Dogmatika/Biblická správa o stvorení

Najstaršie biblické pramene o stvorení

V knihe Exodus je viera v Boha Stvoriteľa málo rozvinutá:

Hĺbka vzťahu Boha so stvorením

V knihe Exodus je Jahve postavený do pozície nadradenosti nad pohanskými bohmi čo do moci i majestátu, hoci jeho činy sú v podstate tej istej prirodzenosti ako aj u iných bohov. Sú to väčšinou jednoduché modifikácie samotnej prírody na úrovni akcie a nie bytia. Jahve veci stvárnil, upravil, avšak nehovorí sa, žeby ich bol stvoril z ničoho. Stvoriteľská moc Jahveho sa teda ešte nedotýka samotného metafyzického koreňa vecí.

Univerzalita Božej moci

V knihe Ex chýba určitý univerzalizmus, teda Izraeliti si mysleli, že Boh existuje a koná iba pre nich. Cítili sa privilegovaní od Boha, ktorý k nim mal zvláštnu priazeň a starostlivosť. Mysleli si, že Boh im v istom zmysle patrí.

Tieto dva motívy dosahujú svoju plnosť až v Novom zákone.

Exiloví proroci

Najvýznamnejšie prorocké texty boli napísané v čase Babylonského zajatia (ktoré začalo v r. 787 pr. Kr.) Obzvlášť bohaté sú spisy Izaiáša a Jeremiáša, ktoré zasahujú takmer celé obdobie zajatia (takmer 200 rokov). Proroci pripomínajú ľuďom, že je nutné vrátiť sa naspäť k Bohu a k zachovávaniu jeho zmluvy. Pripomínali, že Boh ich už raz zachránil a preto by to mohol urobiť znova. Ich nevernosť zapríčinila stratu Božej ochrany. Tak, ako ich Boh vyviedol z Egypta, aby ich priviedol do zasľúbenej zeme, tak i teraz ich môže vyviesť zo zajatia, aby vo svojej zasľúbenej zemi obnovili Boží chrám ako aj zmluvu s Bohom. Božia spasiteľná moc je bez hraníc.

Prehĺbenie motivácií Exodu

V prorockých knihách je jasné prehĺbenie tém, ktoré boli v knihe Ex.

1. oceňuje sa Božia moc ktorá zasahuje hĺbku človeka a všetkých stvorených vecí. Dvesto rokov zajatia priviedlo Izraelitov zo situácie v ktorej užívali Božie privilégiá vyvoleného národa do hlbokého povedomia vlastnej bezmocnosti a bezcennosti, ku skúsenosti totálneho zničenia a maximálnej biedy, ktorú nemožno prekonať vlastnými silami, ale iba Božou mocou. Keď boli otrokmi v Egypte nezakusovali až taký stupeň horkosti, beznádeje a anihilácie, ktorú cítiť v knihe Jeremiáša a v Nárekoch. V skutočnosti v Egypte sa mohli tešiť istej prosperite, stabilite a náboženskej slobode. Egyptské zajatie nedosahovalo úplné zredukovanie ich dôstojnosti a najhlbšie poníženie, ktoré by ich priviedlo k povedomiu vlastnej nulity. Ale babylonské zajatie tak urobilo. Tam pocítili, čo to znamená stratiť Božiu priazeň. S ňou sa stráca všetko, čo človek má.

2. v kontraste s nedostatkom univerzality Božej moci v knihe Ex, v babylonskom zajatí je táto univerzálna moc nádejou a útechou Izraela: Božia moc sa neobmedzuje len na vyvolený národ, ale môže zasiahnuť všetkých... Táto univerzalita Božej moci, známa tiež u ďalších prorokov privádza k presvedčeniu, že ak je Boh záchrancom a Spasiteľom pre všetkých, musí byť tiež Stvoriteľom všetkého.

