Dogmatika/Božie meno: Rozdiel medzi revíziami
Smazaný obsah Přidaný obsah
d KuBOT premiestnil stránku Dogmatika: Božie meno na Dogmatika/Božie meno: Robot zmenil pomenovanie článku podľa Wikibooks:Názvoslovie |
d robot kozmetické zmeny |
||
Riadok 1:
== Božia podstata ==
Riadok 18:
Gn 4,25-26
* Adam opäť poznal svoju ženu a ona porodila syna a dala mu meno Set, hovoriac: „Veď Boh mi nahradil iného potomka namiesto Ábela, ktorého zabil Kain.“ Aj Setovi sa narodil syn a dal mu meno Enos. Vtedy sa začalo vzývať '''meno Pánovo'''.
Gn 32,30-31
* Jakub povedal: „'''Prezraď mi svoje meno!'''“ Onen odpovedal: „Prečo sa pýtaš na moje meno?“ A požehnal ho tam. Nato Jakub nazval to miesto Fanuel (Božia tvár), lebo (tak povedal) „videl som Boha z tváre do tváre a pritom som ostal nažive!“
== Boh otcov ==
Gn 46,2-3
Riadok 44:
Gn 28,12-14
* I snívalo sa mu, že vidí rebrík opretý o zem a jeho vrchný koniec siahal až do neba a Boží anjeli vystupovali a zostupovali po ňom.
Gn 31,41-42
Riadok 60:
* Potom mu povedal: „Ja som Pán. Ja som ťa vyviedol z Chaldejského Uru, aby som ti dal do vlastníctva túto krajinu.“
== Boh Hebrejov ==
Ex 7,15-16
Riadok 68:
* Potom Pán povedal Mojžišovi: „Choď k faraónovi a povedz mu: „Toto hovorí Pán, '''Boh Hebrejov''': Prepusť môj ľud, aby mi slúžil!“ Lebo ak odoprieš prepustiť ho a budeš ho zdržiavať, Pánova ruka bude na tvojom dobytku na poli, na koňoch, osloch, ťavách, býkoch a ovciach ako hrozná nákaza. Pán však urobí rozdiel medzi izraelským a egyptským dobytkom a z toho, čo patrí Izraelitom, nezahynie ani kus. Pán označil aj čas, keď povedal: „Zajtra to Pán urobí v krajine.“ A Pán to nasledujúci deň urobil: pohynul všetok egyptský dobytok, kým z izraelského dobytka nezahynul ani jeden kus. Faraón si to dal zistiť, a naozaj z izraelského dobytka nezahynul ani jeden kus. Srdce faraóna však ostalo tvrdé a neprepustil ľud. Nato Pán prikázal Mojžišovi a Áronovi: „Naberte si plné hrste sadzí z pece! Mojžiš nech to potom rozsype pred očami faraóna proti nebu. Ony sa rozšíria ako jemný prach po celej egyptskej krajine a spôsobia na ľuďoch a na dobytku vredy a zdurené pľuzgiere po celej egyptskej krajine.“ I vzali sadze z pece a predstavili sa pred faraóna a Mojžiš ich rozsypal proti nebu. Tu vznikli na ľuďoch a na dobytku zdurené pľuzgiere, ktoré sa potom rozšírili. Zaklínači sa však nemohli dostaviť pred Mojžiša pre vredy, lebo vredy boli na nich ako na všetkých Egypťanoch. Ale Pán zatvrdil faraónovo srdce a on ich nepočúval, ako Pán predpovedal Mojžišovi. Potom Pán prikázal Mojžišovi: „Ráno vstaň, predstúp pred faraóna a povedz mu: „Toto hovorí Pán, '''Boh Hebrejov''': Prepusť môj ľud, aby mi slúžil. Lebo tentoraz zošlem všetky svoje rany na teba i na tvojich služobníkov a na tvoj dobytok, aby si poznal, že na celej zemi nie je nik taký, ako som ja.
== Boh Izraela ==
Iz 29,22-23
* Preto takto hovorí Pán Jakubovmu domu, (ten, čo vykúpil Abraháma): „Nebude sa teraz hanbiť Jakub a nezbledne teraz jeho tvár. Lebo keď uvidí (jeho dietky), dielo mojich rúk uprostred seba, zasvätia moje meno, zasvätia Svätého Jakubovho a báť sa budú Boha Izraelovho.
Riadok 85:
1 Sam
* 8 Preto poslami zvolali k sebe všetky filištínske kniežatá a pýtali sa: „Čo máme robiť s archou Boha Izraelitov?“ Odpovedali: „Archu Boha Izraelitov treba preniesť do Gétu!“ A tak archu Boha Izraelitov preniesli.
1 Kr 8
Riadok 109:
* 1 Hlúpi boli totiž všetci ľudia od rodu, ktorým chybovala znalosť Boha, ktorí z viditeľných dobier nevládali poznať toho, ktorý je, a čo nepoznali tvorcu pri pohľade na diela...
