Dogmatika/Charizmy a dary: Rozdiel medzi revíziami
Smazaný obsah Přidaný obsah
Riadok 85:
Pochopiteľne, že odpoveďou na modlitbu za chorého nebýva vždy mimoriadne uzdravenie. Predsa je však mnoho skúseností s telesným uzdravením vrátane mimoriadnych prípadov, ku ktorým došlo pri modlitbe za chorého, aby sa tak mohla povzbudiť a posilniť viera mnohých katolíkov v Božiu uzdravujúcu moc a v jeho ochotu odpovedať týmto spôsobom na modlitbu obyčajných kresťanov.
Niektorí ľudia z charizmatickej obnovy opakovane zažili skúsenosť mimoriadneho uzdravenia chorých, za ktorých sa modlili, čo ich viedlo k myšlienke, že sú Bohom zvlášť povolaní slúžit chorým. Títo ľudia majú podľa Pavlovej terminológie „dary uzdravovať' (pozri l Kor 12, 30), ktoré sú podobné daru proroctva.
Ako sme už predtým zistili, existuje proroctvo spoločenstva, ktoré môže byť vnuknuté hociktorému členovi v spoločenstve veriacich, a existuje povolanie proroka, ktorý je zvláštnym spôsobom povolaný, aby sa stal hovorcom Božieho slova pre svoj ľud. Podobne existuje uzdravenie, ku ktorému dôjde príležitostne, pretože je odpoveďou na modlitby skupiny alebo niektorého člena zo skupiny. Avšak existuje aj pravidelné uzdravovanie prostredníctvom služby určitých jednotlivcov, ktoré je prejavom ich zvláštneho daru a povolania od Boha. Podobnosť vidíme aj v ďalšej rovine: ako povolanie proroka nedáva obvyklú moc prorokovať (prorok musí čakat, kým Božie slovo dostane), tak ani služba darov uzdravovania nedáva zvyčajnú moc uzdravovať ľudí (iba Boh uzdravuje a prejavuje svoju moc, kedy a ako sám uzná za vhodné).
Z tohto dôvodu si myslím, že je zavádzajúce nazývať tieto osoby „liečiteľmi". Sami sme sa presvedčili, že Pavol tento výraz nepoužíva. Na druhej strane z Pavlovej otázky: "Majú všetci dar uzdravovať?" je zrejmé, že v Pavlových komunitách mali takúto službu iba niektorí jednotlivci.
V posledných rokoch si viacero katolíkov uvedomilo, že ich Boh povolal používať dar uzdravovania vo verejnej službe - teda k službe, ktorá sa až donedávna spájala s aktivitami turíčnikov a niektorých evanjelických protestantov. Napríklad Francis MacNutt vykonával túto službu v rôznych krajinách sveta spolu so skupinou katolíckych rehoľníkov a laikov, ktorí boli podobne obdarovaní a povolaní k tejto službe.
Niektoré katolícke uzdravovacie skupiny sa podobali skupine Kataríny Kuhlmanovej a iným evanjelickým skupinám, pretože sa pri ich práci vyskytoval jav známy z turíčnych kruhov ako „pád v Duchu". Čo znamená tento výraz? Viacerí ľudia, ktorí sa podrobili "modlitbe" zvyčajne vkladaním rúk, padli na zem, často zostali na nejaký čas v určitom druhu polospánku, počas ktorého boli pri vedomí, ale ich motorické a senzorické aktivity boli minimalizované alebo sa zdali na čas pozastavené. MacNutt tento stav radšej nazýva "zotrvávanie v Duchu" a vysvetľuje ho takto: "Danú osobu naplní moc Ducha a jej vnútorné duchovné vnímanie sa ......
==Dar rozlišovania==
| |||