Dogmatika/Pôsobenie anjelov
Pôsobenie dobrých anjelov
upraviťVšetky rozumné bytosti pochádzajúce od Boha, ktoré sú odleskom jeho rozumu a najvyššej jednoty, môžu na seba pôsobiť; ani zlí anjeli sa nevzdialili od Boha bytostne, hoci s ním nie sú spojení láskou. Teda je pochopiteľné, že oni všetci môžu ovplyvňovať ľudské záležitosti. Najprv budeme hovoriť o vplyve dobrých anjelov.
Vzťah k Bohu
upraviťHlavnou úlohou dobrých anjelov je oslava Boha a služba Bohu. Sent. certa.
Anjeli, ktorí zostali Bohu verní, dosiahli a požívajú večnú blaženosť, ktorú nemôžu nikdy stratiť. Všetka ich činnosť má len jeden cieľ, aby oslavovali Boha. Službou Bohu plnia jeho vôľu a pomáhajú a chránia ľudí, aby tiež dosiahli večnú slávu v blaženom videní Boha.
Písmo sv. povzbudzuje anjelov k chvále Boha a dosvedčuje, že anjeli oslavujú Boha spevom chvály.
- Ž 102, 20: „Dobrorečte Pánovi všetci jeho anjeli.“
K oslave Boha patrí služba Bohu. Ako poslovia Boží, prinášajú anjeli zjavenia a príkazy ľuďom, sú služobníkmi Božej Prozreteľnosti.
Vzťah k ľuďom
upraviťSekundárnou úlohou dobrých anjelov je ochrana ľudí a starosť o ich spásu.
Dobrí anjeli majú účasť z poverenia Božieho na spravovaní sveta: konajú rozličné posolstvá, ochraňujú ľudí a pomáhajú im dosiahnuť večnú spásu. To im neprekáža používať večnú blaženosť, lebo vždy vidia a vo všetkom milujú Boha. Tešia sa z toho, keď ľudia získavajú nebeskú blaženosť.
Catechismus Romanus (IV 9,4) učí: „Božou Prozreteľnosťou bola anjelom zverená úloha chrániť ľudské pokolenie a ochraňovať jednotlivých ľudí, aby neutrpeli nejakú väčšiu škodu“.
Cirkev slávi od 16. stor. Zvláštny sviatok k úcte sv. Anjelov Strážcov.
Písmo sv. dosvedčuje, že všetci anjeli stoja v službách ľudí. – Hebr 1,14: „Či nie sú všetci služobnými duchmi, ktorých posiela slúžiť tým, čo majú dosiahnuť dedičstvo spásy?“ Ž 90, 11n opisuje starostlivosť anjelov o spravodlivého.
Tradícia – Podľa Origena je to „trvalá súčasť cirkevného učiteľského hlásania, že anjel Boží a dobrá sila sú, ktoré mu slúžia, aby spásu človeka dokonal“.
Každý človek má od krstu svojho zvláštneho anjela Strážcu.
Podľa všeobecného učenia teológov má nielen každý pokrstený, ale každý človek aj neveriaci, od narodenia svojho Anjela Strážcu, cez celý svoj pozemský život.
Biblicky je to odôvodnené v slovách Pánových Mt 18,10: „Hľaďte, aby ste neopovrhli ani jedným z týchto maličkých! Lebo hovorím Vám, ich anjeli v nebi ustavične vidia tvár môjho Otca, ktorý je na nebesiach“. Keď sv. Peter po vyslobodení zo žalára sa hlásil pri bráne domu, zhromaždení veriaci si povedali: „Jeho anjel je to“, čím vyjadrili svoje presvedčenie o anjelovi Strážcovi. Podľa sv. Hieronyma treba v tom vidieť veľkú dôstojnosť duší, že každá má k svojej ochrane určeného anjela. Katechizmus Tridentského snemu poukazuje na to, že ako rodičia dávajú svojím dietkam na nebezpečnú cestu ochrancov a pomocníkov, tak aj nebeský Otec nám dal anjelov Strážcov ako pomocníkov na ceste do nebeskej vlasti.
Sv. Tomáš poukazuje na to, že Božia Prozreteľnosť spravuje nižšie bytosti skrze vyššie, preto ustanovil ľuďom anjelov Strážcov. Ich pôsobenie obyčajne nejako zvláštne nebadáme, lebo je začlenené do riadneho vykonávania Božej Prozreteľnosti a samozrejme nevytíska a nenahradzuje vlastnú činnosť a starostlivosť človeka. Anjela Strážcu máme ctiť, milovať, o pomoc prosiť a jeho vnuknutia máme nasledovať.
