Akvaristika/Morfológia a anatómia rýb

Poznanie vonkajšej alebo vnútornej stavby tela rýb je veľmi dôležité pre každého dobrého chovateľa. Je to nutné hlavne z týchto dôvodov:

1. tvar tela a sfarbenie hovorí o tom, kde sa daná ryba zdržuje a aký je plavec;
2. postavenie a veľkosť úst hovorí o tom čím sa daná ryba živí;
3. poznanie jednotlivých vonkajších častí tela ryby je dôležité nielen pri jej popise a teda aj pri jej identifikácii, ale veľmi veľa krát je nutné pri určení ochorenia, hlavne spôsobené stresmi a ektoparazitmi, prípadne ochoreniami bakteriálneho alebo plesňového pôvodu;
4. poznanie polohy vnútorných orgánov je taktiež veľmi potrebné pri určovaní diagnózy ochorenia rýb, pri hormonálnej reprodukcii atď. Príkladov by sa dalo uviesť oveľa viac.

Je samozrejmé, že všetky tieto veci nemusíme ovládať ako profesionálni ichtyológovia, ale ako dobrí chovatelia áno, pretože už na prvý pohľad dokážeme rybu zaradiť do určitej skupiny, napr. z hľadiska potravy, potrieb priestoru, kde sa zdržuje atď.

Aby sme sa dobre vyznali v jednotlivých odborných pojmoch, ktoré sa inak vyskytujú aj v každej odbornej literatúre a časopisoch, či už v našich alebo v zahraničných, budem postupne na tejto stránke uverejňovať jednotlivé výrazy ako aj vysvetlenie k nim.

Ryby ako také, tvoria skupinu živých organizmov, ktoré sú svojím tvarom tela, stavbou vnútorných orgánov, spôsobom prijímania a druhom potravy ako aj všetkými svojimi životnými a reprodukčnými prejavmi trvalo prispôsobené životu v sladkovodnom, brakickom alebo v morskom vodnom prostredí všetkých typov o rôznej teplote, chemickom zložení a obsahu rozpusteného oxidu v tomto prostredí.

Telo rýb, ako také je rozdelené do 3 základných častí: hlavová časť tela, trupová časť tela a chvostová, alebo aj kaudálna časť tela. Toto rozdelenie tela rýb je dôležité najmä pri popise, či už vnútorných alebo vonkajších častí tela ryby, ako aj jej sfarbenia.

Vonkajšia stavba tela

Tvar tela ryby

Tvar tela ryby je priamo závislý od životného prostredia v ktorom sa ten alebo onen druh rýb vyskytuje. Najideálnejší tvar tela je hydrodynamický tvar, ktorý kladie vodnému prostrediu najmenší odpor a vo svojej vlastnej podstate je to vretenovitý tvar, ktorý je laterálne (zo strán) stlačený, pričom kaudálna (chvostová) časť tela je dobre vyvinutá. Nie je treba pripomínať, že tento tvar tela majú ryby, ktoré zaraďujeme do skupiny najlepších plavcov. Je samozrejme, že uvedený tvar tela majú v menšej alebo väčšej modifikácii všetky druhy rýb, ktorých biotopy sú tvorené rýchlo tečúcimi potokmi a riečkami.

Opakom k uvedenému tvaru tela je telo vysoké, ktoré je laterálne silne stlačené, a kaudálnu časť tela nemajú tak dobre vyvinutú ako je to v predchádzajúcom prípade. Tento tvar tela majú ryby, ktoré sa vyskytujú biotopoch stojatých alebo pomaly tečúcich vôd, v ktorých je viac alebo menej silný porast vodných a bahenných druhov rastlín. Príklad: spp.. Symphysodon discus HECKEL, 1840 (diskus; familia Cichlidae); Pterophyllum scalare (LICHTENSTIEN, 1823) (skalár; familia Cichlidae) atď.

Šípovitý tvar tela je typický pre dravé species rýb (predátor) majú, ktorý je charakteristický tým, že hlava je úzka, pretiahnutá a má klinovitý tvar, telo je úzke a pomerne nízke, pričom kaudálna oblasť tela je veľmi dobre vyvinutá. Uvedený tvar tela je veľmi vhodný nato, aby tieto druhy rýb dokázali za veľmi krátky čas dosiahnuť maximálne možnú najvyššiu rýchlosť, ktorú potrebujú na úspešné prenasledovanie a dolapenie svojej koristi. Príklad: species Esox lucius LINNAEUS, 1758 ( šťuka obyčajná; familia Esocidae); species Crenicichla lepidota HECKEL, 1840 (familia Cichlidae) atď.

Ryby, ktoré sa vo svojich biotopoch vyskytujú v povrchových oblastiach tesne alebo v tesnej blízkosti povrchu vodného prostredia majú dorzálnu líniu ( chrbtovú časť) tela rovnú, pričom ventrálna (brušná) časť tela klenutá.. Príklad: druhy systematicky zaradené do familia Gasteropelecidae (asi 9 recentných druhov, ktoré označujeme ako "lietajúce ryby", napr. Gasteropelecus sternicla (LINNAEUS, 1758) subfamilia Gasteropelecinae); species systematicky zaradené do familia Ctenoluciidae, (subordo Characoidei, ordo Cypriniformes,) atď. Bentické species rýb, t. j. druhy rýb, ktoré sa vo svojich biotopoch vyskytujú pri dne v jeho tesnej blízkosti majú telo spravidla nižšie, laterálne rozšírené ( rozšírené do strán) a ventrálna časť tela je plochá. Príklad: Corydoras paleatus (JENYNS, 1842) (familia Callichthyidae) atď.

