Esperanto/Jazyk

Esperanto je jazyk s pravidelným pravopisom: zásada píš ako počuješ tu platí ešte dôslednejšie, než v slovenčine (neexistujú ypsilony). Jeho tvaroslovie je aglutinačné (to znamená, že každá prípona či koncovka má práve jeden význam a rovnaký tvar pre všetky slová; jednotlivé prípony sa môžu navzájom logicky kombinovať ako v stavebnici; kmeň slova sa pri pripájaní prípon nikdy nemení). Slovosled je voľný. Slovný druh slova a jeho gramatický tvar môžete vždy spoznať podľa koncovky, dokonca aj keď kmeň slova a jeho význam nepoznáte.

O esperante sa často traduje, že je "zmiešaninou jazykov". Je pravda, že esperanto prevzalo (ba vylepšilo) z rôznych jazykov tie črty, ktoré ho robia ľahkým (napríklad z angličtiny to, že sloveso sa nečasuje; ale už nie pravopis!). Tiež je však pravda, že esperanto je samo o sebe veľmi koherentným systémom, ktorý dáva zmysel sám o sebe a jedna časť do druhej veľmi dobre zapadá. To ale zbadáte často až vtedy, keď ho začnete prakticky používať. Takže poďme na to!

Esperantská abeceda

Esperantská abeceda má 28 písmen. V zátvorke uvádzame výslovnosť podľa slovenského pravopisu.

A a B b C c Ĉ ĉ [č] D d E e F f G g Ĝ ĝ [dž] H h Ĥ ĥ [ch] I i J j K k L l M mN n O R r S s Ŝ ŝ [š] T t U u Ŭ ŭ V v Z z

Poznámky o výslovnosti a prízvuku

Písmeno ŭ (tzv. krátke u) sa vyskytuje len v dvojhláskach aŭ, eŭ, oŭ. Každá samohláska alebo dvojhláska tvorí jednu slabiku. Prízvuk je vždy na predposlednej slabike slova. Ak je medzi predposlednou (tj. prízvučnou) samohláskou a poslednou samohláskou len jedna alebo žiadna spoluhláska, môže sa prízvučná samohláska vysloviť mierne predĺžená (nemusí, ale je to prirodzené, tj. „samo to zvádza“). Kde je to nutné kvôli vysloviteľnosti, uplatňuje sa spodobovanie. Inak je platnosť pravidla „píš ako počuješ“ absolútna. Písmená q, w, x, y sa v esperantských slovách vôbec nevyskytujú (z cudzích slov sa preberajú ako kv, v, ks/kz, i).

Príklady (výslovnosť podľa slovenského pravopisu; slabiky sú vyznačené spojovníkmi; tučná slabika je prízvučná): Eŭropo [eu-ró-po], eŭro [eu-ro], ŝafo [šá-fo], internacia [in-ter-na-cí-a], absoluta [ap-so-lú-ta], ŝafejo [ŝa-fé-jo], antaŭ [an-tau], fiziko [fi-zí-ko], romao [ro-má-o], romaa [ro-má-a], eksĉefministro [eks-čef-mi-nis-tro], projekto [pro-jek-to], lingvo [ling-vo], ŝafejestro [ša-fe- jes-tro], mielo [mi-é-lo].

(Významy príkladov sú Európa, euro, ovca, medzinárodný, absolútny, košiar, pred, fyzika, Róm, rómsky, expremiér, projekt, jazyk, bača, med (v tomto poradí).)

Prízvuk má teda, podobne ako v slovenčine, delimitatívnu funkciu: neoznačuje však začiatky slov, ale slúži podobne ako "výstražné znamenie pred priecestím": za prízvučnou slabikou nasleduje posledná slabika. Ak hovoríte po poľsky alebo niektorým z východoslovenských nárečí — jednoducho nasledujte svoj inštinkt :) pretože prízvuk sa tu riadi presne tým istým pravidlom.

Základy tvaroslovia

Podstatné meno sa vždy končí na -o: kato -- mačka; hundo -- pes; ĉevalo -- kôň.

Prídavné meno sa vždy končí na -a: kata -- mačací; bona -- dobrý; rapida -- rýchly.

Príslovka sa končí na -e: bone -- dobre; rapide -- rýchlo; kate -- "mačaco", mačacím spôsobom. Existuje niekoľko tzv. "neodvodených prísloviek", ktoré sa nekončia na -e, napríklad tro -- príliš.

Slovesá sa v neurčitku končia na -i (obdoba slovenského -ť): skribi -- písať.