Biblické pradejiny

Prvých jedenásť kapitol knihy Genezis sa často označuje názvom "biblické pradejiny". Právom sa poukazovalo na to, že tento názov nie je práve šťastným pomenovaním (Herbert Haag). Biblické dejiny sú niečo iného než dejiny v modernom európskom zmysle. V biblickom dejepisectve nejde vôbec o to, aby sa odovzdávali historické záznamy a informácie. Výraz "biblické pradejiny" veľmi ľahko zvádza dnešného človeka, aby v nich hľadal zaujímavé správy o pôvode sveta a počiatočnej doby ľudstva. Kto vo sv. Písme hľadá materiály z fyziky, chémie, biológie atď, bude sklamaný, lebo Biblia nie je učebnicou prírodných vied.

V starozákonnej exegéze sa dnes uplatnili dva poznatky, ktoré sú hodné povšimnutia aj pre biblickú katechézu.

Na biblické pradejiny je treba hľadieť ako na predstupeň dejín patriarchov. Aby sa určilo napr. Abrahámovo postavenie v dejinách spásy, bolo nutné predviesť v niekoľkých kapitolkách pôvod nešťastného stavu po prvotnom hriechu. Bolo nutné zdôvodniť, prečo bolo treba, aby Boh Abraháma "povolal", vyvolil. Otázka pôvodu sa kladie spätne z historickej pozície patriarchov a vyvoleného národa. Biblický spisovateľ nemal vôbec k dispozícii dokumentárne podklady. Jeho teologické úvahy sú skôr smelým pokusom zdôrazniť fakt vyvolenia a uzavretia zmluvy na temnom pozadí zavrhnutia a odlúčenia od Boha. Stvorenie a prvotný hriech sú podstatnými predpokladmi pre náboženské sebapochopenie izraelského národa.

Na počiatku stvoril Boh nebo a zem. To je programové vyhlásenie.

Pieseň na oslavu Boha-Stvoriteľa. Porovnaj: Pieseň o slnku od sv. Františka z Assisi. To nie je vedecké bádanie o vzniku sveta.

Literárno-kritické úvahy

Podľa bežného názoru autorom prvých 5 kníh Sv. písma je Mojžiš (žil asi v 13 stor. pr. Kr.). Vedie k tomu aj samotné označenie týchto kníh, ako 5 kníh Mojžišových (Pentateuch). Bádanie o pôvodnom hebrejskom texte, ktoré trvalo niekoľko storočí a preskúmalo jazykovú podobu i teologický obsah textu prišlo k záveru, že z Mojžišovej doby pochádza len nepatrný ústny alebo písomný základ. Tento mojžišovský základ bol v neskorších storočiach rozšírený a prehĺbený. Až v 5. storočí pred Kr. dostal tú podobu, v akej ho poznáme dodnes.

To, čo je spracované v biblických rozprávaniach do jednotnej správy o stvorení, má v hebrejskom origináli inú podobu. Starý zákon totiž podáva dve správy o stvorení, ktoré sa zreteľne odlišujú dobou svojho vzniku.

Správa, ktorou sa začína Starý zákon, je časovo mladšia (Gn 1,1-2,4a.). Vznikla pravdepodobne v exile (medzi r. 538-450 pr. Kr.) a nazýva sa správou o stvorení z kňazského kódexu.

