Dogmatika/Božie meno

jeden muž povedal

Ak sa chceme s niekým zoznámiť, pýtame sa na jeho meno. Meno nám hovorí o identite osoby, s ktorou sa zoznamujeme. Ak môžeme niekoho osloviť menom, vyjadríme tým tiež určitý vzťah k nemu.

Meno vyjadruje bytnosť, totožnosť osoby a zmysel jej života... Prezradiť svoje meno znamená dať sa iným poznať, v istom zmysle odovzdať seba samého, teda stať sa prístupným, dať sa dôvernejšie, čiže osobne poznať a oslovovať. (KKC 203).

Boh presahuje každé stvorenie. Preto neprestajne musíme očisťovať našu ľudskú reč od toho, čo je v nej obmedzené, obrazné a nedokonalé, aby sme Boha, ktorý je nevýslovný, nepochopiteľný, neviditeľný a neobsiahnuteľný, nezamieňali s našimi ľudskými predstavami. Naše ľudské slová sú vždy neprimerané tajomstvu Boha. (KKC 42)

Sdc 13,18

Prečo sa ma pýtaš na moje meno? Ono je obdivuhodné.

Cirkevní otcovia označujú Boha ako:

Nevýslovný (arretos, ineffabilis)
Bezmenný (anónymos)
Mnohomenný (polyómos)
Všemenný (panónymos) (- De div.nominibus I, 6; 12,1.- Porov. SV. JÁN DAMASCÉNSKY, De fide orthodoxa 1,12.)

Gn 4,25-26

Adam opäť poznal svoju ženu a ona porodila syna a dala mu meno Set, hovoriac: „Veď Boh mi nahradil iného potomka namiesto Ábela, ktorého zabil Kain.“ Aj Setovi sa narodil syn a dal mu meno Enos. Vtedy sa začalo vzývať meno Pánovo.

Gn 32,30-31

Jakub povedal: „Prezraď mi svoje meno!“ prezradim ale je to len meno ktoré môžeš meniť ale dušu a to kto ozaj vnútorné si stvoreny

joj Jakub

Gn 46,2-3

Tu povedal Boh Izraelovi v nočnom videní: „Jakub, Jakub!“ On odpovedal: „Tu som!“ A on hovoril: „Ja som Boh, Boh tvojho otca. Neboj sa zostúpiť do Egypta, lebo tam z teba urobím veľký národ.“

Gn 49

pre pomoc Mocného Jakubovho odtiaľ, kde pastier a Skala Izraela je, pre Boha tvojho otca, ktorý ti pomáha, a pre Všemohúceho, ktorý ťa požehnáva požehnaniami nebies zhora, požehnaniami hlbín, čo ležia dolu, požehnaniami pŕs a lona.

Ex 18,4

„Boh môjho otca bol mojou pomocou a vyslobodil ma od faraónovho meča.“

Ezd 10,11-12

Preto sa teraz vyznajte Pánovi, Bohu svojich otcov, urobte mu po vôli a oddeľte sa od národov tejto krajiny a od cudzineckých žien!„ Celé zhromaždenie odpovedalo veľkým hlasom: “Sme povinní urobiť tak, ako nám hovoríš.

Gn 24,26-27

Tu padol muž na kolená, poklonil sa Pánovi a povedal: „Nech je zvelebený Pán, Boh môjho pána Abraháma, ktorý neodňal môjmu pánovi svoju láskavosť a vernosť. Veď aj mňa Pán viedol na tejto ceste k domu príbuzného môjho pána!“

Gn 48,15-16

Potom požehnal Jozefa týmito slovami: „Boh, pred tvárou ktorého chodievali moji otcovia Abrahám a Izák, Boh, ktorý mi bol pastierom od mojej mladosti až do dnešného dňa, anjel, ktorý ma vytrhol zo všetkého zlého, nech týchto chlapcov požehná! Nech v nich ďalej trvá moje meno i meno mojich otcov Abraháma a Izáka a nech rastú a množia sa na zemi!“

