Esperanto/Jazyk

Esperanto je jazyk s pravidelným pravopisom: zásada píš ako počuješ tu platí ešte dôslednejšie, než v slovenčine (neexistujú ypsilony). Jeho tvaroslovie je aglutinačné (to znamená, že každá prípona či koncovka má práve jeden význam a rovnaký tvar pre všetky slová; jednotlivé prípony sa môžu navzájom logicky kombinovať ako v stavebnici; kmeň slova sa pri pripájaní prípon nikdy nemení). Slovosled je voľný. Slovný druh slova a jeho gramatický tvar môžete vždy spoznať podľa koncovky, dokonca aj keď kmeň slova a jeho význam nepoznáte.

O esperante sa často traduje, že je "zmiešaninou jazykov". Je pravda, že esperanto prevzalo (ba vylepšilo) z rôznych jazykov tie črty, ktoré ho robia ľahkým (napríklad z angličtiny to, že sloveso sa nečasuje; ale už nie pravopis!). Tiež je však pravda, že esperanto je samo o sebe veľmi koherentným systémom, ktorý dáva zmysel sám o sebe a jedna časť do druhej veľmi dobre zapadá. To ale zbadáte často až vtedy, keď ho začnete prakticky používať. Takže poďme na to!

Esperantská abeceda

Esperantská abeceda má 28 písmen. V zátvorke uvádzame výslovnosť podľa slovenského pravopisu.

A a B b C c Ĉ ĉ [č] D d E e F f G g Ĝ ĝ [dž] H h Ĥ ĥ [ch] I i J j Ĵ ĵ [ž] K k L l M m N n O o P p R r S s Ŝ ŝ [š] T t U u Ŭ ŭ V v Z z

Poznámky o výslovnosti a prízvuku

Písmeno ŭ (tzv. krátke u) sa vyskytuje len v dvojhláskach aŭ, eŭ, oŭ. Každá samohláska alebo dvojhláska tvorí jednu slabiku. Prízvuk je vždy na predposlednej slabike slova. Ak je medzi predposlednou (tj. prízvučnou) samohláskou a poslednou samohláskou len jedna alebo žiadna spoluhláska, môže sa prízvučná samohláska vysloviť mierne predĺžená (nemusí, ale je to prirodzené, tj. „samo to zvádza“). Kde je to nutné kvôli vysloviteľnosti, uplatňuje sa spodobovanie. Inak je platnosť pravidla „píš ako počuješ“ absolútna. Písmená q, w, x, y sa v esperantských slovách vôbec nevyskytujú (z cudzích slov sa preberajú ako kv, v, ks/kz, i).

Príklady (výslovnosť podľa slovenského pravopisu; slabiky sú vyznačené spojovníkmi; tučná slabika je prízvučná): Eŭropo [eu-ró-po], eŭro [eu-ro], ŝafo [šá-fo], internacia [in-ter-na-cí-a], absoluta [ap-so-lú-ta], ŝafejo [ŝa-fé-jo], antaŭ [an-tau], fiziko [fi-zí-ko], romao [ro-má-o], romaa [ro-má-a], eksĉefministro [eks-čef-mi-nis-tro], projekto [pro-jek-to], lingvo [ling-vo], ŝafejestro [ša-fe- jes-tro], mielo [mi-é-lo].

(Významy príkladov sú Európa, euro, ovca, medzinárodný, absolútny, košiar, pred, fyzika, Róm, rómsky, expremiér, projekt, jazyk, bača, med (v tomto poradí).)

Prízvuk má teda, podobne ako v slovenčine, delimitatívnu funkciu: neoznačuje však začiatky slov, ale slúži podobne ako "výstražné znamenie pred priecestím": za prízvučnou slabikou nasleduje posledná slabika

Základy tvaroslovia

Podstatné meno sa vždy končí na -o: kato -- mačka; hundo -- pes; ĉevalo -- kôň.

Celé tvaroslovie