Odtrhnutím tejto slovnodruhovej koncovky od ľubovoľného slova získame slovný kmeň (napríklad supre -- hore: kmeň je supr-; skribi -- písať: kmeň je skrib-) a k nemu pridať ľubovoľnú slovnodruhovú príponu (supra -- horný; supro -- vrch/horná časť; supri -- byť na vrchu; skriba -- písomný; skribe -- písomne; skribo -- písmo). Slovnodruhové koncovky môžeme pridávať aj k slovám, ktoré nemajú slovnodruhovú koncovku (napríklad tro -- príliš; troa -- prílišný; miaŭ -- miau; miaŭi -- miaukať).

Ako tvoriť všetky gramatické tvary príslušných slovných druhov, sa dočítate v časti #Celé tvaroslovie.

Ako tvoriť ostatné slová súvisiace s významom daného slova (napríklad pomenovanie deja: "písanie"), sa dozviete v nasledujúcej časti o tvorení slov.

Tvorenie slov (princíp lega)

V esperante možno tvoriť nové slová skladaním existujúcich slov. Význam nového slova je daný spojením významov pôvodných slov, pokiaľ tradícia neurčuje inak. Napríklad slovo flugilo vzniklo spojením slov flugi (lietať) a ilo (nástroj). Keby sa jednalo o novotvar, mohli by sme ním označovať ľubovoľný nástroj na lietanie. Tradične však toto slovo znamená krídlo; pre iné "lietacie nástroje" musíme teda použiť iné slová, napríklad aviadilo (lietadlo). Podobne zložené slovo manĝilaro doslova označuje akúkoľvek sadu nástrojov na jedenie, ale tradícia určuje jeho význam ako západný príbor, takže nezahŕňa napríklad orientálne paličky. Rozoberanie zloženého slova nás teda nemusí na 100% priviesť k jeho presnému významu, ale aj vo zvyšných prípadoch poslúži ako mnemotechnická pomôcka.

Pri spájaní slov zvyčajne používame iba korene slov a odstraňujeme koncové písmeno určujúce slovný druh. Napríklad pri spájaní slov flugi a ilo spojíme iba korene flug- + il-, a na záver opäť pridáme -o, kedže aj výsledok je podstatné meno. (Výsledkom je teda flugilo a nie "flugiilo".)

Keďže každé slovo možno (prinajmenšom teoreticky) použiť pri skladaní nových slov, nasledujúci zoznam predpôn a prípon nie je jednoznačný a uzavretý; skôr je to orientačný zoznam slov, ktoré sa najčastejšie používajú v roli predpony alebo prípony. Mnohé z týchto slov sú zároveň plnovýznamové samostatné slová.

Predpony

al-

smerom sem. Samotné slovo al znamená k (niečomu, niekomu).

• porti = niesť, alporti = priniesť

antaŭ-

pred niečím. Samotné slovo antaŭ znamená pred (niečím).

• ĉambro = izba, antaŭĉambro = predizba
• tagmezo = poludnie, antaŭtagmezo = dopoludnie

bo-

príbuzný získaný sobášom.

• frato = brat, bofrato = švagor

ĉef-

hlavný. Samotné slovo ĉefa znamená hlavný.

• ministro = minister, ĉefministro = premiér

ĉi-

blízkosť. Samotné slovo ĉi mení význam ukazovacieho zámena, napríklad tie = tam, tie ĉi (alebo ĉi tie) = tu.

• jaro = rok, ĉijara = tohoročný

ek-

začiatok deja. Samotné slovo eki znamená začať.

• kuri = bežať, ekkuri = rozbehnúť sa
• paroli = hovoriť, ekparoli = prehovoriť

ekster-

vonkajší. Samotné slovo ekstera znamená vonkajší.

• lando = krajina, eksterlando = zahraničie

for-

vzdialený, alebo vzdaľujúci sa. Samotné slovo fora znamená vzdialený.

• kuri = bežať, forkuri = ujsť

ge-

obe pohlavia spolu.

• knabo = chlapec, knabino = dievča, geknaboj = chlapci a dievčatá

ĝis-

ukončenie časového intervalu. Samotné slovo ĝis znamená do (času).

• nuna = teraz, ĝisnuna = doterajší

laŭ-

podľa niečoho. Samotné slovo laŭ znamená podľa (niečoho).

