Joga

Úvod do integrálnej jogy

Ako vznikla joga a prečo je joga umenie pokoja mysle?

Ak ideme veľmi hlboko do histórie ľudstva, poznáme, že celé ľudské snaženie nie je ničím iným než hľadaním šťastia. Šťastia a pokoja.

Prečo?

Lebo človek sám vo svojej podstate je nositeľom šťastia. Preto už starí mudrci učili: ak chceš získať šťastie, poznaj sám seba. Kto im však hneď na prvýkrát uveril? Preto je nájdenie trvalého šťastia a spokojnosti, aj keď ich hľadanie je právom každého človeka, výsadou len niekoľkých málo najopravdivejších. A to sú spravidla tí, ktorí sa dávno predtým, trebárs už v minulých životoch, mnohokrát sklamali hľadaním šťastia kdesi inde než tam, kde skutočne je.

To je skutočne zvláštny postup

Áno, je to zvláštny a trvale sa opakujúci proces, tento začarovaný kruh blúdenia ľudí pri hľadaní šťastia. Dej, ktorý sa opakuje od nepamäti až do našej doby. Ale práve v tejto dobe sa tento proces o čosi mení, a to tak, že sa zrýchľuje.

Prečo sa zrýchľuje?

Dejiny posledného storočia sú až prekvapivo plné ľudských problémov, tiesne a nešťastia, náhlych životných zvratov a trpkých sklamaní. Preto je dnes toľko ľudí, ktorí sú konečne a definitívne pripravení počúvať múdrych a ísť za šťastím priamo. Zvlášť v tejto zemi.

Prečo práve u nás je ich viac?

Pretože reťaz sklamaných nádejí, tuhého útlaku a hlavne prekotných zvratov bol a je u nás neprimerane dlhý a tiež mimoriadne tvrdý. Navyše tvrdší než inde.

Ako vlastne začne hľadanie?

Duchovné hľadanie, to znamená hľadanie správneho duchovného cieľa, ktorým je najvyššia pravda, začína obyčajne nejakou ideou. Rýdzou, čistou myšlienkou, ktorú vám znenazdajky vnukne ktosi iný. Buď prostredníctvom knihy, prednášky, umeleckého diela, poznámky skúsenej osoby alebo inak. Ak ste ten pravý typ hľadajúceho, táto idea môže byť plameňom, ktorý zapáli celú sériu duchovných podnetov, vnuknutí a nápadov, driemajúcich doposiaľ pokojne na dne vašej duše. Duše, ktorá už zrejme vyčerpala všetky iné možnosti a formy uspokojení. Čosi tajomného v jej hlbinách však stále čaká... Mohli ste hľadať roky, chodiť pritom od jedného zdanlivého zdroja šťastia k druhému a nedošlo k ničomu. Stále sa nič nedialo, až zrazu sa to stalo. Bolo k tomu treba dvoch vecí.

Akých vecí?

Po prvé, v onej idei musela byť mocne zakódovaná nádej na pokoj, mier a konečné, definitívne uspokojenie. Po druhé, naša myseľ i cit museli byť unavené predchádzajúcim hľadaním a súčasne naše srdce muselo zostať otvorené, tzn. túžiace. Preto mohlo prijať nádej mieru. To je okamih, kedy má človek spolovice vyhrané, lebo konečne pochopí, odkiaľ prýšti prameň šťastia, kde je zdroj mieru a pokoja, a začne pracovať sám na sebe. V srdci a v duši. Začína čistiť svoj charakter, pátrať vo svojom vnútri, cvičiť telesne i duševne, zkrátka sa zvoľna či rýchlo stáva žiakom príslušnej náuky, v našom prípade jogickej filozofie, konkrétne integrálnej filozofickej jogy. To je veľký rozdiel oproti doterajšiemu životu, závratný rozdiel. Od teraz už vie, kde hľadať. Naďaľej sa nebude pachtit za preludom šťastia v márnej beznádeji, ale bude hľadať a prehlbovať studnicu svojho mieru a života v hlbinách vlastnej duše, pretože konečne začína chápať, čo hovorili starí mudrci: Ak hľadáš šťastie, poznaj sám seba!

A neznamená to, že šťastie, mier a ľudská duša sú takmer synonymami, popravde jedným a tým istým?

Áno, je tomu tak. Ak pochopíte toto naplno, tak až potom sa stávate skutočným žiakom jogy.

Čo je to teda vlastne joga?

Joga - ako hovorieval Pataňdžali, zakladateľ filozofie jogy, mudrc, ktorý žil v druhom storočí pred Kristom v Indii - je zastavenie alebo spomalenie stále pulzujúceho princípu mysle.

Teda zastavenie alebo spomalenie zmien mysle, to je joga!

Áno, to je joga. Joga je sanskritské slovo, v preklade znamená spojenie niečoho s niečím.

Spojenie s čím?

