Otvoriť hlavné menu

Asertivita/Technika prijateľného kompromisu

Asertivita > Asertívne komunikačné techniky > Technika prijateľného kompromisu

MottoUpraviť

Cieľom asertívneho správania je dosiahnuť pocit spokojnosti so sebou samým, nie presadiť si svoje.

TechnikaUpraviť

Prijateľný kompromis (Ján Praško nazýva túto metódu "asertívna obligácia") je asertívna komunikačná technika, jej cieľom je v prípade konfliktu záujmov dosiahnutie konsenzu. Rozhodovanie pomocou konsenzu znamená, že chceme, aby bolo rozhodnutie spoločné a nie aby zvíťazila väčšina. Preto sa nepoužíva hlasovanie, diskusia prebieha, až dokiaľ nie je s rozhodnutím každý spokojný.

Keďže asertivita neznamená prosté uskutočňovanie vlastných cieľov a víťazstvo na úkor partnera (moje víťazstvo - prehra partnera), naopak - zohľadňujeme jeho psychickú pohodu (víťazstvo moje i partnera)- a táto technika nám to umožňuje.

Použitie tejto metódy v sebe zahŕňa

  • asertívnu odpoveď "nie"
  • vyjadrenie pocitov
  • vysvetlenie
  • empatiu
  • kompromis či konsenzus

Konsenzus sa dá dosiahnuť ľahšie, ak oň usilujú všetci, ak je dobrá vôľa na strane všetkých zúčastnených, inak povedané, ak jednáme s ostatnými láskyplne; nedá sa používať mechanicky. Táto asertívna komunikatívna technika je použiteľná iba v prípade, ak človek, ktorý ju používa, rešpektuje druhú stranu, neútočí a snaží sa vyhnúť sa manipuláciám druhého.

Pri nácviku „prijateľného kompromisu“ dvoch strán je potrebné využiť všetky asertívne zručnosti ako sú napr. umenie stáť si za svojimi názormi, požiadať o láskavosť. To, o čo sa usilujeme, formulujme jasne a stručne. Ak nedôjde ku konsenzu, je pravdepodobné, že "porazený" bude nespokojný a to je stav nevýhodný i pre "víťaza", pretože tento, v prípade oslabenia pozícií "víťaza", sa bude snažiť o zvrátenie situácie, či o vystupňovanú odvetu. Je jasné, že obidve strany nemôžu presadiť svoj protikladný názor. Ak však budú spoločne hľadať, je možné, že nájdu i spoločné tretie riešenie, ktoré bude nakoniec lepšie ako ich pôvodné.

Partner môže mať iné ciele ako ja a môže byť pritom i rovnako asertívne zdatný. Ak neriskujeme našu sebaakceptáciu a pocit spokojnosti so sebou samým, je vhodné navrhnúť mu prijateľný kompromis.

Príkladom môže byť napr. súhlas s určitým termínom výmeny tovaru, alebo dohoda typu niečo za niečo, je možné riešenie presunúť i na náhodu - hodíme si napr. korunou. O materiálnych cieľoch sa zjednávať dá, ak sa kompromis nedotýka sebaúcty vyjednávajúcich.

Ak by kompromis zasahoval do sebaúcty partnerov, žiaden kompromis riešením nie je!