• alfabeto = abeceda, laŭalfabete = podľa abecedy
• leĝo = zákon, laŭleĝe = legálne

mal-

pravý opak. (Na rozdiel od predpony ne- vyjadrujúcej iba neprítomnosť vlatnosti, predpona mal- vyjadruje prítomnosť jej opaku.) Samotné slovo mala znamená opačný, malo znamená opak.

• bona = dobrý, malbona = zlý
• hela = svetlý, malhela = tmavý
• sana = zdravý, malsana = chorý
• varma = teplý, malvarma = studený

mis-

nesprávne, s chybou. Ako samostatný koreň tvorí najmä slová misa = nesprávny, chybný; mise = nesprávne, chybne.

• informi = informovať; misinformi = dezinformovať
• prononci = vysloviť; misprononci = chybne, zle vysloviť
• uzi = použiť; misuzi = zneužiť

re-

návrat alebo opakovanie deja.

• doni = dať, redoni = vrátiť

sen-

bez niečoho. Samotné slovo sen znamená bez (niečoho).

• dependi = závisieť, sendependa = nezávislý
• dubo = pochybnosť, sendube = nepochybne
• eraro = chyba, senerara = bezchybný
• fino = koniec, senfina = nekonečný

vir-

mužský rod. Samotné slovo viro znamená muž. (Slovo v základnom tvare malo v esperante pôvodne dva významy: buď ako pohlavne neutrálne, alebo ako mužský rod. Na odlíšenie týchto dvoch významov sa niekedy používa táto predpona, pričom slovo v pôvodnom tvare sa chápe ako pohlavne neutrálne.)

• kato = kocúr alebo mačka, virkato = kocúr

Prípony

-aĉ-

fyzicky hnusný. Samotné slovo aĉa znamená hnusný.

• rigardi = pozerať, rigardaĉi = čumieť

-ad-

opakovaná činnosť; pomenovanie deja (slovesné podstatné meno)

• kuri = bežať, kuradi = behávať, kurado = behanie
• skribi = písať, skribadi = písavať, skribado = písanie

-aĵ-

vec, súvisiaca s danou činnosťou alebo vlastnosťou. Samotné slovo aĵo znamená vec.

• manĝi = jesť, manĝaĵo = jedlo
• stulta = hlúpy, stultaĵo = hlúposť

-an-

člen skupiny. Samotné slovo ano znamená člen.

• klubo = klub, klubano = člen klubu
• Kristo = Kristus, kristano = kresťan
• urbo = mesto, urbano = mešťan

-ar-

súhrn, celok. (Zvyčajne kvalitatívne odlišný od náhodného zoskupenia. Napríklad arbaro označuje les, nie hocijakú množinu stromov.) Samotné slovo aro znamená súhrn alebo (v matematike) množinu.

• arbo = strom, arbaro = les
• kanto = pieseň, kantaro = spevník
• vorto = slovo, vortaro = slovník

-ec-

vlastnosť byť nejakým. Samotné slovo eco znamená vlastnosť.

• diligenta = usilovný, diligenteco = usilovnosť
• bona = dobrý, boneco = dobrota

-ej-

miesto. Samotné slovo ejo znamená miesto alebo miestnosť.

• lerni = učiť sa, lernejo = škola
• ludi = hrať sa, ludejo = herňa

-em- znamená náklonnosť k niečomu, časté opakovanie, pravdepodobnosť.

• drogo = droga, drogemulo = feťák
• kanti = spievať, kantema = spevavý (ktorý rád, často spieva)
• labori = pracovať, laborema = pracovitý, laboremo = pracovitosť

-er-

častica celku. Samotné slovo ero znamená časť.

• bildo = obraz, bildero = pixel
• neĝo = sneh, neĝero = snehová vločka

-id-

mláďa, potomok. Samotné slovo ido znamená potomok.

• hundo = pes, hundido = šteňa
• kato = mačka alebo kocúr, katido = mača

-ig-

urobiť niečo nejakým; zmena spôsobená vonkajším číniteľom.

• sana = zdravý (o človeku, zvierati), sanigi = uzdraviť, saniga = uzdravujúci, zdravý (o potravine)
• ruĝa = červený, ruĝigi = "očerveniť", napríklad natrieť na červeno
• morta = mŕtvy, mortigi = zabiť
• laŭleĝa = legálny, laŭleĝigo = legalizácia

-iĝ-

stať sa nejaký; zmena vychádzajúca zvnútra.

• ruĝa = červený, ruĝiĝi = sčervenieť
• sana = zdravý, saniĝi = vyzdravieť
• vespero = večer (čo?), vespere = večer (kedy?), vesperiĝe = podvečer

-il-

nástroj (prenesene i dokument). Samotné slovo ilo znamená nástroj.