POZNÁMKA: je podrobnejšie delenie rýb podľa tvaru tela, ale k tomuto sa vrátim neskoršie, ako je napr. hadovitý tvar tela ( v niektorých literatúrach uvádzaný aj ako stuhovitý alebo úhorovitý tvar tela) - species systematicky zaradené do familia Anquillidae, sp. Anguilla anguilla (LINNAEUS, 1758) - úhor obyčajný; sp. systematicky zaradené do familia Muraenidae - murény, obidve čeľade sú zaradené do radu Anguilliformes - úhorotvaré atď

Veľkosť tela rýb

Pojem veľkosť tela ryby a dosiahnutá veľkosť ryby je pri chove rýb v starostlivosti človeka veľmi dôležitý morfologicko-meristický pojem, pretože okrem iného aj od toho, akú veľkosť dosahujú dané ryby ktoré sme sa rozhodli chovať, volíme veľkosť akvária, hlavne vo vzťahu na jeho dĺžku. Pokiaľ budeme v tejto knihe a v ďalšom texte o dĺžke tela ryby alebo o veľkosti ryby, hovoriť, tak máme na mysli následovné rozdelenie rýb podľa veľkosti:

1. veľmi malé, tzv. trpaslíkovité druhy rýb → od veľkosti 25 mm do veľkosti 50 mm;
2. malé druhy rýb → od veľkosti 50 mm do veľkosti 100 mm;
3. stredne veľké druhy rýb → od veľkosti 100 mm do veľkosti 150 mm;
4. veľké druhy rýb → od veľkosti 150 mm do 200 mm;
5. veľmi veľké druhy rýb → od veľkosti 200 mm a viac.

Je samozrejmé, že v akvaristickej literatúre ako aj v odborných časopisoch je uvádzané aj iné rozdelenie rýb podľa veľkosti, ale myslím, že pokiaľ sa budeme pohybovať na týchto stránkach a budeme hovoriť rovnakým „chovateľským jazykom“, tak sa vždy dohovoríme, pretože aj iné miery sa dajú kľudne do vyššie uvedených mier previesť.

O čo mi vlastne ide? O nič iné ako o jednotnosť v spôsobe vyjadrovania sa, aby nedochádzalo k zbytočným omylom, prípadne dojmom z úmyselného zavádzania. Podľa mojich osobných skúsenosti práve nejednotnosť v spôsobe vyjadrovania je najväčším kameňom úrazu a nezhôd.

Je samozrejme, že uvedené rozdelenie rýb podľa veľkosti nie je žiadnym morfologickým me-rítkom a preto si v ďalšom texte niečo povieme aj o tejto otázke.

• SL → skratka pre označenie dĺžky tela rýb,
  • ktorých pokrytie tela sa skladá z veľkých šupín, ako sú napr. druhy systematicky zaradené do ordo Cypriniformes atď. Je to vzdialenosť od začiatku rypáka až po koniec ošupenia na báze pinna caudalis (chvostovej plutve);
  • pri species systematicky zaradených do familia Salmonidae – čeľaď lososovité Je to vzdialenosť od začiatku rypáka až o koniec posledného stavca chrbtice ( columna vertebralis), ktorý je vidieť ako žliabok pred bázou pinna caudalis.
  • FL→ skratka pre označenie tzv. Smittovej dĺžky tela ryby, a je to vzdialenosť od začiatku rypáka po koniec stredných lúčov pinna caudalis.
  • TL → skratka pre označenie celovej dĺžky tela ryby a je to vzdialenosť od špičky rypáka až po koniec najdlhších lúčov pinna caudalis pri ich zatvorení. Iba ako dodatok uvediem, že táto miera je veľmi dôverne známa všetkým rybárom, pretože je totožná s našou zákonnou lovnou dĺžkou tela rýb alebo aj rybárskou mierou.

Je samozrejme, že na základe spôsobu merania jednotlivých vyššie uvedených metód sú aj jednotlivý miery udávané v iných číslach. V zásade platí, že mieri, ktoré sú udávané v FL alebo v SL sú vždy menšie ako udávane v TL.

Hlavová časť tela rýb

Podobne, ako je tomu aj pri tvare tela ryby, je aj tvar hlavy ryby zodpovedajúci osobitostiam v spôsobe života toho ktorého druhu ryby alebo skupiny rýb, najmä vo vzťahu na získavanie potravy, ako je napríklad jej zber z vodnej hladiny, zber z dna ekologickej niky, oškrabovanie rias, lovenie iných živých organizmov atď.. V ďalšej našej prechádzke morfológiou a anatómiou rýb sa budeme venovať tejto časti tela rýb.

Späť na obsah knihy