Gn 28,12-14

I snívalo sa mu, že vidí rebrík opretý o zem a jeho vrchný koniec siahal až do neba a Boží anjeli vystupovali a zostupovali po ňom. A hľa, nad ním stál Pán a hovoril: „Ja som Pán, Boh tvojho otca Abraháma a Izáka. Zem, na ktorej odpočívaš, dám tebe a tvojmu potomstvu. A potomstva tvojho bude ako prachu zeme a ty sa rozšíriš na západ i na východ, na sever i na juh; v tebe a v tvojich potomkoch budú požehnané všetky pokolenia zeme.“

Gn 31,41-42

Štrnásť rokov som ti slúžil za obe tvoje dcéry a šesť rokov za tvoje stáda, ale desať ráz si mi pozmenil odmenu! Keby nebol býval so mnou Boh môjho otca, Boh Abraháma a ten, ktorého sa boji Izák, tak teraz by si ma bol prepustil naprázdno!

Gn 32,10

A Jakub sa modlil: „Bože môjho otca Abraháma, Bože môjho otca Izáka, Pane, ktorý si mi hovoril: “Vráť sa späť do svojej krajiny a k svojim príbuzným a postarám sa o tvoje šťastie.„

Ex 4,1-5

Mojžiš namietal: “A keď mi nebudú veriť a nebudú počúvať môj hlas, ale budú vravieť: „Nezjavil sa ti Pán!?“ Pán mu povedal: „Čo to máš v ruke?“ On odvetil: „Palicu.“ A on vravel: „Hoď ju na zem!“ Keď ju hodil na zem, premenila sa na hada, takže Mojžiš pred ním utekal. Potom Pán povedal Mojžišovi: „Načiahni ruku a chyť ho za chvost!“ A keď načiahol ruku a chytil ho, premenil sa v jeho ruke na palicu. „To preto, aby uverili, že sa ti zjavil Pán, Boh ich otcov, Boh Abraháma, Boh Izáka a Boh Jakuba.“

1 Krn 29

Gn 15,7

Potom mu povedal: „Ja som Pán. Ja som ťa vyviedol z Chaldejského Uru, aby som ti dal do vlastníctva túto krajinu.“

Boh Hebrejov

Ex 7,15-16

Zrána choď k faraónovi - on pôjde vtedy k vode - a na nílskom brehu mu podíď v ústrety! Palicu však, čo sa premenila na hada, vezmi si do ruky a povieš mu: „Pán, Boh Hebrejov, ma poslal k tebe s rozkazom. Prepusť môj ľud, aby mi slúžil na púšti!“

Ex 9,1-13

Potom Pán povedal Mojžišovi: „Choď k faraónovi a povedz mu: ‚Toto hovorí Pán, Boh Hebrejov: Prepusť môj ľud, aby mi slúžil!“ Lebo ak odoprieš prepustiť ho a budeš ho zdržiavať, Pánova ruka bude na tvojom dobytku na poli, na koňoch, osloch, ťavách, býkoch a ovciach ako hrozná nákaza. Pán však urobí rozdiel medzi izraelským a egyptským dobytkom a z toho, čo patrí Izraelitom, nezahynie ani kus. Pán označil aj čas, keď povedal: „Zajtra to Pán urobí v krajine.“ A Pán to nasledujúci deň urobil: pohynul všetok egyptský dobytok, kým z izraelského dobytka nezahynul ani jeden kus. Faraón si to dal zistiť, a naozaj z izraelského dobytka nezahynul ani jeden kus. Srdce faraóna však ostalo tvrdé a neprepustil ľud. Nato Pán prikázal Mojžišovi a Áronovi: „Naberte si plné hrste sadzí z pece! Mojžiš nech to potom rozsype pred očami faraóna proti nebu. Ony sa rozšíria ako jemný prach po celej egyptskej krajine a spôsobia na ľuďoch a na dobytku vredy a zdurené pľuzgiere po celej egyptskej krajine.“ I vzali sadze z pece a predstavili sa pred faraóna a Mojžiš ich rozsypal proti nebu. Tu vznikli na ľuďoch a na dobytku zdurené pľuzgiere, ktoré sa potom rozšírili. Zaklínači sa však nemohli dostaviť pred Mojžiša pre vredy, lebo vredy boli na nich ako na všetkých Egypťanoch. Ale Pán zatvrdil faraónovo srdce a on ich nepočúval, ako Pán predpovedal Mojžišovi. Potom Pán prikázal Mojžišovi: „Ráno vstaň, predstúp pred faraóna a povedz mu: “Toto hovorí Pán, Boh Hebrejov: Prepusť môj ľud, aby mi slúžil. Lebo tentoraz zošlem všetky svoje rany na teba i na tvojich služobníkov a na tvoj dobytok, aby si poznal, že na celej zemi nie je nik taký, ako som ja.