1Na počiatku stvoril Boh nebo a zem. 2 Zem však bola pustá a prázdna, tma bola nad priepasťou a Duch Boží sa vznášal nad vodami. 3 Tu povedal Boh: „Buď svetlo!“ a bolo svetlo. 4 Boh videl, že svetlo je dobré; i oddelil svetlo od tmy. 5 A Boh nazval svetlo „dňom“ a tmu nazval „nocou“. A nastal večer a nastalo ráno, deň prvý. 6 Potom Boh povedal: „Buď obloha uprostred vôd a staň sa delidlom medzi vodami a vodami!“ 7 I urobil Boh oblohu a oddelil vody, ktoré boli pod oblohou, od vôd, ktoré boli nad oblohou. A stalo sa tak. 8 A Boh nazval oblohu „nebom“. A nastal večer a nastalo ráno, deň druhý. 9 Potom Boh povedal: „Vody, ktoré ste pod nebom, zhromaždite sa na jedno miesto a ukáž sa súš!“ A stalo sa tak. 10 A Boh nazval súš „zemou“ a zhromaždište vôd nazval „morom“. A Boh videl, že je to dobré. 11 Tu Boh povedal: „Zem, vyžeň trávu, rastliny s plodom semena a ovocné stromy, prinášajúce plody, v ktorých je ich semeno podľa svojho druhu na zemi.“ A stalo sa tak. 12 Zem vyhnala trávu a rastliny s plodom semena podľa svojho druhu i stromy, prinášajúce ovocie, v ktorom je ich semeno podľa svojho. A Boh videl, že je to dobré. 13 A nastal večer a nastalo ráno, deň tretí. 14 Tu Boh povedal: „Buďte svetlá na nebeskej oblohe na oddeľovanie dňa od noci! A buďte na znamenie pre obdobia, dni a roky! 15 I buďte svetlami na nebeskej oblohe, aby ste osvetľovali zem!“ A stalo sa tak. 16 A Boh urobil dvoje veľkých svetiel: väčšie, aby vládlo nad dňom, a menšie, aby vládlo nad nocou, a aj hviezdy. 17 Umiestnil ich na nebeskej oblohe, aby osvetľovali zem 18 a aby vládli nad dňom a nad nocou a oddeľovali svetlo od tmy. A Boh videl, že je to dobré. 19 A nastal večer a nastalo ráno, deň štvrtý. 20 Tu Boh povedal: „Vody, hemžite sa množstvom živých tvorov, a okrídlené tvory, lietajte ponad zem na nebeskej oblohe!“ A Boh stvoril veľké morské zvieratá a všetky živočíchy, ktoré sa hýbu a hemžia vo vode podľa svojho druhu, ako i všetky okrídlené lietajúce tvory podľa svojho druhu. A Boh videl, že je to dobré. 22 Boh ich požehnal a povedal: „Ploďte a množte sa a naplňte morské vody, aj vtáctvo nech sa rozmnožuje na zemi!“ 23 A nastal večer a nastalo ráno, deň piaty. 24 Potom Boh povedal: „Zem, vydaj živé bytosti podľa svojho druhu: dobytok, plazy a divú zver podľa svojho druhu!“ A stalo sa tak. Boh urobil divú zver podľa svojho druhu, dobytok podľa svojho druhu i všetky plazy podľa svojho druhu. A Boh videl, že je to dobré. 26 Nato Boh povedal: „Urobme človeka na náš obraz a podľa našej podoby! Nech vládne nad rybami mora i nad vtáctvom neba i nad dobytkom a divou zverou a nad všetkými plazmi, čo sa plazia po zemi!“ 27 A stvoril Boh človeka na svoj obraz, na Boží obraz ho stvoril, muža a ženu ich stvoril. 28 Boh ich požehnal a povedal im: „Ploďte a množte sa a naplňte zem! Podmaňte si ju a panujte nad rybami mora, nad vtáctvom neba a nad všetkou zverou, čo sa hýbe na zemi!“ 29 Potom Boh povedal: „Hľa, dávam vám všetky rastliny s plodom semena na povrchu celej zeme a všetky stromy, majúce plody, v ktorých je ich semeno: nech sú vám za pokrm! 30 Všetkým zverom zeme a všetkému vtáctvu neba i všetkému, čo sa hýbe na zemi, v čom je dych života, (dávam) všetku zelenú trávu. A stalo sa tak. 31 A Boh videl všetko, čo urobil, a hľa, bolo to veľmi dobré. A nastal večer a nastalo ráno, deň šiesty. 2. 1 Takto boli ukončené nebo a zem a všetky ich voje. 2 V siedmy deň Boh skončil svoje diela, ktoré urobil. A v siedmy deň odpočíval od všetkých diel, ktoré urobil. 3 I požehnal siedmy deň a zasvätil ho, lebo v ňom odpočíval od všetkých diel, ktoré Boh stvoril a urobil.