== Biblické Božie mená ==
Rôzne mená, kt. Písmo sv. používa o Bohu, vyjadrujú skôr účinky, jako Božiu podsatatu. Podľa Scheebena možno rozdeliť “Sedem svätých mien” Starého zákona do troch skupín.
'''1. skupina''' vyjadruje '''pomer Boha k svetu a človekovi''':
* El = Silný, Mocný;
* Elohim = Ten, ktorý má plnosť moci;
* Adonai = Pán, Vládca, Sudca;
'''2. skupina''' označuje skôr '''vnútorné dokonalosti Boha''':
* Šaddaj = Mocný;
* Eljon = Najvyšší;
* Kadoš = Svätý;
'''3. skupina''' obsahuje vlastné a podstatné '''Božie meno Jahve'''.
Vlastné meno pravého Boha je Jahve. Rečove je odvodené od “Hava”, vedľajšieho tvaru “haja” = byť a znamená: ON JE. Septuaginta prekladá tvar Ehje =
Jahve – Ten, ktorý je. Tomuto výroku treba rozumieť ako primárnemu v dejinách spásy: vyjadruje Božiu vernosť v konaní so svojím ľudom Zmluvy. Avšak nad touto vernosťou stojí samotné Božie Bytie. Sám Boh zjavil toto meno Mojžišovi, keď na otázku, ako sa menuje, odpovedal: “Ja som, ktorý som! /ehje ašer ehje/. “ A dodal: Toto povieš Izraelitom: “Ja–som ma k vám poslal!” A Boh Mojžišovi ešte riekol. “Pán, Boh otcov vašich, Boh Abrahámov, Boh Izákov a Boh Jakubov, poslal ma k vám. Toto je meno moje naveky a názov môj z pokolenia na pokolenie” /Ex 3,14 n/. celkom jasne a presne je tu povedané, že Boh sa tu sám označuje ako Osoba.
Riadok 130:
Podľa Ex 6,3 Boh sa zjavil Mojžišovi po prvý raz so svojím vlastným menom Jahve, zatiaľ čo patriarchom sa zjavil ako El Šaddaj /Mocný, LXX: pantokratór, omnipotens/. Biblický rozprávač používa meno Jahve vzhľadom na neskoršie zjavenie už v dejinách prvých ľudí a vkladá ho do úst praotcom i samému Bohu /Gn 15,2.7/. v súvislosti s tým treba Gn 4,26: “Vtedy sa začalo vzývať meno Pánovo” chápať tak, že sa nevzýval Boh pod menom Jahve, ale že úcta Boha bola všeobecne rozšírená. V dobe pred Mojžišom nemožno meno Jahve bezpečne dokázať ani v Izraeli ani mimo neho.
'''Iné Božie mená v Starom zákone''' sú:
* Pán všehomíra /2 Mach 7,9/,
* Stvoriteľ sveta /2 Mach 13,14/,
* Boh výsosti /Mich ž,6/,
* Pán, Jahve zástupov, Mocnár /Iz 1,24/,
* Svätý, Pán zástupov /Iz 6,3/,
* Kráľ, Pán zástupov /Iz 6,5/,
* Pán zástupov /Jer 11,17/,
* Kráľ nebies /Dan 4, 34/,
* Najvyšší Boh /Dan 5,18/,
* živý Boh /Dan 6,21/,
* Otec náš /Iz 63,16/ a i.
V Novom zákone sa vyskytujú Božie mená starozákonné preložené do gréčtiny:
* Pán.
* Otec, na rozdiel od Starého zákona sa v Novom zákone vyskytuje veľmi často.
* Láska - Boh je láska.
Pomenovanie '''“otec”''' vo vzťahu k Bohu, známe v Starom zákone, dostáva však v kresťanskom zjavení bohatšiu náplň, lebo sa spája so všetko objímajúcou Božou láskou.
* Kristus učí modliť sa k Bohu ako k Otcovi /Mt 6, 9-10/;
* plniť vôľu Otcovu je podmienkou pre vstup do nebeského kráľovstva /Mt 7,21/.
* Boh je Otcom a ľudia budú jeho synmi, ak budú milovať všetkých ľudí, aj nepriateľov; potom sa stanú nasledovníkmi Boha, ktorý dáva vychádzať slnku nad zlých i dobrých, dáva pršať na spravodlivých i nespravodlivých.
* Teda ľudia sa približujú k dokonalosti nebeského Otca láskou /Mt 5,44-48/.
Riadok 171:
* KANDERA,Pavol, ''Prednášky zo špeciálnej dogmatiky. Prvý traktát'', Bratislava 1996.
* DANCÁK, František, ''Boh jediný a trojjediný'', Petra, Prešov 2000.
* SCHEEBEN, M. J., ''Handbuch der katholischen Dogmatik I'', Freiburg 1948,nr. 84nn.
| |||