Boh Izraela

Iz 29,22-23

Preto takto hovorí Pán Jakubovmu domu, (ten, čo vykúpil Abraháma): „Nebude sa teraz hanbiť Jakub a nezbledne teraz jeho tvár. Lebo keď uvidí (jeho dietky), dielo mojich rúk uprostred seba, zasvätia moje meno, zasvätia Svätého Jakubovho a báť sa budú Boha Izraelovho.“

Gn 33,19

A postavil tam aj oltár a nazval ho Mocný je Boh Izraela.

Ex 5,1

Potom Mojžiš a Áron išli a vraveli faraónovi: „Toto ti odkazuje Pán, Boh Izraela: “Prepusť môj ľud, aby mi na púšti pripravil slávnosť!„

Joz 24,2

Jozue povedal všetkému ľudu: “Toto hovorí Pán, Izraelov Boh: „Oddávna bývali vaši otcovia, Abrahámov a Nachorov otec Táre, na druhej strane Rieky a slúžili iným bohom...“

Sdc 5,3

Počúvajte, králi, napnite sluch, vodcovia! Ja by som rada Pánovi, ja by som spievať rada, rada by som hrať Pánovi, Izraelovmu Bohu.

1 Sam

8 Preto poslami zvolali k sebe všetky filištínske kniežatá a pýtali sa: „Čo máme robiť s archou Boha Izraelitov?“ Odpovedali: „Archu Boha Izraelitov treba preniesť do Gétu!“ A tak archu Boha Izraelitov preniesli.

1 Kr 8

15 Hovoril: „Nech je zvelebený Pán, Boh Izraela, ktorý vlastnou rukou splnil sľub, čo dal vlastnými ústami môjmu otcovi Dávidovi...“

1 Kr 8,23

„Pane, Bože Izraela, niet tebe podobného Boha ani hore na nebi ani dolu na zemi; ty zachovávaš zmluvu a priazeň k svojim sluhom, ktorí celým svojím srdcom kráčajú pred tebou...“

Sir 47

18 Pre piesne, príslovia, podobenstvá a pre výklady krajiny ťa obdivovali. 19 V mene Pána, Boha, ktorý sa volá Boh Izraelov, 20 nahromadil si zlata ako mosadze a striebra si mal hojne, akoby to bolo olovo.

Ja som ktorý som

Ex 3

13 Mojžiš povedal Bohu: „Ja pôjdem k Izraelitom a poviem im: ‚Boh vašich otcov ma poslal k vám.‘ Oni sa budú pýtať: ‚Aké je jeho meno?‘ A čo im odpoviem?“ 14 Boh povedal Mojžišovi: „Ja som, ktorý som!“ - a dodal: „Toto povieš Izraelitom: ‚Ja-som‘ ma poslal k vám!“ 15 A Boh Mojžišovi ešte povedal: „Pán, Boh vašich otcov, Boh Abraháma, Boh Izáka a Boh Jakuba, ma poslal k vám. Toto je moje meno naveky a takto ma budú spomínať z pokolenia na pokolenie.“

Ex 6

2 Potom Boh hovoril Mojžišovi: „Ja som Pán. 3 Ja som sa zjavoval Abrahámovi, Izákovi a Jakubovi ako Všemohúci Boh, ale pod svojím menom Pán som sa im nedal poznať.“

Iz 52

5 Teraz však, čo tu mám? - hovorí Pán. Veď bol vzatý môj ľud zadarmo, jeho nadvládcovia hulákajú - hovorí Pán - a stále, každý deň, mi potupujú meno. 6 Preto môj ľud spozná moje meno, preto v ten deň (spozná), že som to ja, čo vraví: Hľa, tu som!

Múdr 13

1 Hlúpi boli totiž všetci ľudia od rodu, ktorým chybovala znalosť Boha, ktorí z viditeľných dobier nevládali poznať toho, ktorý je, a čo nepoznali tvorcu pri pohľade na diela...