Kratšia a staršia správa o stvorení (Gn 2,4b-25) je teraz na druhom mieste. Vznikla v 9. storočí pr. Kr. a nazýva sa jahvistická správa o stvorení, pretože sa v nej používa Božie meno "Jahve". Až po návrate z exilu prišlo ku spojeniu oboch správ do tej podoby, v akej ju máme dnes.

4 Taký je pôvod neba a zeme, keď boli stvorené. V tom čase, keď Pán, Boh, urobil zem a nebo, 5 nebolo ešte na zemi nijaké poľné krovie a nepučala ešte ani poľná tráva, lebo Pán, Boh, nedal pršať na zem a nebolo ani človeka, ktorý by obrábal zem 6 a privádzal na zem vodu (kanálov) a zavlažoval celý povrch zeme. 7 Vtedy Pán, Boh, utvoril z hliny zeme človeka a vdýchol do jeho nozdier dych života. Tak sa stal človek živou bytosťou. 8 Potom Pán, Boh, vysadil na východe, v Edene, raj a tam umiestnil človeka, ktorého utvoril. 9 A Pán, Boh, dal vyrásť zo zeme stromom všetkých druhov, na pohľad krásnym a na jedenie chutným, i stromu života v strede raja a stromu poznania dobra a zla. 10 Z Edenu vytekala rieka, ktorá mala zavlažovať raj, a rozdeľovala sa odtiaľ a tvorila štyri toky. 11 Meno prvého je Pišon. To je ten, čo obteká celú krajinu Havilah, kde sa vyskytuje zlato, 12 a zlato tej zeme je rýdze. Tam sa nachodí aj bdélium a kameň ónyx. 13 Meno druhej rieky je Gihon. Tá obteká celú zem Kuš. 14 Meno tretej je Hidekel (Tigris). Tá tečie naproti Asýrii. A štvrtá rieka je Perát (Eufrat). 15 I vzal Pán, Boh, človeka a umiestnil ho v raji Edenu aby ho obrábal a strážil. A Pán, Boh, prikázal človekovi: „Zo všetkých stromov raja môžeš jesť. 16 Zo stromu poznania dobra a zla však nejedz! Lebo v deň, keď by si z neho jedol, istotne zomrieš. 18 Potom Pán, Boh, povedal: „Nie je dobre byť človeku samému. Urobím mu pomoc, ktorá mu bude podobná.“ 19 Keď Pán, Boh utvoril z hliny všetku poľnú zver a všetko nebeské vtáctvo, priviedol ho k Adamovi, aby videl, ako by ho nazval, lebo ako ho nazve, také bude jeho meno. 20 A nazval Adam menom všetok dobytok, všetko nebeské vtáctvo a všetku poľnú zver. Ale pomoc, ktorá by mu bola podobná, nenašiel. 21 Tu Pán, Boh, dopustil na Adama tvrdý spánok a keď zaspal, vybral mu jedno rebro a jeho miesto zaplnil mäsom. 22 A z rebra, ktoré vybral Adamovi, utvoril Pán, Boh, ženu a priviedol ju k Adamovi. 23 Vtedy Adam povedal: „Toto je teraz kosť z mojich kostí a mäso z môjho mäsa; preto sa bude volať mužena, lebo je vzatá z muža.“ 24 Preto muž opustí svojho otca i svoju matku a prilipne k svojej manželke a budú jedným telom. 25 A obaja, Adam i jeho žena, boli nahí a nehanbili sa jeden pred druhým.

