Katechéza/ONŽ 0 - 4: Rozdiel medzi revíziami

 

V náväznosti na myšlienku obety (obetovania) vo štvrtom dni oázy vovádzame určité prvky askézy a umŕtvovania. Dôležitou vecou je očistiť tieto pojmy od negatívnych asociácií a ukázať postoje Krista a Nepoškvrnenej, ktorých obeta je prejavom najväčšej lásky a tiež spojením s ideálom nového človeka, ktorý sa k plnosti rozvíja vďaka vládnutiu osoby, ducha, rozumu a vôle nad pudmi a vášňami „tela“.

 

 

 

 

 

 

 

 

Amen, znamená nech sa stane, tak nech sa stane. Vyjadrujeme teda súhlas, vyjadrenie zhody, potvrdenie nejakého faktu. Týmto spôsobom ľud v staroveku vyjadroval svoj súhlas s voľbou nejakého úradníka, alebo iného hodnostára (analógia zo súčasnosti – tzv. referendum, počas ktorého obyvatelia štátu vyslovujú áno, alebo nie na návrhy vlády).

 

 

Všimnime si, že ho predovšetkým vyslovuje ľud a nie kňaz. Ľud sa týmto spôsobom pripája k modlitbe a úkonom kňaza, potvrdzuje ich, prijíma ich za svoje. Keď hovoríme Amen, potvrdzujeme, že chceme to, čo kňaz; jeho modlitby a obetu robíme svojimi. Zvlášť dôležité je Amen v dvoch momentoch svätej omše: po modlitbe nad darmi a po doxológii „Skrze Krista, s Kristom a v Kristovi ...“ na záver kánonu.

 

 

 

 

 

Obrátiť pozornosť mladých na dnes všeobecne rozšírený jav nedostatku vôle. Veľa ľudí nedokáže vedome chcieť, vyberať si, zvlášť keď je to spojené s námahou, s obetou.

Východiskovým bodom môže byť pozorovanie ľudí na rekreácii, na pláži, pri stánku so zmrzlinou a pod. Poukázať, že ľudia sa chovajú ako zvieratá, podliehajú stádovému pudu, vyberajú si to čo všetci, čo je v danom okamihu najľahšie a najpríjemnejšie. Ale bez námahy vôle, bez schopnosti podriadiť to, čo je príjemné tomu, čo je morálna povinnosť a hodnota, nemožno byť plne človekom!

 

 

Počas prechádzky dávame rôzne cvičenia vôle, aby sme si uvedomili, že sme schopní ovládnuť svoje zmysly a sily, napr. Prejsť určitý úsek cesty bez obrátenia sa napravo a naľavo (ovládnutie zraku), ďalší úsek prejsť v mlčaní (ovládnutie jazyka), napriek smädu nepijeme vodu z nájdeného prameňa, desať minút skúsime rozmýšľať na určitú tému (obládnutie myšlienok), určitý úsek prechádzame tak, aby sme dodržiavali vzdialenosti medzi sebou a pritom zachovali spojenie s osobami pred a za nami.

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

Urobiť mládež citlivou na isté prejavy súčasného života (viditeľné, zvlášť na rekolekciách), ktoré sa nedajú zosúladiť s požiadavkami nového života a s ideálmy nového človeka. Možno ich zahrnúť do pojmu „kult tela“.

 

 

 

* M. Quoist: Úspešný život: Atomizovaný, alebo jednotný a personalizovaný človek (29-33)

 

 

 

 

Čo očakávajú ľudia od výletov a rekreácií? V čom vidia ich podstatu, najväčšiu príťažlivosť?

 

 

 

Priviesť k pochopeniu pojmov: kult tela a kultúra tela.

 

 

 

V oáze a po jej skončení budem uskutočňovať rozumnú kultúru tela. To, čo možno vo všeobecnosti pozorovať, sa prieči nielen kultúre medziľudských vzťahov, ale aj základným požiadavkám hygieny.

 

 

 

 

(Môžu čítať animátori).