Sloveso لَيْسَ [ lajsa ] sa používa v slovesných vetách vo význame ‚nebyť‘. Ako všetky slovesá zo skupiny kána a jej sestry posúva svoj predikát (predmet) do akuzatívu.

Perfektum

upraviť
Jednotné číslo Dvojné číslo Množné číslo
Rod m. f. m. f. m. f.
1. osoba لَسْتُ [ lastu ] لَسْنَا [ lasná ]
2. osoba لَسْتَ [ lasta ] لَسْتِ [ lasti ] لَسْتُمَا [ lastumá ] لَسْتُم [ lastum ] لَسْتُنَّ [ lastunna ]
3. osoba لَيْسَ [ lajsa ] لَيْسَت [ lajsat ] لَيْسَا [ lajsá ] لَيْسَتَا [ lajsatá ] لَيْسُوا [ lajsú ] لَسْنَ [ lasna ]

Príklady

upraviť
  • السَّمَاْءُ صَاْفِيَةٌ [ as-samáʾu ṣáfíjaẗun ] Nebo je jasné.

Ako v každej slovesnej vete, pozícia slovesa ‚nebyť‘ je primárne na začiatku vety:

  • لَيْسَتْ السَّمَاءُ صَفِيَةً [ lajsat as-samáʾu ṣáfíjaẗan ] Nebo nie je jasné. (Sloveso ‚nebyť‘ posúva predikát (predmet) do akuzatívu, takže doslovný preklad vety je Nie je nebo jasným. )

Ak však stojí sloveso ‚nebyť‘ na začiatku vety, vyjadruje silný dôraz, používa sa preto zvyčajne priamo pred svojím predmetom:

  • السَّمَاءُ لَيْسَتْ صَفِيَةً [ as-samáʾu lajsat ṣáfíjaẗan ]
  • أَنَا سَعِيْدٌ [ ʾaná saʕídun ] Ja (som) šťastný.

Bežný tvar v zápore (sloveso ‚nebyť‘ pred predmetom v akuzatíve):

  • أَنَا لَسْتُ سَعِيْدً [ ʾaná lastu saʕídan ] Ja nie som šťastným.

Dôrazný tvar v zápore (sloveso ‚nebyť‘ na začiatku vety):

  • لَسْتُ أَنَا سَعِيْدً [ lastu ʾaná saʕídan ] (Nie, ja) nie som šťastným.

Osobné zámeno nie je potrebné, lebo sloveso vyjadruje osobu, takže možno povedať jednoducho:

  • لَسْتُ سَعِيْدً [ lastu saʕídan ] Nie som šťastným.
Kána a jej sestry
كَانَ وَأَخْوَاتُهَا
[ kána wa-ʾachwátuhá ]
Kána · Lajsa