Katechéza/ONŽ 0 - 8: Rozdiel medzi revíziami

Smazaný obsah Přidaný obsah
Riadok 175:
 
- Oddanie sa - zodpovednosť
 
===HBS: LÁSKA, KTORÁ DÁVA ŽIVOT===
 
Problém čistoty a 6. prikázania (pre všetkých)
 
Čítanie: 1 Kor 6, 12 - 20, 1 Sol 4, 1 - 12
 
Ako následok hriechu vznikol v ľudskej prirodzenosti neporiadok - zvlášť v oblasti 6. Prikázania.
 
V tomto bode sa najviac prejavuje poranenie našej prirodzenosti. Človek, zvlášť mladý, má v tejto oblasti so sebou najviac ťažkostí. V tejto oblasti musíme si v prvom
rade vytvoriť jasnú predstavu.
 
Pôvodný Boží plán
 
- Boh je láska
 
Láska je oddaním jednej osoby druhej. V Bohu je viac Osôb. Otec sa vyslovuje v Synovi. Slovo je oddané Otcovi. Dialóg lásky. Plodom lásky Otca a Syna je Duch
Svätý. V Bohu je počiatok a pravzor lásky. Každá čistá láska, láska oddania sa (manželská láska) je životodarná, plodná.
 
Tento zákon ukazuje tajomstvo života v prírode. Ako vzniká v prírode život? Život vzniká len zo života. Nový život vzniká delením (živá bunka sa rozdelí na dve
rovnaké) alebo zjednotením sa dvoch živých bytostí.
 
Človek bol stvorený na Boží obraz a podobu ako osoba. Ale: „Nie je dobre človekovi samotnému..." Človek sa mal v láske spojiť s druhou osobou a dať zrod životu.
Dostal Boží príkaz: množte sa, naplňte zem.
 
Toto zjednotenie sa musí uskutočňovať na osobnej rovine cez osobnú lásku, cez vzájomné oddanie sa. Doplnením tohto zjednotenia je telesné zjednotenie. Takto
vzniká manželstvo, jedno a nerozlučné, plodné a životodárne skrze lásku.
 
Hriech - odmietnutie Božieho plánu.
 
Podstata hriechu nečistoty: zjednotenie sa v telesnej rodine bez osobnej lásky. Nie láska, ale egoizmus, hľadanie uspokojenia vlastnej žiadostivosti.
 
Útok na dôstojnosť osoby. Zaobchádzanie s osobou ako s predmetom užitia.
 
Útok na život. Život počatý zo žiadostivosti, nie z lásky, je nenávidený. Hriech zabíjania počatého života je konečným dôsledkom hriechu nečistoty.
 
Pieseň na záver:
 
Čistota a skromnosť (pre dievčatá)
 
Čítanie: Iz 53, 1 - 12, Rim 7, 18 - 24, Jn 19, 1 - 3
 
Boh prijal ľudskú prirodzenosť a vydáva ľudské telo bičovaniu, poníženiu a mukám. Prečo? Aby zadosťučinil za hriechy tela.
 
Telo je Stvoriteľovým darom, je podstatným prvkom ľudskej prirodzenosti (človek nie je ani tak telom a dušou, ako stelesneným duchom) samo o sebe je dobré.
 
V dôsledku prvotného hriechu vznikol však v naj prirodzenosti neporiadok. Telo malo byť nástrojom duše, malo byť podriadené hodnotám osoby, a malo slúžiť k
dosiahnutiu životných cieľov človeka. Ono sa však často búri, osamostatňuje, preberá vládu nad človekom, takže tento sa stáva otrokom telesných žiadostí. Ich
uspokojenie sa stáva cieľom života (obžerstvo, pijanstvo, nečistota). Vtedy nastáva ruinovanie ľudskej osobnosti.
 
Zvlášť sa prejavujú hriešne skutky v oblasti 6. Prikázania. Hriech nečistoty - sexuálne zblíženie (v myšlienkach, žiadostiach, túžbach, pohľadoch, skutkoch)
neusmernené osobnou láskou, nerealizovanou v pevnom osobnom živote, v manželstve dvoch osôb, zaobchádzanie s osobou ako s predmetom užitia. Tento hriech
osobitne ponižuje dôstojnosť človeka. Je to hriech proti najsvätejším ľudským hodnotám - proti dôstojnosti osoby, proti láske, tajomstvu života.
 
Hanblivosť a dôstojnosť sú čnosti, ktoré čistotu bránia. (Fenomenológia hanby por. Karol Wojtyla: Láska a zodpovednosť).
 
Výzva a povzbudenie k uvedomelému pestovaniu čnosti hanblivosti zvlášť v obliekaní. (pozri: Skromnosť v móde a zvykoch - dodatočná prednáška pre dievčatá.)
 
Bičovanie Krista je cena zaplatená za naše hriechy nečistoty. Myšlienka na neho nech je motívom bdelej starostlivosti o zachovanie čistoty.
 
Obnovenie stvorenia
 
Základné požiadavky nového života - urobenie poriadku v tejto oblasti (použiť texty sv. Pavla).
 
Úloha hanby pri ochrane dôstojnosti osoby. (Použiť: Čistota a hanblivosť vo svetle hodnoty osoby).
 
Čistota ako výraz úcty k tajomstvu života.