Dogmatika/Charizmy a dary: Rozdiel medzi revíziami
Smazaný obsah Přidaný obsah
Riadok 142:
V Lukášových očiach sú Ježišove "skutky moci" pri uzdravovaní chorých predovšetkým znakmi jeho budúcej vlády nad vesmírom... Pre Lukáša sú jeho zázraky predovšetkým symbolmi tej spásy, ktorú v budúcnosti "Pán" udelí svojmu ľudu.
Klúčom k pochopeniu významu Ježišových uzdravení je poznanie, že sú znakmi budúceho víťazstva nad mocou smrti, ktorá ovládla ľudstvo. Sú skutočnými, nie sú dohodnutými alebo svojvoľnými znakmi budúceho vítazstva, pretože každé uzdravenie z choroby je skutočným, dokonca aj keď len čiastočným alebo dočasným víťazstvom nad smrťou. A smrť z biblického pohľadu nie je iba biologickým faktom, následkom hriechu, ale súčasne dokazuje satanovú moc. Smrť je Boží nepriateľ: skutočne "ako posledný nepriateľ bude zničená smrť." (
Ježišove uzdravenia sú potom "znakmi jeho budúcej vlády nad vesmírom". V období medzi nanebovstúpením a druhým príchodom sedí Ježíš ako Pán po pravici Otca a Boh mu kladie všetkých nepriateľov pod nohy (por. l Kor 15, 25). Ale Ježišova vláda nie je ešte zvrchovaná a naďalej naráža na odpor, pretože jeho nepriatelia sú ešte stále aktívni a mocní; nebudú úplne zničení až do jeho posledného príchodu, keď "smrti už nebude." (Zjv 21, 4)
Riadok 148:
V tomto období, ktoré prežívame, každé víťazstvo nad smrťou, hoci len čiastočné alebo dočasné, je znakom upozorňujúcim na úplné víťazstvo, ktoré má prísť. Každé uzdravenie z choroby je znakom "vykúpenia tela" (Rim 8, 23), ktoré musíme ešte stále v nádeji očakávať. Stručne povedané, uzdravenie z akejkoľvek choroby, ktorej sme vystavení, je skutočným symbolom konečného uzdravenia celého nášho bytia, tela aj duše, ktoré bude dovŕšené až pri našom vzkriesení pre večný život.
Z takéhoto chápania vzťahu medzi uzdravením a spásou vyplýva niekoľko dôsledkov. Predovšetkým vysvetľuje, prečo Ježiš venoval veľa času zo svojho verejného účinkovania uzdravovaniu ľudí, prečo posielal aj svojich učeníkov s mocou uzdravovať a prečo v každom období cirkevných dejín Svätý Duch neprestáva udeľovať "charizmy uzdravovania". Aj Cirkev ako Kristovo telo a nevesta sa zúčastňuje na jeho boji proti satanoví. Uzdravenia získané prostredníctvom modlitieb a sviatostí Cirkvi sú podobne ako Ježišove uzdravovania znakmi víťazstva, ktoré vybojoval nad smrťou svojím zmŕtvychvstaním, ako aj definitívneho víťazstva, na ktorom bude mať účasť aj jeho Cirkev, keď "ako posledný nepriateľ bude zničená smrť." (
Po druhé, aby uzdravenie z choroby bolo znakom spásy, nie je potrebné, aby každý, kto je spasený, bol zároveň aj uzdravený zo všetkých potenciálnych chorôb. Uzdravenie je znakom "vykúpenia našich tiel", ale neznamená úplné dovŕšenie spásy. Zostáva platným a faktickým znakom, aj keď nemôžeme počítať s jeho udelením v každom jednotlivom prípade.
| |||