Rozdiely v dvoch správach o stvorení:

Z hľadiska časovej následnosti. Prvá správa hovorí o stvorení sveta a človeka za šesť dní, lebo každý má ráno i večer. Druhá správa hovorí o jednom dni, v ktorom Boh stvoril nebo i zem.

Prvá kozmogónia je "z vody", druhá je "suchá", pretože v prvej správe spočíva pôvod všetkého v praoceáne, zatiaľčo v druhom sa hovorí, že na začiatku vôbec nebol dážď.

Podľa prvého rozprávania je poslednou stvorenou bytosťou človek, ktorý je utvorený až po rastlinách a zvieratách. V druhom sa objavuje najskôr muž, potom rastliny a zvieratá, a nakoniec žena.

Prvá správa hovorí o pôvode ľudstva ako takom vo všeobecných pojmoch v plurále, zatiaľčo v druhej sa opisuje stvorenie prvého muža a prvej ženy z jeho boku.

Prvá správa je vznešená a je koncipovaná s veľkou čistotou, druhá je antropomorfická a zrejme sa má chápať čiastočne obrazne.

Je jasné, že biblický redaktor, ktorý zlúčil dokopy oboje podania, jahvistické i z kňazského kódexu, nedal žiadnej z oboch správ prednosť, a ani nechcel rôznosti nejako zastierať alebo retušovať. Ponechal obe správy tvrdo a nerozdelene vedľa seba, a tým dal najavo, že pre neho nemá ani to ani ono pojatie obsahovú prednosť a že on sám, pretože vedome nič neuhladzoval, nehodlá prevziať zodpovednosť za jednotlivosti.

Biblickej správe o stvorení nedal podobu jediný človek. Po mnoho stáročí na nej pracovalo izraelské teologické myslenie. Pritom to, čo sa tu písomne vykryštalizovalo, nie sú výsledky a úvahy iba ľudské. Ľudské bádanie po pôvode sveta, zvlášť po pôvode a zmysle zla bolo riadené Božím Duchom a stále hlbšie uvádzané do Božích myšlienok o pôvode a zmysle stvorenia.

Hoci niekedy autori Starého zákona čerpali z ľudových rozprávaní (čo možno celkom pripustiť), nesmie sa predsa nikdy zabúdať, že to robili za prispenia Božieho vnuknutia, ktoré ich pri výbere a posudzovaní týchto dokumentov chránilo pred každým omylom. (Pius XII., encyklika "Humani generis" z 12. augusta. 1950.)

Literárny druh biblickej správy o stvorení

Staršia, jahvistická (druhá) správa o stvorení hovorí antropomorfickým spôsobom o myslení a jednaní Boha-Stvoriteľa. Celé Božie pôsobenie sa dokonáva v jedinom dni. Celé stvorenie je budované okolo človeka ako svojho stredu.

Mladšia správa je rozdelená na sedem dní. Z literárneho hľadiska je nápadné, že reč tohoto rozprávania vyniká veľkou zhustenosťou, nemýtickou striedmosťou a koncentrovanou monotóniou bez akéhokoľvek ozdobného prívlastku. Text je úžasne vecný, disciplinovaný a celkom podriadený jasne prekomponovanej schéme priebehu. Tento jazykový útvar by mohol byť vedeckou správou. V biblickom texte sú však ešte iné prvky, ktoré pomáhajú objasniť, do ktorého literárneho druhu text patrí.

Žalm 104

R. Kittel nazýva tento žalm „perlou žaltára“. Je porovnateľný s Piesňou stvorení (Cantico delle creature) sv. Františka z Assisi.

„Laudato sie, mi Signore, cun tutte le tue creature, /spezialmente messer lo frate Sole, / lo quale é ior-no, e allumini noi per lui. / Ed ello é bello e radiante cun grande splendore: /de te, Altissimo, porta significazione“ (vv. 3-4).

