Dogmatika/Teológia: Rozdiel medzi revíziami

Smazaný obsah Přidaný obsah
KuBOT (diskusia | príspevky)
d KuBOT premiestnil stránku Dogmatika: Teológia na Dogmatika/Teológia: Robot zmenil pomenovanie článku podľa Wikibooks:Názvoslovie
d robot kozmetické zmeny
Riadok 1:
== Pojem ==
=== Etymológia ===
Slovo '''"teológia"''' pochádza z gréckeho ''"Theos"'' - Boh; ''"logos"'' - slovo. Etymologicky teda slovo "teológia" znamená slovo, reč, alebo náuku o Bohu. Odtiaľ sú aj jej slovenské názvy: bohoslovie, bohoveda.
 
=== Historický vývoj pojmu ===
Samotný názov ‘teológia’ vo svojom obsahu podliehal zmenám.
 
==== Starovek ====
Antika rozumela teológiou mýtické rozprávanie alebo filozofickú náuku o božstve. U Homéra a Hesídia ňou bolo rozprávanie o živote bohov. Podľa Platóna grécki básnici pestovali teológiu. Aristoteles stotožňuje teológiu s prvou filozofiou, ktorá pojednáva o najvyšších príčinách sveta.
 
'''Sväté Písmo''' výraz "teológia" nepoužíva ani raz. Používa však termín ''Sermo Dei'', (resp. ''dabar Jahve'', ''toto hovorí Pán''), teda Božie slovo, ktorým sa Boh prihovára ľuďom - Božie zjavenie.
 
'''Cirkevní Otcovia.''' Origenes (185-254) dáva tomuto slovu po prvýkrát kresťanský význam. Píše, že opravdivá teológia je náukou o Bohu a Kristovi Spasiteľovi. Euzébius z Cézarey (+ okolo 340) napísal dielo "O cirkevnej teológii".
 
Grécki otcovia všeobecne používali výraz "teológia" pre náuku o Bohu v Trojici. Termín ''"oikonomia"'' používali na označenie náuky o spasiteľnej Božej Prozreteľnosti.
 
Latinskí Otcovia chápali teológiu v širšom zmysle.
* Sv. Augustín píše: «Teológia, aby sme porozumeli gréckemu slovu, znamená náuku alebo reč o božstve». (De civ. Dei 8,1).
* Čo dnes rozumieme teológiou, nazývali latinskí Otcovia: ''doctrina christiana'', ''sacra Scriptura'', ''sacra eruditio'', ''divina Pagina''.
 
==== Stredovek ====
Až Peter Abelard (+ 1142) chápal teológiu ako súhrn kresťanskej náuky (''theologia christiana''), ale ešte nie vo význame systematickej vedy o Bohu na základe Zjavenia. V tomto význame sa slovo používalo až v 13. storočí.
 
Sv. Tomáš Akvinský (+ 1274) vo svojej Summe používa výraz "teológia" len trikrát, miesto neho však používa výraz "posvätná náuka".
 
==== Dnešný význam pojmu ====
Od počiatku stredoveku slovo ‘teológia’ už znamená všetku náuku o Bohu a vzťahu človeka k Bohu na základe Zjavenia alebo kresťanského učenia.
 
== Čo je teológia? ==
 
'''Definícia''': Teológia je systematická veda o Bohu a jeho dielach na báze zjavenia.
Riadok 37:
Teológia je teda dielom ľudského rozumu, ovocím kolektívneho a zároveň osobného výskumu. Lenže teológia je týmto všetkým úplne osobitným spôsobom, pretože jej objektom je výskum presahujúci racionálnu sféru. To, čo sa v teológii poznáva, je podľa scholastickej terminológie nemožné poznať iba vlastnými silami rozumu.
 
== Predmet ==
 
=== Materiálny ===
Materiálny predmet teológie môže byť primárny alebo sekundárny.
* '''Primárnym''' predmetom teológie je sám Boh.
* '''Sekundárnym''' predmetom sú stvorené veci, nakoľko sú vo vzťahu k Bohu.
::V teológii sa jedná o všetkom vzhľadom k Bohu. Buď, že je to Boh sám, alebo to má vzťah k Bohu ako k pôvodu a cieľu. Sv. Tomáš nazýva Boha ''subiectum attributionis'' celej teológie, to znamená, že všetky pravdy, o ktorých teológia pojednáva, majú vzťah k Bohu.
 