Spojenie človeka s Bohom. Boh je prameňom, svtoriteľom ľudských duší i všetkého ostatného. V Indii mu hovoria brahma, ľudskej duši hovoria átman. Niekedy dávajú medzi ne znamienko rovnosti. Preto iskra, ktorá dala impuz k zapáleniu záujmu o vašu dušu - átmana -, vás privádza nielen k vašej duši, ale zároveň i k brahma teda k Bohu. A teraz už záleží len na vás. Môžete tento záujem udusiť pochybnosťami, nedôverou alebo ľahostajnosťou a to tak isto dobre ako ho rozžeraviť plameňmi viery a dôvery v pravdu a túžbu po poznaní, všeobecne povedané po šťastí. Ak sa stane táto túžba tak mocnou, že na ňu musíte stále myslieť, že sa vám stále a stále pripomína, že jej už ani nemôžete a už ani nechcete odolávať, potom ste naozaj ten najsprávnejší typ pre duchovnú cestu. Nastúpte ju hneď a už ju neopúšťajte! Nielenže vás nikdy nesklame, ale privedie vás k najväčšiemu a najznamenitejšiemu dobrodružstvu vášho života.

Čo je to duchovná cesta?

Duchovná cesta znamená, že si nielen uvedomíte pravý účel, cieľ a zmysel života, ale že sa zároveň vydáte pre vás tým najsprávnejším smerom k jeho realizácii.

Čomu hovoríte realizácia?

Poznaniu vlastného Ja. "Nikde inde nenájdete šťastie než vo vlastnom Ja." hovorieval tamilský mudrc Šrí Ramana Maharši, ktorý väčšinu svojho života prežil v jaskyniach a ášramoch na hore Svätého ohňa - Arunáčale (zomrel v roku 1950). "Hľadajte preto iba pravé Ja a zotrvajte v ňom.!"

Čo je pravé Ja?

Pravé Ja je čisté (transcendentálne) vedomie. Hovorí sa mu tiež Nadja, v Indii átman, v Číne tao, v Japonsku zen a Kristus ho nazýval kráľovstvo nebeské. Ale pozor. Medzi týmto vedúcim, neosobným, čistým vedomým Ja, teda bytím, a necitlivým, nevedúcim telom vyvstáva čosi, čo môžeme nazvať nepravým "ja", akýmsi preludom "ja", ktorý si len predstavuje, že je pravým Ja. Toto nepravé "ja" zostáva obmedzené na telo a nemá vlastný život samo zo seba, ale dostáva ho jedine od pravého jastva. Telo samo ale nehovorí "ja", čisté, transcendentálne vedomie (átman) tiež nehovorí "ja".

Kto to teda hovorí?

Hovorí to jedine tento prelud, táto myšlienka - cit "ja", ktorej sa normálne hovorí ego, a ktorá - ako už sme si povedali - čerpá život z čistého vedomia (z átmana), spája sa s telom a spolu s ním vytvára ľudskú individiualitu. Indovia jej hovoria džíva. Skutočné Ja alebo Nadja, átman, teda nie je ego. Skutočné Ja je "Som, ktorý som" alebo bytie. Tak to stojí aj v Biblii.

Ako ho človek rozozná?

Keď je udržované toto "Som" ako neosobné jastvo, je to átman, Nadja, kráľovstvo nebeské. Ak však odbočí od seba a povie: "Ja som toto či tamto, telo alebo myšlienky, taký alebo taký" - potom je to ego.

Kde je ale potom Boh?

Vlastné "Ja som" je Boh. Vlastné Ja je božské. Som, ktoré som. Bytie-vedomie-blaženosť.

Prečo ho teda nevidíme, keď je "Ja som"?

Nemôžeme ho vidieť práve preto, že je to Ja, to znamená že je samo vidiace a vediace - čisté vedomie Ja. Preto poznať Ja znamená byť Ja a bytie znamená existenciu, vlastnú existenciu. Tú nemôžeme objektivizovať - vidieť ako niečo druhého -, rovnako ako nemôžeme vidieť vlastné oči (bez použitia zrkadla :)).

To znamená, že sme Ja, a predsa sa pýtame, ako ho poznať

Presne tak. A poznávame ho jedine tým, že sa ním staneme, to znamená, že sa v nom rozplynieme, utopíme, lepšie povedané, že v ňom utopíme naše nepravé "ja", prelud zvaný ego, a že sa tak staneme pravým, neosobným jastvom. "Hladajte pravé Ja a zotrvajte v ňom," ako povedal Ramana Maharši. A ked sme toto zistili, všetko ostatné je odteraz druhoradé, alebo by aspoň byť malo. Cieľom je konečné a definitívne šťastie vaše i všetkých, ktorí sú vám blízki. Prosto poznať jastvo je najvyšším šťastím. Smerom sú najvzdialenejšie transcendentálne hlbiny vašej vlastnej duše, ktorej prameňom je Boh.

Pozri aj

• Modlitby