Biblické Božie mená

Rôzne mená, kt. Písmo sv. používa o Bohu, vyjadrujú skôr účinky, jako Božiu podsatatu. Podľa Scheebena možno rozdeliť „Sedem svätých mien“ Starého zákona do troch skupín.

1. skupina vyjadruje pomer Boha k svetu a človekovi:

El = Silný, Mocný;
Elohim = Ten, ktorý má plnosť moci;
Adonai = Pán, Vládca, Sudca;

2. skupina označuje skôr vnútorné dokonalosti Boha:

Šaddaj = Mocný;
Eljon = Najvyšší;
Kadoš = Svätý;

3. skupina obsahuje vlastné a podstatné Božie meno Jahve.

Vlastné meno pravého Boha je Jahve. Rečove je odvodené od „Hava“, vedľajšieho tvaru „haja“ = byť a znamená: ON JE. Septuaginta prekladá tvar Ehje = som /prípadne: ašer ehje = ktorý som/, ktorým sa Boh sám označuje v Ex 3,14, výrazom ho ón = jestvujúci, zatiaľ, čo tvar Jahve opisuje spravidla výrazom Kyrios = Pán, ktorý bol bežným označením Boha v helenistickej dobe.

Jahve – Ten, ktorý je. Tomuto výroku treba rozumieť ako primárnemu v dejinách spásy: vyjadruje Božiu vernosť v konaní so svojím ľudom Zmluvy. Avšak nad touto vernosťou stojí samotné Božie Bytie. Sám Boh zjavil toto meno Mojžišovi, keď na otázku, ako sa menuje, odpovedal: „Ja som, ktorý som! /ehje ašer ehje/. “ A dodal: Toto povieš Izraelitom: „Ja–som ma k vám poslal!“ A Boh Mojžišovi ešte riekol. „Pán, Boh otcov vašich, Boh Abrahámov, Boh Izákov a Boh Jakubov, poslal ma k vám. Toto je meno moje naveky a názov môj z pokolenia na pokolenie“ /Ex 3,14 n/. celkom jasne a presne je tu povedané, že Boh sa tu sám označuje ako Osoba.

Podľa Ex 6,3 Boh sa zjavil Mojžišovi po prvý raz so svojím vlastným menom Jahve, zatiaľ čo patriarchom sa zjavil ako El Šaddaj /Mocný, LXX: pantokratór, omnipotens/. Biblický rozprávač používa meno Jahve vzhľadom na neskoršie zjavenie už v dejinách prvých ľudí a vkladá ho do úst praotcom i samému Bohu /Gn 15,2.7/. v súvislosti s tým treba Gn 4,26: „Vtedy sa začalo vzývať meno Pánovo“ chápať tak, že sa nevzýval Boh pod menom Jahve, ale že úcta Boha bola všeobecne rozšírená. V dobe pred Mojžišom nemožno meno Jahve bezpečne dokázať ani v Izraeli ani mimo neho.

Iné Božie mená v Starom zákone sú:

Pán všehomíra /2 Mach 7,9/,
Stvoriteľ sveta /2 Mach 13,14/,
Boh výsosti /Mich ž,6/,
Pán, Jahve zástupov, Mocnár /Iz 1,24/,
Svätý, Pán zástupov /Iz 6,3/,
Kráľ, Pán zástupov /Iz 6,5/,
Pán zástupov /Jer 11,17/,
Kráľ nebies /Dan 4, 34/,
Najvyšší Boh /Dan 5,18/,
živý Boh /Dan 6,21/,
Otec náš /Iz 63,16/ a i.

V Novom zákone sa vyskytujú Božie mená starozákonné preložené do gréčtiny:

Pán.
Otec, na rozdiel od Starého zákona sa v Novom zákone vyskytuje veľmi často.
Láska - Boh je láska.

Pomenovanie „otec“ vo vzťahu k Bohu, známe v Starom zákone, dostáva však v kresťanskom zjavení bohatšiu náplň, lebo sa spája so všetko objímajúcou Božou láskou.