• flugi = lietať, flugilo = krídlo
• konfirmi = potvrdiť, konfirmilo = potvrdenie, potvrdenka
• poŝto = pošta, pagi = platiť, pagilo = platidlo, poŝtpagilo = poštová poukážka
• tranĉi = krájať, tranĉilo = nôž

-in-

ženský rod. Samotné slovo ino znamená žena. (Slovo v základnom tvare malo v esperante pôvodne dva významy: buď ako pohlavne neutrálne, alebo ako mužský rod. V súčasnosti sa v esperante zvyšuje sklon chápať slová v základnom tvare len ako pohlavne neutrálne, a na zdôraznenie mužského rodu používať predponu vir- (viro = muž). Tomuto sklonu najsilnejšie vzdorujú najčastejšie používané označenia osôb, najmä rodinných príslušníkov, kde základný tvar slova jednoznačne znamená mužský rod, a tiež slová, ktoré už vo svojom význame obsahujú mužský rod, ako sinjoro = pán.)

• filo = syn, filino = dcéra
• instruisto = učiteľ alebo učiteľka, instruistino = učiteľka
• kato = kocúr alebo mačka, katino = mačka
• knabo = chlapec, knabino = dievča
• patro = otec, patrino = matka
• sinjoro = pán, sinjorino = pani

-ism-

viera, životný štýl, profesia.

• ĵurnalo = noviny, ĵurnalismo = novinárstvo, žurnalistika
• kristano = kresťan, kristanismo = kresťanstvo
• vegetarano = vegetarián, vegetarismo = vegetariánstvo

-ist-

povolanie, profesia, hobby.

• biciklo = bicykel, biciklisto = cyklista
• instrui = učiť, instruisto = učiteľ
• laboro = práca, laboristo = robotník
• lingvo = jazyk, lingvisto = jazykovedec
• matematiko = matematika, matematikisto = matematik

-uj-

1. nádoba; 2. krajina; 3. strom, ktorý nesie dané ovocie.

• mono = peniaz, monujo = peňaženka
• Slovako = Slovák, Slovakio/Slovakujo = Slovensko (Pôvodne sa mená krajín tvorili len príponou -ujo, v súčasnosti sa však bežnejšie používajú slová vytvorené pridaním kváziprípony -io.)
• pomo = jablko, pomujo/pomarbo = jabloň (Aj tento význam je dnes zriedkavo používaný; častejšie používané slovo vzniklo zložením so slovom arbo = strom.)

-ul-

osoba charakterizovaná danou vlastnosťou. Samotné slovo ulo znamená (nejaký) človek, "týpek".

• blanka = biely, blankulo = beloch
• fremda = cudzí, fremdulo = cudzinec

Jednotlivé prípony a predpony je možné navzájom kombinovať a pripájať aj k odvodeným slovám. Príklad: sana = zdravý, malsana = chorý (prídavné meno), malsanulo = chorý človek, malsanulejo = nemocnica, malsanulejestro = riaditeľ nemocnice, malsanulejestrece = takým spôsobom, aký je typický pre riaditeľa nemocnice; instrui = vyučovať, instruisto = učiteľ, instruistaro = pedagogický zbor, instruistarejo = zborovňa.

Celé tvaroslovie

Podstatné meno

Podstatné meno má slovnodruhovú koncovku -o. V esperante existujú dva pády: nominatív a akuzatív (všetky ostatné slovenské pády sa v esperante vyjadrujú predložkami), a dve čísla: jednotné a množné. V akuzatíve sa ku slovnodruhovej koncovke pripája koncovka -n. V množnom čísle sa pripája koncovka -j. Koncovka akuzatívu množného čísla je -jn. Tvary esperantského podstatného mena sú teda tieto:

	J.č.	Mn.č.
Nom.	homo = človek	homoj = ľudia
Akuz.	homon = človeka	homojn = ľudí

Akuzatív sa v esperante používa na vyjadrenie:

• priameno predmetu, podobne ako štvrtý pád (koho? čo?) v slovenčine: Homo vidas katon. Človek vidí mačku. Keďže slovosled v esperante je voľný, ten istý zmysel môžeme vyjadriť aj takto: Katon vidas homo. Mačku vidí človek. (Prípustné je aj ľubovoľné iné poradie týchto slov, napr. Vidas homo katon.)
• smeru (so smerovo-miestnymi predložkami): en domo = v dome, en domon = do domu; sur tablo = na stole, sur tablon = na stôl; sub tero = pod zemou, sub teron = pod zem
• na vyjadrenie časového bodu: Petro venos merkredon. = Peter príde v stredu. (merkredo = streda)