=== Formálny ===
Formálny predmet teológie, čiže '''hľadisko''', z ktorého teológia pojednáva o Bohu a o jeho dielach je to, že tieto pravdy dokazuje z Božieho zjavenia.
 
Riadok 51:
Boh nám svoje bytie a vlastnosti zjavil. Teológia vidí veci z hľadiska samotného Boha. Predpokladá Božie slovo k ľuďom.
 
== Porovnanie teológie s filozofiou ==
 
Keď teológia odhliada od Zjavenia a pozerá na veci len z hľadiska rozumu, opúšťa svoj vlastný obor. Už nie je teologická, ale filozofická (taká je teodícea). Teológia predpokladá Zjavenie a vieru. Na nich buduje. Takto je vedou nadprirodzenou, vedou Zjavenia.
 
=== Získavanie vedomostí o Bohu ===
 
Sú dva spôsoby, ako môže človek nadobúdať poznatky o Bohu a jeho činnosti:
# z prírody, z prirodzeného prameňa, ktorý pozoruje svojim rozumom,
# z nadprirodzeného Božieho zjavenia, ktoré poznáva prostredníctvom viery.
 
'''V prvom prípade''' je súhrn vedomostí takto získaných prirodzenou teológiou (je to v skutočnosti filozofické poznanie - teodícea).
 
'''V druhom prípade''' je to nadprirodzená teológia (teológia v pravom zmysle slova).
 
Rozlišujú sa podľa toho, či prameň, z ktorého čerpajú je prirodzený poriadok vecí alebo nadprirodzené Zjavenie a či prostriedok ktorým čerpá svoje vedomosti je prirodzený rozum (''lumen rationis'') alebo svetlo viery (''lumen fidei'').
 
=== Rozdiel medzi teodíceou a teológiou ===
* V '''prameni''' poznania: príroda okolo nás - Božie zjavenie.
* V '''spôsobe''', ako svoje poznatky nadobúdame: svojim rozumom - vierou.
* V '''obsahu''' poznania: Boh Stvoriteľ a my jeho stvorenia - Trojjediný Boh, náš Otec a my jeho deti.
 
== Teológia ako veda ==
 
Pod pojmom [[w:sk:Veda|veda]] sa rozumie sústavný celok poznatkov, získaných jednotnou cestou z istých a známych zásad.
 
K vede teda patrí:
 
* jednota predmetu;
 
* jednota metódy;
 
* usporiadaný systém.
 
=== Špecifický charakter teológie ===
 
Keď hovoríme o vedeckom charaktere teológie, aby sme unikli nejasnostiam a nedorozumeniam, musíme si pripomenúť, že teológia sa v niektorých svojich prvkoch odlišuje od všetkých častí filozofie ako aj od všetkých ostatných vied (logika, matematika, humanitné i prírodné vedy).
Riadok 90:
Hlavným predmetom teológie sú tajomstvá viery (''mysterium'') a vo svojej metóde, a to niekedy rozhodným spôsobom, závisí na autorite Cirkvi.
 
Teológia pracuje so sústavou zjavených právd. Pravda však - a to pravda logická, pravda poznania - je zhoda rozumu so skutočnosťou. - hovorí sv. Tomáš. Lebo naša mienka je pravdivá alebo mylná podľa toho, či to, čo tvrdíme, zodpovedá skutočnosti alebo nie.
 
Základom pravdivosti je teda objektívna skutočnosť. Ľudský rozum je na nej závislý a jeho poznanie je len vtedy pravdivé, ak sa zhoduje so skutočnosťou. Teológia v plnom zmysle slova predpokladá vieru. Možno teda dokazovať, že je veda?
Riadok 98:
* veda je systematické usporiadane viet vzťahujúcich sa k danému predmetu a logicky na seba nadväzujúcich.
 
'''Metodická práca.''' Je pochopiteľné, že v každej vede musia byť zachované pravidlá myslenia. Ďalej určitá skupina viet musí dosiahnuť stupeň istoty, ktorá sa opiera o nepriamu alebo bezprostrednú skúsenosť. Vo vedeckom poznávaní musí byť zachovaná aj metóda, určená samotným predmetom a prijatá v danom odbore vedy. Preto sa musia používať iné metódy v prírodných vedách a iné v humanitných.
 
