedomila potrebu vďakyvzdávania.

Ranná modlitba

Hymnus: podľa DMLS

Žalm s antifónou:

Krátke čítanie: Lk 1,46–49

Predstavenie dňa:

Slovom života, ktoré nám pripomína postoj Nepoškvrnenej (ten máme nasledovať), budú jej slová: „Velebí moja duša Pána, lebo veľké veci mi urobil ten, ktorý je mocný.“ Lk 1,46-55

Začíname druhý deň Oázy nového života – deň Navštívenia. Vzorom pri jeho prežívaní nám bude Nepoškvrnená, ktorá prijíma Božie slovo v postoji otvorenosti a tým si uvedomuje svoje povolanie, ako dar Božej lásky. Prijíma tento ničím nezaslúžený dar, ďakuje Bohu a zvelebuje Ho. Aj my chceme tento deň prežiť vo vďakyvzdávaní za dary, ktorými nás Boh obdarúva, za veľké veci, ktoré v nás koná.

Zapálenie sviece:

VEDÚCI: Pri zapálení sviece oázy, ktorá je dnes symbolom postoja vďakyvzdávania a velebenia Boha, pomodlíme sa Magnifikát, čím sa zapojíme do vďakyvzdávania a velebenia Márie.

(Tu sa zapaľuje svieca)

VŠETCI: „Velebí moja duša Pána 47 a môj duch jasá v Bohu, mojom Spasiteľovi, 48 lebo zhliadol na poníženosť svojej služobnice. Hľa, od tejto chvíle blahoslaviť ma budú všetky pokolenia, 49 lebo veľké veci mi urobil ten, ktorý je mocný, a sväté je jeho meno 50 a jeho milosrdenstvo z pokolenia na pokolenie s tými, čo sa ho boja. 51 Ukázal silu svojho ramena, rozptýlil tých, čo v srdci pyšne zmýšľajú. 52 Mocnárov zosadil z trónov a povýšil ponížených. 53 Hladných nakŕmil dobrotami a bohatých prepustil naprázdno. 54 Ujal sa Izraela, svojho služobníka, lebo pamätá na svoje milosrdenstvo, 55 ako sľúbil našim otcom, Abrahámovi a jeho potomstvu naveky.“

Sláva Otcu i Synu i Duchu Svätému. Ako bolo na počiatku, tak nech je i teraz i vždycky i na veky vekov. Amen.

Pieseň dňa:

Homília: Eucharistia – Vďakyvzdávanie

Sv. omša je najlepším stretnutím s Kristom. Toto stretnutie je tajomstvom, má veľmi bohatý obsah. Na toto bohatstvo poukazujú rôzne pomenovania sv. omše v prvých storočiach: Lámanie chleba, Večera Pánova, Pamiatka Pána, Zhromaždenie. Jeden z názvov, ktorý používame aj dnes, je Eucharistia, teda vďakyvzdávanie. Prečo sv. omšu nazývame Eucharistiou, vďakyvzdávaním?

Všetky stretnutia s Bohom sú spojené s tým, že On nás obdaruje. Boh nás najprv stvoril z ničoho, aby sme Ho mohli prijať ako dar. Ak chceme žiť v pravde voči Bohu, musíme najprv prežiť seba, ako dar. Ak chceme žiť v pravde voči Bohu, musíme najprv prežiť seba, ako Boží dar. Musíme prijať voči Bohu postoj vďakyvzdávania. Od toho bodu sa začína každý správny vzťah k Bohu, každé náboženstvo.

Hriech človeka spočíva v tom, že odmietol uznať svoju závislosť na Bohu, prestal prežívať seba, ako dar v postoji vďakyvzdávania. Každý hriech je nevďačnosťou voči Bohu.

Boh, bohatý na milosrdenstvo, na našu nevďačnosť odpovedal darom nového stvorenia, vykúpenia. Poslal na Zem svojho Syna, aby namiesto nás splnil záväzok vďakyvzdávania Otcovi, aby nás oslobodil od hriechu a urobil schopnými prijať správny postoj voči Bohu – postoj vďakyvzdávania, v ktorom máme prijať Boha ako dar.

