Katechéza/ONŽ 0 - 8: Rozdiel medzi revíziami

=== POKYNY PRE SKUPINU ANIMÁTOROV ===

Dnešná výprava otvorených očí bude časom zvlášť pozitívneho vplývania. Jeho cieľom je, aby mládež pochopila hodnotu čistého úmyslu. Toto má podstatný význam pre celý nadprirodzený život. V tejto oblasti treba napraviť veľa škôd, ktoré spôsobili určité plytké „ťahy" často používané v pastorácií u detí (časté súťaže dobrých skutkov s odmenami a vyznamenaniami).

=== RANNÁ MODLITBA ===

V ôsmy deň oázy stojí pred nami Kristus v tŕňovej korune, opovrhnutý, ponížený, vysmievaný ľuďmi. Ale Ježiš nikdy nehľadal slávu u ľudí, ale vzdával náležitú úctu Otcovi. Povzbudení Kristovým príkladom, pamätliví jeho slov, ktoré sme pred chvíľou počuli, nasmerujme svoje srdcia k oslave Otca. Uvedomme si, ako veľmi počítame s ľudskými ohľadmi. Nič nás tak nepoháňa do práce, ako túžba po uznaní zo strany ľudí. Snažme sa dnešný deň prežiť pred Otcom, „ktorý vidí v skrytosti", snažme sa robiť dobre len pre Neho, nie z ohľadu na ľudí. Ako slovo života zoberme si v dnešný deň slová žalmistu, ktoré sú odpoveďou na Kristovu výzvu: „Nie nám, Pane, nie nám, ale svojmu menu daj slávu" (Ž 115, 1).

Teraz treba sviecu zahasiť a pritom povedať slová: „Tak sa pomíňa sláva sveta."

=== HOMÍLIA: LITURGIA LÁSKY ===

Tá časť sv. omše, ktorá nasledovala po evanjeliu, homília a po vyznaní viery bola doteraz často nazývaná „obetovaním". Tento názov nie je zodpovedajúci, lebo privádza k domnienke, že podstatou tejto časti sv. omše je prinášanie obety Bohu. Mnohokrát sme počuli: kňaz obetuje Bohu chlieb a víno, aj my obetujeme naše dobré skutky, námahy, utrpenia.

To vedie k omylu, lebo jedinou obetou, ktorú vo sv. omši Bohu Otcovi prinášame, je obeta kríža Ježiša Krista. Je to obeta nekonečnej hodnoty, ktorá dáva Bohu zadosťučinenie za všetky hriechy ľudstva a prináša Otcovi nekonečnú slávu. Nič hodnotnejšie nemôžeme Bohu obetovať. Kresťania nepoznajú a nepotrebujú inú obetu ako Obetu Kristovu. „Obetovanie" vo sv. omši nastáva vtedy, keď sa sprítomňuje Kristova obeta na kríži počas premenenia.

Aký má teda význam táto časť omše, ktorú volajú „obetovanie"? Má sa hovoriť „príprava darov" - tento názov lepšie vyjadruje zmysel tejto časti. Podobne ako samotnú liturgiu slova predchádzajú vstupné obrady, ktoré nás pripravujú na počúvanie Božieho slova, tak eucharistickú liturgiu t.j. liturgiu obety predchádza príprava darov. Kňaz pripravuje chlieb a víno ako matériu sviatosti Eucharistie. Aj sám sa modlitbou pripravuje k prineseniu obety. Tiež my, účastníci sv. omše sa musíme pripraviť. V čom táto príprava spočíva?

Na túto otázku môžeme odpovedať všeobecne: na zapojenie do Kristovej obety sa pripravujeme otvorením sa k bratom, zjednotením sa s nimi v láske, prácou na odstránení prekážok, ktoré stoja v ceste k spoločenstvu Cirkvi. Lebo ak chcem Otcovi obetovať jedinú obetu Krista prinesenú za všetkých ľudí, musíme to robiť v jednote, ako jedna Cirkev. Kristus nám to výslovne prikázal: „Keď teda prinášaš dar na oltár a tam si spomenieš, že tvoj brat má niečo proti tebe, nechaj svoj dar tam pred oltárom a choď sa najprv zmieriť so svojim bratom, až potom príď a obetuj svoj dar." (Mt 5, 23 - 24).

=== VÝPRAVA OTVORENÝCH OČÍ: ROB DOBRO V SKRYTOSTI ===

=== RUŽENEC: TAJOMSTVO KORUNOVANIA TŔNÍM ===

3. ..., ktorý nás tichým znášaním toľkého pokorenia učí pokore.

8. ..., ktorý povedal: „Moje kráľovstvo nie je z tohto sveta."

=== ERŽ: MÁRNOMYSEĽNOSŤ A POKORA (PRE CHLAPCOV) ===

- M. Quist: Úspešný život: „Človek a jeho piedestál" (62 - 67)

2. Zoženštilosť, márnomyseľnosť (voňavky, účesy, obliekanie si rôznych „handier").

6. Chválenie sa „úspechmi" v sexuálnej oblasti.

=== ERŽ: SKROMNOSŤ (PRE DIEVČATÁ) ===

- M. Quist: Úspešný život: „Človek a jeho piedestál" (62 - 67)

=== HBS: PÝCHA A POKORA ===

Podstata hriechu pýchy je sebazbožstvenie človeka (naviazať na biblický opis hriechu prvých ľudí - „budete ako Boh"). Človek si vytvára vedomie a postoj bytia zo seba, zavrhuje pocit závislosti a stvorenia (základ každého náboženstva). Do základov tohto vedomia kladie strašné klamstvo. Človek neprežíva seba ako dar Stvoriteľa, nedokáže byť vďačný, sám chce byť predmetom obdivu, uznania, je zahľadený do seba, so záľubou spočíva v sebe.

Márnomyseľnosť je „dcérou" pýchy. Je to chyba zvlášť rozšírená medzi dievčatami a ženami. A dnes už aj medzi chlapcami - prejavy „feminizácie".

Pokora je podstata a základ všetkých čností. Podstata pokory: uznanie pravdy o sebe. Vo svojom subjektívnom vedomí byť tým, kým skutočne „ontologicky" som. Pocit stvorenia. Pokorný človek je vďačný - je „chudobný v duchu" a tak bohatý, všetko prežíva ako nezaslúžený dar a preto je stále obdarovávaný - je stále radostný.

Čo hovorí o pokore Kristus? (jeho vzťah k farizejom, podobenstvo o farizejovi a mýtnikovi.) „Ak nebudete ako deti ...", „Kto sa povyšuje, bude ponížený..." a pod.