Prídavné meno

Prídavné meno tvorí tie isté tvary pomocou tých istých koncoviek ako podstatné meno. Prídavné meno je vždy zhodné v páde a čísle z určovaným podstatným menom. Príklady: Nigra kato vidas blankajn hundojn. = Čierna mačka vidí bielych psov. Ruĝaj bovoj manĝas verdan herbon. = Červené kravy jedia zelenú trávu. Prídavné meno môže stáť pred alebo za určovaným podstatným menom (nigra kato alebo kato nigra).

Tými istými pravidlami sa riadia aj ostatné adjektiváliá: radové číslovky (Verkisto drinkas la kvaran vodkon. = Spisovateľ pije štvrtú vodku.), privlastňovacie zámená (Viaj katoj trinkas mian lakton. = Vaše (tvoje) mačky pijú moje mlieko.) a slovesné príčastia (Trinkontaj hundoj observis fluantan akvon. = Psi, chystajúci sa piť, pozorovali tečúcu vodu.)

V prípade skupiny prídavných mien určujúcich podstatné meno sa kategória čísla riadi podľa skutočnosti: mia kaj via aŭtoj = moje a tvoje auto (každý máme svoje auto, teda v skutočnosti existujú dve autá); ale: mia kaj via aŭto = moje a tvoje auto (máme jedno spoločné auto); nigra kaj blanka katoj = čierna a biela mačka (teda dve mačky); la slovaka kaj la germana lingvoj = slovenský a nemecký jazyk.

Podobne v prípade prídavného mena určujúceho skupinu podstatných mien: originalaj poezio kaj prozo = originálna poézia a próza; nigraj kato kaj hundo = čierna mačka a (čierny) pes; ale: nigra kato kaj hundo = čierna mačka a pes (o ktorého farbe sa nič nehovorí).

Prídavné meno stupňujeme časticami pli (druhý stupeň, viac) a plej (tretí stupeň, najviac): rapida = rýchly, pli rapida = rýchlejší, plej rapida = najrýchlejší. Pomocou predponý mal- vytvárame častice malpli (negatívny druhý stupeň, menej) a malplej (negatívny tretí stupeň, najmenej): malpli rapida = "menej rýchly" (znamená takmer to isté ako "pomalší"), malplej rapida = "najmenej rýchly" (znamená takmer to isté ako "najpomalší").

Príslovka

Esperantské príslovky sa spravidla končia na -e (tzv. odvodené príslovky, ktoré sú odvodené z iných slovných druhov, ako je to popísané v časti Základy tvaroslovia.

Niekoľko prísloviek sú tzv. neodvodené príslovky, napríklad tro = veľmi, for = preč, ankoraŭ = ešte, jam = už, hodiaŭ = dnes, morgaŭ = zajtra, hieraŭ = včera, nun = teraz, tuj = hneď. Z týchto sa tiež môžu odvodzovať iné slovné druhy pripojením príslušnej slovnodruhovej prípony: nuna = súčasný, hodiaŭa = dnešný, tuja = okamžitý; niekedy pripájame dokonca aj koncovku -e (pre zdôraznenie, v poézii apod.): tuje = okamžite, fore = preč (kde?).

Medzi príslovky podľa slovenskej terminológie zaraďujeme aj niektoré tabuľkové slová.

K príslovkám, končiacim sa na -e, (takisto ako k tabuľkovým slovám, končíacim sa na -e) pripájame koncovku -n na vyjadrenie smeru, podobne ako u podstatných mien s miestno-smerovou predložkou: supre = hore (kde?), supren = hore (kam?); fore = preč (kde?), foren = preč (kam?); kie = kde, kien = kam.

Príslovky stupňujeme pomocou častíc pli a plej, takisto ako prídavné mená: rapíde = rýchlo, pli rapide = rýchlejšie, plej rapide = najrýchlejšie.

Sloveso

Sloveso v neurčitku má koncovku -i (skribi = písať; manĝi = jesť). Koncovka slovesa v prítomnom čase je -as (mi skribas = píšem), v minulom čase je -is (mi skribos = budem písať) a v budúcom čase je -os. Tieto koncovky platia pre všetky osoby a čísla: osoba a číslo sa rozoznáva len podľa príslušného osobného zámena (vi skribas = píšeš/píšete, ni skribis = písali sme; a podobne).