Vo sv. omši skrze Krista vstupujeme nanovo do správneho vzťahu k Bohu Otcovi:

Kristus namiesto nás ďakuje Otcovi za dar stvorenia, života, vykúpenia

My cez krista ďakujeme Otcovi

V postoji vďakyvzdávania prijímame Krista, dar nového života, vykúpenia

Právom sa teda sv. omša nazýva Eucharistiou – vďakyvzdávaním. Preto uprostred omše (prefácia) nás kňaz slávnostne vyzýva: „Vzdávajme vďaky Pánovi, Bohu nášmu!“.

Vzorom pri vďakyvzdávaní je nám Mária, ktorá prijatím Krista ďakovala Bohu a velebila Ho (Magnificat). Vo sv. omši sa spájame s Máriou, vytvárame jej postoj vďakyvzdávania voči Kristovi.

UPOZORNENIE: Ak to liturgické predpisy dovoľujú, možno sláviť votívnu sv. omšu na poďakovanie. Odporúča sa IV. Eucharistická modlitba.

Výprava otvorených očí: Objavovanie krásy v prírode

Úvodné poznámky:

Často sa dnes stretávame u mládeže s nedostatkom citlivosti na krásu okolitého. Mládež prechádza okolo divov stvorenia ľahostajne, nedokáže kontemplovať prácu. Cieľom cvičenia je príprava k prirodzenej kontemplácii ako podmienky k odhaleniu nového človeka.

Možno obrátiť pozornosť na príčiny tejto neschopnosti kontemplovať:

Počas vychádzok a výletov jednostranné nastavenie sa na opaľovanie. Obnažovanie tela (výlety v plavkách) umožňuje príjemné podráždenie kože slnkom a vetrom, z

čoho vyplýva určité podvedomé zaoberanie sa sebou. A z toho vyplýva psychická neschopnosť kontemplovať. Kontemplácia v súčasnom stave ľudskej prirodzenosti vyžaduje určitú askézu

Všeobecná bezmyšlienkovosť

Počítanie ciest, kilometrov, štítov

Preto treba vo výchove metodicky cvičiť pozornosť, schopnosť objavovať krásu.

Kontemplácia nie je len pasívnym prijímaním dojmov, vzbudzuje spontánne reakcie osoby - obdiv, ochotu podeliť sa so svojimi dojmami s inými ľuďmi, vďakyvzdávanie a zvelebovanie tvorcu krásy – Boha.

Priebeh cvičenia:

Účastníci oázy sa po skupinkách vyberú na vychádzku, alebo kratší výlet. Treba vybrať peknú trasu. Pred odchodom ukázať úlohu, pričom možno použiť myšlienky z úvodných poznámok. Časť trasy treba prejsť v mlčaní. Počas neho sa každý snaží obrátiť pozornosť na krásu okolitej prírody. Ku koncu výletu sa každý účastník delí so svojimi dojmami a hovorí, čo ho najviac oslovilo svojou krásou.

Delenie možno zakončiť básňou Vojtecha Baka:

„Ten kto chváli dielo - velebí umelca.

Ako by som Tvoje dielo nechválil slovom,

veľký Bože stvorenia? Len Ty si majstrom

a ja som tovarišom a učňom!

Vznešené je Tvoje dielo,

tvorca strieborných hmiel,

plaču nemluvňaťa, slimákov a včiel.

stratený mravček, ranný vrabec Ťa slávi.

Aj večný kolobeh planetárnych sfér.

Teba zvestuje šum lesa, erdžanie koní,

môj dych, obeh mojej krvi, oči a gestá dlaní.

Zem je tvojou knihou, obloha Tvojim listom.

A tvoju knihu,

Tvoj list čítam vo všetkých veciach,

a môj hlas spevom prekypuje a zneje nadšením

a chváliac Tvoje dielo, velebím Umelca.“

Zakončenie piesňou dňa

Večer pohody ako odozva Výpravy otvorených očí má obsahovať rozprávania zástupcov jednotlivých skupín o prežívaní krásy prírody. Možno medzi ne vsúvať priliehavé úryvky žalmov, básní, piesní (napr. Ž 8, 19; 66,1-4; 104; 139,1-6; 145; 148; 150; „chvála stvorenia“ od sv. Františka, úryvok z knihy Maliňského: „To nie je také jednoduché“ z kapitoly „Hľadať Boha s plecniakom na chrbte“ od slov „Vojsť do sveta kvôli stretnutiu s Bohom“...).

