V starozákonnej exegéze sa dnes uplatnili dva poznatky, ktoré sú hodné povšimnutia aj pre biblickú katechézu.
a) Na biblické pradejiny je treba hľadieť ako na predstupeň dejín patriarchov. Aby sa určilo napr. Abrahámovo postavenie v dejinách spásy, bolo nutné predviesť v niekoľkých kapitolkách pôvod nešťastného stavu po prvotnom hriechu. Bolo nutné zdôvodniť, prečo bolo treba, aby Boh Abraháma "povolal", vyvolil. otázka pôvodu sa kladie spätne z historickej pozície patriarchov a vyvoleného národa. Biblický spisovateľ nemal vôbec k dispozícii dokumentárne podklady. jeho teologické úvahy sú skôr smelým pokusom zdôrazniť fakt vyvolenia a uzavretia zmluvy na temnom pozadí zavrhnutia a odlúčenia od Boha. Stvorenie a prvotný hriech sú podstatnými predpokladmi pre náboženské sebapochopenie izraelského národa.
Na počiatku stvoril Boh nebo a zem. To je programové vyhlásenie.
Pieseň na oslavu Boha-Stvoriteľa. Porovnaj: Pieseň o slnku od sv. Františka z Assisi. To nie je vedecké bádanie o vzniku sveta.
