Dogmatika/Teológia: Rozdiel medzi revíziami

== Pojem ==

=== Etymológia ===

=== Historický vývoj pojmu ===

==== Starovek ====

'''Cirkevní Otcovia.''' Origenes (185-254) dáva tomuto slovu po prvýkrát kresťanský význam. Píše, že opravdivá teológia je náukou o Bohu a Kristovi Spasiteľovi. Euzébius z Cézarey (+ okolo 340) napísal dielo "O cirkevnej teológii".

Latinskí Otcovia chápali teológiu v širšom zmysle.

==== Stredovek ====

==== Dnešný význam pojmu ====

== Čo je teológia? ==

== Predmet ==

=== Materiálny ===

* '''Primárnym''' predmetom teológie je sám Boh.

* '''Sekundárnym''' predmetom sú stvorené veci, nakoľko sú vo vzťahu k Bohu.

::V teológii sa jedná o všetkom vzhľadom k Bohu. Buď, že je to Boh sám, alebo to má vzťah k Bohu ako k pôvodu a cieľu. Sv. Tomáš nazýva Boha ''subiectum attributionis'' celej teológie, to znamená, že všetky pravdy, o ktorých teológia pojednáva, majú vzťah k Bohu.

=== Formálny ===

== Porovnanie teológie s filozofiou ==

Keď teológia odhliada od Zjavenia a pozerá na veci len z hľadiska rozumu, opúšťa svoj vlastný obor. Už nie je teologická, ale filozofická (taká je teodícea). Teológia predpokladá Zjavenie a vieru. Na nich buduje. Takto je vedou nadprirodzenou, vedou Zjavenia.

=== Získavanie vedomostí o Bohu ===

# z prírody, z prirodzeného prameňa, ktorý pozoruje svojim rozumom,

# z nadprirodzeného Božieho zjavenia, ktoré poznáva prostredníctvom viery.

'''V druhom prípade''' je to nadprirodzená teológia (teológia v pravom zmysle slova).

=== Rozdiel medzi teodíceou a teológiou ===

* V '''prameni''' poznania: príroda okolo nás - Božie zjavenie.

* V '''spôsobe''', ako svoje poznatky nadobúdame: svojim rozumom - vierou.

* V '''obsahu''' poznania: Boh Stvoriteľ a my jeho stvorenia - Trojjediný Boh, náš Otec a my jeho deti.

== Teológia ako veda ==

Pod pojmom [[w:sk:Veda|veda]] sa rozumie sústavný celok poznatkov, získaných jednotnou cestou z istých a známych zásad.

* jednota predmetu;

* jednota metódy;

* usporiadaný systém.

=== Špecifický charakter teológie ===

Teológia pracuje so sústavou zjavených právd. Pravda však - a to pravda logická, pravda poznania - je zhoda rozumu so skutočnosťou. - hovorí sv. Tomáš. Lebo naša mienka je pravdivá alebo mylná podľa toho, či to, čo tvrdíme, zodpovedá skutočnosti alebo nie.

'''Metodická práca.''' Je pochopiteľné, že v každej vede musia byť zachované pravidlá myslenia. Ďalej určitá skupina viet musí dosiahnuť stupeň istoty, ktorá sa opiera o nepriamu alebo bezprostrednú skúsenosť. Vo vedeckom poznávaní musí byť zachovaná aj metóda, určená samotným predmetom a prijatá v danom odbore vedy. Preto sa musia používať iné metódy v prírodných vedách a iné v humanitných.

=== Námietky voči vedeckému charakteru teológie ===

Sv. Tomáš Akvinský, ako aj ostatní veľkí scholastici, si boli vedomí ťažkosti pri určovaní teológie ako vedy. Myslel, že celú záležitosť mu uľahčí pojem vedy, vzatý z Aristotelových spisov. Tento filozof tvrdil, že každá veda má nejaké princípy, ktoré sú buď bezprostredne evidentné, alebo sa ku nim vzťahujú. Teda môžu existovať vedy, ktoré čerpajú svoje zásady z iných vied, ktorým sú preto podriadené. Z prijatých zásad sa podľa pravidiel myslenia vyvodzujú závery. Ich systematický a overiteľný súhrn je teda vedou v subjektívnom zmysle slova. Keď sv. Tomáš prijal tento aristotelovský pojem vedy, chcel dokázať, že ‘posvätná náuka’ má charakter vedy. Čerpá totiž zásady z poznania Boha a svätých a teda zo svetla vyššej vedy.

=== Obrana vedeckého charakteru teológie ===

Keď bránime vedecký charakter teológie, uvedomujeme si, že pojem ‘veda’ tu nechceme použiť v jednoznačnom zmysle slova. Teológia má za predmet nadprirodzenú skutočnosť a používa svoju vlastnú metódu, v niektorých bodoch odlišnú od ostatných vied.

== Teológia je veda viery ==

=== Viera ===

'''Subjektívna viera''' je tá, ktorou veríme (''fides, qua creditur''), ktorou uznávame za pravdivé to, čo sa nám predkladá veriť. Je to vlastne odpoveď človeka na Božie zjavenie.

=== Teológia nie je viera ===