Podmieňovací spôsob (prítomný) má koncovku -us (mi skribus = písal by som).

Rozkazovací/želací spôsob má koncovku -u, ktorá môže sa používať vo všetkých osobách a číslach; jeho použitie je trochu širšie než rozkazovacieho spôsobu v slovenčine. V druhej osobe jednotného a množného čísla sa zámeno vi vynecháva; ak sa nevynechá, znamená to slabší alebo nepriamy rozkaz. Príklady: skribu! = píš! Mi skribu. = Mal by som písať/to aby som napísal/idem písať/rozhodol som sa písať... ni skribu! = píšme; li skribu = (on) má písať, treba aby písal; Mi deziras ke ili skribu. = Prajem si, aby písali. Mi aĉetis la bananon, por ke vi manĝu ĝin. = Kúpil som banán, aby si ho zjedol. Ĉu mi helpu al vi? = Mám ti pomôcť?

Slovesné príčastia a prechodníky sa tvoria takto: ku slovesnému kmeňu sa pripojí príslušná časová samohláska (-i- pre minulé, -a- pre prítomné, -o- pre budúce príčastia a prechodníky), za ňu sa pripojí morféma pre slovesný rod (-nt- pre činné, -t- pre trpné príčastia a prechodníky) a nakoniec slovnodruhová koncovka (-a pre príčastia, -e pre prechodníky).

Príklady: skribanta = píšuci, skribinta = písavší, skribonta = chystajúci sa písať, skribita = napísaný, skribata = (práve) písaný (rus. писаемый), skribota = taký, ktorý bude napísaný; skribante = píšuc, skribinte = napíšuc (potom ako napísal), manĝate = súc jedený; atď.

Od príčastí a prechodníkov, ako od všetkých "slov na -a" a "slov na -e" (adjektiválií a adverbiálií), sa odvodzujú príslušné podstatné mená, ktoré však majú naviac aj časový aspekt: partopreni = zúčastniť sa; partoprenanto = účastník (niečoho, čo práve prebieha), partopreninto = účastník (niečoho, čo už prebehlo), partoprenonto = účastník (niečoho, čo ešte len prebehne).

Pomocou príčastí sa vytvárajú zložené slovesné časy, ktorých môže byť teoreticky 9 (tri možnosti času slovesa esti (=byť) krát tri možnosti času príčastia), ale ich použitie je v praxi zriedkavé: mi estis skribinta = bol som napísavší (ako čas dávnominulý: bol som napísal, resp. plusquamperfektum v iných jazykoch: nem. ich hatte geschrieben, angl. I had written), mi estis skribonta = chystal som sa napísať; atď. Podobne sa tiež vytvára podmieňovací spôsob minulý: mi estus skribinta = bol by som písal. (V prípade, že to nespôsobí nedorozumenie, je možné namiesto minulého podmieňovacieho spôsobu použiť jednoduchý podmieňovací spôsob.)

Slovesné podstatné meno sa vytvára pomocou prípony -ado: skribado = písanie, manĝado = jedenie (pomenovanie deja).

Slovesný vid ako gramatický jav v esperante neexistuje; trvanie alebo opakovanie však môžeme vyjadriť príponou -ad- (manĝadi = jedávať), začiatok deja predponou ek- (sidi = sedieť, eksidi = sadnúť si; paroli = hovoriť, ekparoli = prehovoriť, rozhovoriť sa).

Zámená

Osobné zámená

V prvej, druhej a tretej osobe jednotného a množného čísla existujú tieto osobné zámená:

	J.č.	Mn.č.
1. os.	mi = ja	ni = my
2. os.	vi = ty, vy
3. os.	li = on	ili = oni, ony
	ŝi = ona
	ĝi = ono

Ďalšími osobnými zámenami sú zvratné zámeno si = "sám seb" (napríklad al si = sebe, por si = pre seba, sin = seba) a neurčité zámeno oni (približne možno preložiť "niekto", "ľudia", "sa"; napríklad: oni diras = hovorí sa, oni ofte forgesas pri tio = človek na to často zabudne, oni ofte alparolas min = ľudia ma často oslovujú).

Tabuľkové slová

Tabuľkové slová, esperantsky tabelvortoj alebo korelativoj (vzťažné slová) sa podľa slovenskej gramatickej terminológie radia k zámenám a príslovkam. Ich názov pochádza z toho, že ich podľa tvaru možno usporiadať do tabuľky:

Pozri aj

• Esperanto