'''Poznanie všeobecných zákonitostí.''' Niekedy sa od vedy vyžaduje, aby mala za cieľ dosiahnutie poznania všeobecných, definitívnych zákonov, riadiacich skutočnosť. V takom prípade by vedou bola len matematika, pretože ani súčasné prírodné vedy už nedosahujú tento ideál, keď operujú pojmami štatistických zákonov.
Riadok 104:
'''Objektívna overiteľnosť výsledkov.''' Veda má spoločenský charakter a z tohto dôvodu samotný myšlienkový proces i vyhlásené výsledky môžu a musia byť oceňované kriticky a teda musia byť overiteľné. Určitý stupeň overiteľnosti je tiež podmienkou autentickej vedy. Dala by sa ešte pripojiť požiadavka komunikatívnosti vedeckého jazyka, aspoň pre špecialistov.
 
=== Námietky voči vedeckému charakteru teológie ===
 
Keď zameriame pozornosť na vyššie uvedené podmienky vedeckého poznania a aplikujeme ich na teológiu, stretávame sa s nasledujúcimi námietkami:
Riadok 118:
'''V teológii sa mnoho pojmov chápe analogicky''' a pojem analógia nie je natoľko presný, aby mohol byť uznaný za vedecký.
 
Sv. Tomáš Akvinský, ako aj ostatní veľkí scholastici, si boli vedomí ťažkosti pri určovaní teológie ako vedy. Myslel, že celú záležitosť mu uľahčí pojem vedy, vzatý z Aristotelových spisov. Tento filozof tvrdil, že každá veda má nejaké princípy, ktoré sú buď bezprostredne evidentné, alebo sa ku nim vzťahujú. Teda môžu existovať vedy, ktoré čerpajú svoje zásady z iných vied, ktorým sú preto podriadené. Z prijatých zásad sa podľa pravidiel myslenia vyvodzujú závery. Ich systematický a overiteľný súhrn je teda vedou v subjektívnom zmysle slova. Keď sv. Tomáš prijal tento aristotelovský pojem vedy, chcel dokázať, že ‘posvätná náuka’ má charakter vedy. Čerpá totiž zásady z poznania Boha a svätých a teda zo svetla vyššej vedy.
 
=== Obrana vedeckého charakteru teológie ===
 
Keď bránime vedecký charakter teológie, uvedomujeme si, že pojem ‘veda’ tu nechceme použiť v jednoznačnom zmysle slova. Teológia má za predmet nadprirodzenú skutočnosť a používa svoju vlastnú metódu, v niektorých bodoch odlišnú od ostatných vied.
 
Dôvody k tomu, aby sme teológiu považovali za vedu v analogickom zmysle sú nasledovné:
Riadok 137:
Teológia je však čímsi '''viac než len vedou'''. Nepredstavuje len usporiadanie teoretických poznatkov, ale uľahčuje nájdenie zmyslu života a prináša tiež usporiadanie ľudskej činnosti smerujúcej v konečnom zameraní k Bohu a ku konečnému šťastiu človeka. Teológia sa tak stáva zároveň životnou múdrosťou.
 
== Teológia je veda viery ==
Teológia je na rozdiel od iných vied, vedou viery (''scientia fidei''). Je vedou viery v objektívnom i subjektívnom zmysle slova.
=== Viera ===
 
'''Objektívna viera''' je súhrnom právd a udalostí, ktoré Boh zjavil. Tieto pravdy sú obsiahnuté v prameňoch Božieho zjavenia a Cirkev ich predkladá, aby sa v ne verilo. Hovoríme tomu poklad viery (''depositum fidei''). Je to vlastne obsah Božieho zjavenia (''fides, quae creditur'').
 
'''Subjektívna viera''' je tá, ktorou veríme (''fides, qua creditur''), ktorou uznávame za pravdivé to, čo sa nám predkladá veriť. Je to vlastne odpoveď človeka na Božie zjavenie.
Zatiaľ čo v objektívnej viere je to Boh, ktorý nám predkladá súhrn právd cez svoje Zjavenie, v subjektívnej viere je to človek, ktorý tieto pravdy pod vplyvom Božej milosti v menšej alebo väčšej miere prijíma a podľa nich žije.
 
=== Teológia nie je viera ===
Teológia nie je viera ale veda o viere. Jej výsledky nie sú predmetom viery, aspoň kým ich autorita Cirkvi za také nevyhlási. Teda každá pravda viery môže byť predmetom skúmania teológie, avšak nie každý teologický záver je predmetom viery.