Fundamentalistické zneužitie žalmu proti Galileovi, Ludovico delle Colombe vo svojom diele Contro il moto della terra (proti pohybu zeme), argumentuje klasicky z Joz 10,3 a z 5. verša nášho žalmu "Zem si postavil na jej základoch, nevychýli sa nikdy-nikdy." Podľa toho sa zem nemôže točiť, ani hýbať.

1 Dobroreč, duša moja, Pánovi; Pane, Bože môj, ty si nesmierne veľký. Odel si sa do slávy a veleby, 2 do svetla si sa zahalil ako do rúcha. Nebesia rozpínaš ako stan, 3 nad vodami si buduješ komnaty. Po oblakoch vystupuješ ako po schodoch, na krídlach vánku sa prechádzaš. 4 Vetry sú tvojimi poslami, ohnivé plamene tvojimi služobníkmi. 5 Zem si postavil na jej základoch, nevychýli sa nikdy-nikdy. 6 Oceán ju prikryl sťa odev, nad vrchmi vody zastali. 7 Pred tvojou hrozbou odtiekli, zhrozili sa pred tvojím hlasom hromovým. 8 Vybehli na vrchy, stiekli do údolia, na miesto, ktoré si im vyhradil. 9 Položil si hranicu a neprekročia ju, ani viac nepokryjú zem. 10 Prameňom dávaš stekať do potokov, čo tečú pomedzi vrchy 11 a napájajú všetku poľnú zver aj divým oslom hasia smäd. 12 Popri nich hniezdi nebeské vtáctvo, spomedzi konárov zaznieva ich pieseň. 13 Zo svojich komnát zvlažuješ vrchy, plodmi svojich diel sýtiš zem. 14 Tráve dávaš rásť pre ťažný dobytok a byli, aby slúžila človeku. Zo zeme vyvádzaš chlieb 15 i víno, čo obveseľuje srdce človeka; olejom rozjasňuješ jeho tvár a chlieb dáva silu srdcu človeka. 16 Sýtia sa stromy Pánove aj cédre Libanonu, čo on zasadil. 17 Na nich si vrabce hniezda stavajú a na ich vrcholcoch bývajú bociany. 18 Vysoké štíty patria kamzíkom, v skalách sa skrývajú svište. 19 Na určovanie času si mesiac utvoril; slnko vie, kedy má zapadať. 20 Prestieraš tmu a nastáva noc a povylieza všetka lesná zver. 21 Levíčatá ručia za korisťou a pokrm žiadajú od Boha. 22 Len čo vyjde slnko, utiahnu sa a ukladajú sa v svojich dúpätách. 23 Vtedy sa človek ponáhľa za svojím dielom, za svojou prácou až do večera. 24 Aké mnohoraké sú tvoje diela, Pane! Všetko si múdro urobil. Zem je plná tvojho stvorenstva. 25 Tu more veľké, dlhé a široké, v ňom sa hemžia plazy bez počtu, živočíchy drobné i obrovské. 26 Po ňom sa plavia lode i Leviatan, ktorého si stvoril, aby sa v ňom ihral. 27 Všetko to čaká na teba, že im dáš pokrm v pravý čas. 28 Ty im ho dávaš a ony ho zbierajú; otváraš svoju ruku, sýtia sa dobrotami. 29 Len čo odvrátiš svoju tvár, už sa trasú; odnímaš im dych a hneď hynú a vracajú sa do prachu. 30 Keď zošleš svojho ducha, sú stvorené a obnovuješ tvárnosť zeme. 31 Pánova chvála nech trvá naveky; zo svojich diel nech sa teší Pán. 32 Pozrie sa na zem a rozochvieva ju, dotkne sa vrchov a ony chrlia dym. 33 Po celý život chcem spievať Pánovi a svojmu Bohu hrať, kým len budem žiť. 34 Kiež sa mu moja pieseň zapáči; a ja sa budem tešiť v Pánovi. 35 Nech zo zeme zmiznú hriešnici a zločincov nech už niet. Dobroreč, duša moja, Pánovi. ALELUJA.

Príbuzné projekty