Ruženec: Tajomstvo Navštívenia

1. ..., ktorý chcel, aby si svojej príbuznej Alžbete priniesla radostnú zvesť o Jeho skorom príchode.

2. ..., ktorý Alžbete naplnenej Duchom Svätým, dal spoznať v tebe Matku Spasiteľa sveta.

3. ..., ktorý sv. Jánovi Krstiteľovi zveril poslanie „pripraviť cestu Pánovi“.

4. ..., za príchodu ktorého si ďakovala slovami Magnifikátu.

5. ..., ktorý si dal v Magnifikáte vyspievať vďačnosť za dielo vykúpenia.

6. ..., ktorý ti urobil veľké veci.

7. ..., ktorý cez teba urobil veľké veci aj pre nás.

8. ..., ktorý túži, aby sme spolu s tebou ďakovali za dielo vykúpenia.

9. ..., ktorý nás v tajomstve Eucharistie zapája do svojho vďakyvzdávania Otcovi za dielo spásy.

10. ..., ktorý chce, aby celý náš život bol ďakovaním.

ERŽ: Najdôležitejší je človek

Cieľ

Objasniť mládeži, že najdôležitejšou úlohou je rozvíjať a zdokonaľovať seba kvôli tomu, aby som sa stal úplným človekom. Poukázať na absurdnosť dnes hlásaného hesla pokroku, v ktorom sa nedáva na prvé miesto človek a jeho zdokonalenie. Pokrok je skutočným vtedy, keď robí človeka lepším. Žiaľbohu, skutočnosť ukazuje, že je disproporcia medzi rozvojom techniky, materiálnej civilizácie a rozvojom človeka. Technický rozvoj nerobí človeka automaticky lepším, ale často ho dokonca degeneruje. Revízia života má mládež pripraviť na pochopenie ideálu človeka, na jeho prijatie cieľa svojho života.

Mt 16,24-27

Lk 1,46-55

Pomocné texty:

Quoist: Úspešný život: „Človek v nebezpečenstve“(5-10)

Vidieť

Počas rozhovoru v skupinke sa informovať, aké školy účastníci navštevujú, v akých profesiách by chceli pracovať, aká práca sa im najviac páči. Možno sa spýtať aj na povolanie rodičov. Obrátiť pozornosť na to, že väčšina sa pripravuje na povolanie spojené s výrobou, so spracovaním materiálu. Pripravuje sa na povolanie, ktorého cieľom je zdokonaľovanie, výchova človeka?

Položiť účastníkom otázku, aké problémy pohlcujú ľudí, akými otázkami sa nás snažia zaujať masovokomunikačné prostriedky – televízia, rádio, tlač? Kvôli názornosti prečítať titulky článkov v denníkoch. Týkajúce sa výroby materiálnych dobier, rozvoja technickej civilizácie, technického rozvoja, materiálnych podmienok života.

Je človek ako osoba predmetom starostlivosti, práce na duchovnom zdokonalení? V diskusii možno využiť rôzne štatistické údaje (zamestnanosť ľudí celkom, z toho vo svete, výchove, kultúre a umení), pozorovania situácie u nás v posledných dvoch, troch rokoch.

Zhodnotiť

Prečítať text: „Človek v nebezpečenstve“. Diskusia, ktorá má potvrdiť (na základe vlastných pozorovaní a skúseností) správnosť úvah autora.

Prečítať text: „Kto ešte chce byť nezištný“

Po chvíli ticha prečítať evanjelium: Mt 6,24-27 „Veď čo osoží človeku, keby aj celý svet získal, a svojej duši by uškodil?!!“

Príklad Márie:

V živote neurobila nič pre materiálny rozvoj ľudstva a predsa je najslávnejšia zo všetkých ľudí - „Blahoslaviť ma budú všetky pokolenia“ - lebo bola prvým človekom! Bola prvým človekom, lebo prežívala svoj život v perspektíve Božích vykupiteľských plánov ako odpoveď na Božie povolanie.

Konať

Mária bude mojím vzorom.