Z Písma sv. vime, že dobrí anjeli vykonávajú medzi ľuďmi a na ich úžitok úlohy, ktoré im zveril Boh – toto učenie treba považovať za dogmu viery, ktorú vyznáva Cirkev. V Písme sv. však nachádzame tvrdenie, že každý z ľudí alebo aspoň každý kresťan má svojho anjela Strážcu; Cirkev nevyhlásila toto učenie za definované a v riadnom a všeobecnom hlásaní evanjelia sa nepodáva ako dogma viery. Katolícki teológovia však usudzujú, že učenie o individuálnom anjelovi Strážcovi je isté a dá sa vyvodiť z textu Mt 18,10, ktorý hovorí o anjeloch strážcoch strážiacich dietky, „maličkých“, ktorí však najpravdepodobnejšie označujú veriacich v Krista. Keď berieme do úvahy, že všetci ľudia majú kráčať ku svojmu večnému cieľu, potom je tu určitý základ pre tvrdenie, aspoň veľmi pravdepodobné, že každý človek má svojho anjela Strážcu – je to názor mnohých cirkevných Otcov a katolíckych teológov.
Tradícia – Sv. Bazil učí so zreteľom na Mt 18,10: „Každému veriacemu stojí po boku anjel ako vychovávateľ a pastier, ktorý vedie jeho život“. Podľa svedectva sv. Gregora Divotvorcu a sv. Hieronyma, každý človek má od narodenia zvláštneho anjela Strážcu. Sv. Hieronym poznamenáva k Mt 18,10: „Aká veľká je dôstojnosť ľudských duší, že každá od narodenia dostala ku svojej ochrane určeného anjela“.
Ochrana anjelov sa týka predovšetkým záležitostí spásy a len nepriamo časných vecí a trvá po celý život. Anjeli strážcovia sprevádzajú svojich zverencov od kolísky až po hrob a nikdy ich celkom neopustia. Niekedy sa anjel na čas vzdiali od svojho chránenca tak že podľa Božieho rozhodnutia nezabráni fyzickému alebo mravnému zlu. Takto treba rozumieť aj výrok sv. Bazila Veľkého, ktorý hovorí: „Ako dym odháňa včely a zápach holuby, tak odpudzuje anjela Strážcu nášho života žalostný hriech“.
Keď má človek ako jednotlivec svojho anjela Strážcu, potom je veľmi pravdepodobné, že takúto ochranu majú aj jednotlivé zložky a spoločenstvá, predovšetkým sv. Cirkev (krajiny, národy, významnejšie ustanovizne). V knihe Daniel čítame, že sv. Michal bol ochrancom synagógy; Božia Prozreteľnosť je nepretržitá a Nový zákon je pokračovaním, naplnením a zdokonalením Starého, potom nové spoločenstvo, t.j. Cirkev, ktorá nastúpila na miesto synagógy, by tiež mala mať svojho anjela Strážcu.
Sväté písmo to naznačuje i v Starom zákone, kde sa spomína sv. Michal ako knieža Izraelitov a popri ňom i knieža perzského kráľovstva a knieža grécke. Podobne ten muž, ktorý vo videní volal sv. Pavla do Macedónska, bol azda anjel Strážca tej krajiny. Podľa mienky teológov anjelom Strážcom sv. Cirkvi je sv. Michal Archanjel.
Úcta anjelov
upraviťZo vzťahu anjelov k Bohu a k ľuďom vyplýva aj opodstatnenosť úcty anjelov. Dobrým anjelom patrí náboženská úcta (cultus duliae). Cirkev im túto úctu vzdáva od najstarších dôb, zasväcuje im sviatky, kostoly, v úcte má ich obrazy. Výslovne hovorí o tejto úcte II. Nicejský a Tridentský snem – čo učí o vzývaní a uctievaní svätých, vzťahuje sa aj na anjelov. DS 600, 1821. Odmietnutie kultu anjelov sv. Pavlom (Kol 2,18) sa vzťahuje na falošné, prehnané uctievanie gnostickými bludármi. Svedkom úcty k anjelom v Cirkvi je práve sv. Justín mučeník.
Kult dobrých anjelov v katolíckej Cirkvi vôbec nie je pozostatkom polyteistických náboženstiev, ale opiera sa o spojenie týchto duchov s Bohom. Absolútnu úctu vo vlastnom zmysle vzdávame len Stvoriteľovi; a prejav našej úcty k Najsv. Matke, anjelom a ľuďom závisí na ich účasti na Božej dobrote a vedie ku kultu samotného Boha.