Kristus učí modliť sa k Bohu ako k Otcovi /Mt 6, 9-10/;
plniť vôľu Otcovu je podmienkou pre vstup do nebeského kráľovstva /Mt 7,21/.
Boh je Otcom a ľudia budú jeho synmi, ak budú milovať všetkých ľudí, aj nepriateľov; potom sa stanú nasledovníkmi Boha, ktorý dáva vychádzať slnku nad zlých i dobrých, dáva pršať na spravodlivých i nespravodlivých.
Teda ľudia sa približujú k dokonalosti nebeského Otca láskou /Mt 5,44-48/.

Kristov život a jeho účinkovanie, ako ho podáva evanjelium, dosvedčujú, že v ňom sa k nám priblížila láska Božia, lebo Kristus nikoho nevylučoval zo svojej lásky a keď sa tvrdo ozval, potom len voči tým, ktorí lásku a dobro deformovali. Kristova láska je hľadajúca, trpezlivá, jemná a obetavá až k hrdinstvu. Božie otcovstvo je teda darovaním sa jeho lásky, ba celkom dobre možno pochopiť, že dostať sa k nemu možno jedine láskou.

Keď sv. Pavol uvažoval o pravde nášho vykúpenia, napísal: „Boh však dokazuje svoju lásku k nám tak, že Kristus zomrel za nás, keď sme boli ešte hriešni“ /Rim 5,8/. Vo svojich úvahách nadhodil otázku: „Kto nás odlúči od lásky Kristovej?“ /Rim 8,35/ a odpovedal, že nejestvuje taká sila, ktorá nás bude môcť odlúčiť od lásky Božej, ktorá je v Kristu Ježišovi, Pánovi našom" /Rim 8,35/39/. Je pochopiteľné, že existuje taká sila, ktorá môže prerušiť naše spojenie s Bohom, ako s naším Otcom a tou je slobodná ľudská vôľa. Každá láska dáva zo svojho dobra a to práve robí najvznešenejším spôsobom Božia láska zjavená v Kristovi, ktorý vo svojich blahoslavenstvách sľubuje večné dobro /Mt 5,1-10/.

Sv. Ján apoštol rovnako vyjadruje myšlienku, že Božia láska sa prejavila v tom, že Kristus svoj život položil za nás /1 Jn 3,16/. Pretože Boh je láska, preto „láska je z Boha a každý, kto miluje, pochádza z Boha a pozná Boha. Kto však nemiluje, nepoznal Boha, lebo Boh je Láska“ /1 Jn 4,7-8/.

Prehĺbenie starozákonnej myšlienky o Bohu ako otcovi teda spočíva v tom, že v Kristovom evanjeliu je spojená s láskou a okrem toho sa spája s Kristovým Božím synovstvom – Boh je Otec svojho jednorodeného Syna, ktorého sme my bratmi a sestrami. Spojenie myšlienky Božieho otcovstva vo vzťahu k ľuďom s jeho univerzálnou láskou, okrem toho zjavenie o večnej účasti synov Božích na jeho živote a prejavovanie sa tejto lásky v Kristovi – to sú nové pravdy, ktoré prinieslo evanjelium: to on dal „schopnosť stať sa dietkami Božími“ tým, „čo veria v jeho meno“ /Jn 1,12-13/.

Množstvo mien a názvov Boha v Písme sv. dosvedčuje, že On je najdokonalejší, neobsiahnuteľný a nedá sa vyjadriť akýmkoľvek jedným pojmom. Z mnohých názvov a mien v Písme sv. na prvé miesto treba postaviť dve: som, ktorý som – a Boh je Láska. V prvom názve sa lepšie znázorňuje plnosť Bytia, hoci neunikajú vlastnosti osobné, keď Ten, ktorý si toto meno dal, je vládca, Ochranca, Zákonodarca. V druhom názve sa Božia Bytnosť prejavuje ako Dobro, očarujúce a k sebe priťahujúce ľudské bytosti – teda je zdôraznený náboženský charakter tohto názvu. Obidve mená: som, ktorý je a Boh je Láska, sa vzájomne doplňujú.

Použitá literatúra:

KANDERA,Pavol, Prednášky zo špeciálnej dogmatiky. Prvý traktát, Bratislava 1996.
DANCÁK, František, Boh jediný a trojjediný, Petra, Prešov 2000.
SCHEEBEN, M. J., Handbuch der katholischen Dogmatik I, Freiburg 1948,nr. 84nn.

Príbuzné projekty