V oáze chcem spoznať nového človeka; prácu, ktorá má za cieľ formovať vo mne nového človeka, chcem vo svojom živote postaviť na prvé miesto Boha. Všetko ostatné je druhoradé, je len prostriedkom k realizácii tohto cieľa.

HBS: Nový človek v Kristovi

„Kto je teda v Kristovi, je novým stvorením.“ (2 Kor 5,17).

Prívlastok „nový“ je dnes skloňovaný vo všetkých pádoch, používa sa v rôznom kontexte. Hovorí sa o novej dobe a o nových cestách, o novom štýle života, o novom, alebo novovekom človekovi. Takto to nie je len dnes, tak to vždy bolo, lebo človek bol so sebou vždy nespokojný, bol nespokojný aj so svetom, ktorý vytvoril. Človek vždy chcel vychovávať nového človeka. Zvlášť mladí boli vždy revolucionármi, chceli to, čo je nové.

Je to zdravá tendencia, ktorá svedčí o tom, že človek žije, lebo život sa musí vždy obnovovať. Dejiny však svedčia o tom, že všetky tieto snahy napokon viedli k rozčarovaniu. Človek zistil: čo z toho, že som zmenil to, či ono, keď samého seba som nezmenil. Uprostred meniacich sa foriem života človeka ostáva rovnaký: vnútorne rozorvaný, nevoľník svojich žiadostí a vášní, nedokáže obnoviť narušený poriadok v sebe samom. Človek stále zisťuje, že je taký, ako ho neporovnateľným spôsobom opísal sv. Pavol v liste Rimanom.

Rim 7,14-24

Sv. Pavol však našiel riešenie dilemy človeka. Týmto riešením je Ježiš Kristus – nový človek, nový Adam. Ježiš Kristus je ten, ktorí v zjednotení so sebou dáva človekovi nový život, robí ho novým stvorením (2Kor 5,17).

Počúvame dobrú novinu o novom stvorení a novom človekovi, ktorú hlása sv. Pavol:

Gal 6,14-15; Gal 4,4-7; 1Kor 1,1-9

Kol 3,1-17; Ef 2,10; Ef 1,3-14

(Možno prečítať celé texty, alebo ich časti. Môžu ich čítať lektori)

Syntéza – Boží plán spásy

a) Prvý človek – Adam, pôvodný stav.

b) Hriech – pokazené, zavrhnuté Božie dielo; Človek padnutý, pokazený.

c) Obnova – Ježiš Kristus – vtelený Boh, nový Adam – prekrásne dielo, ktoré prevyšuje prvé stvorenie (O félix culpa).

d) Kristus – vtelený, prítomný v nás – prvý spomedzi nových bratov. Stávame sa novým človekom, zaštepením do Krista)

e) Nepoškvrnená – prvá spomedzi tých, ktorí sú obrazom, odleskom Krista. Jej prvej urobil Boh veľké veci. My sa môžeme stať jej obrazom.

Obnoviť sa v Kristovi, stať sa novým človekom – to je cieľ nášho života, to je cieľ aj našej oázy. Nový človek v nás nebude výsledkom prirodzeného vývoja, ani pokroku vedy, či techniky. Vrchol „evolúcie“ človeka už bol dosiahnutý v Kristovi. My sa Mu máme približovať, stávať sa jemu podobnými.

Snažili sme sa dnešný deň prežiť vo vďakyvzdávaní. Snažili sme sa pozorovať krásu sveta okolo nás, aby sme za ňu ďakovali. Naše večerné uvažovania nás doviedli k vrcholu stvorenej krásy, ktorým je človek. Tento človek je darom a zároveň úlohou, ktorá má byť realizovaná námahou počas dlhých rokov života. Nesieme v sebe túžbu po tomto ideále. Máme vzor – Nepoškvrnenú. Máme Krista, ktorý má moc zmeniť nás na nového človeka. Poďme teda s radosťou a nádejou na túto krásnu cestu.

Na záver možno prečítať text: „Človek naozaj „dokončený“ je človek zbožštený skrze Ježiša Krista“ z knihy M. Quista: Úspešný život.(68-73)

Môže ho prečítať niektoré dievča, ktoré sa na to predtým dobre pripraví.

Zakončiť piesňou dňa.

Príbuzné projekty