|
==0. DEŇ PRÍCHODU==
===Pokyny pre skupinu animátorov===
Je potrebné prijať postoj hostiteľov (trvalých obyvateľov) Oázy, ktorí čakajú na príchod hostí - pútnikov a cítiť sa ako už utvorené spoločenstvo, ktoré má medzi seba prijať tých, ktorí prichádzajú na Oázu.
Oáza musí byť pripravená na prijatie hostí. Predovšetkým musí byť pripravená výzdoba v sídle Oázy. Animátori skupín majú, ak je to možné, pridelených členov svojich skupín a očakávajúm ich príchod v pripravených ubytovacích priestoroch. Každej skupine treba zabezpečiť úplné Sväté písmo, sošku, alebo obraz Nepoškvrnenej a sviecu.
Hneď od začiatku sa treba srdečne venovať skupinám pútnikov prichádzajúcich do Oázy: zoznámiť sa s nimi, postarať sa o nich, uspokojiť ich potreby (smäd, hlad), umožniť oddych po dlhej ceste. Čas čakania na otvorenie Oázy možno využiť na uloženie vecí do spální, na rozhovory o prostredí, z ktorého prichádzajú účastníci rekolekcií, ich predstavy, s ktorými sem prišli a pod. Možno uskutočniť úvodnú anketu. Vzorové otázky:
* Prečo si prišiel na Oázu?
* Čo sa chceš na Oáze naučiť?
* Aký postoj očakávaš od tých, ktorí vedú Oázu?
Taktne treba povzbudiť k prijatiu sviatosti zmierenia dnes večer, alebo zajtra ráno pred svätou omšou, aby nakoľko je to možné, všetci spolu už prvý deň prežili eucharistické spoločenstvo.
Program dňa príchodu predpokladá:
* Úvodnú besedu a otvorenie Oázy;
* Úvodnú prednášku;
* Príležitosť k prijatiu sviatosti zmierenia.
Zásadne sa v tento deň nepredkladá slávenie Eucharisite. Ak však okolnosti vyžadujú, aby bola svätá omša, má sa slúžiť votívna o Duchu Svätom.
Na stretnutí skupiny vychovávateľov treba prediskutovať aktuálne problémy, rozdeliť funkcie a služby na nasledujúci deň. Animátori Oázy nového života (chlapci, lektori) musia pripraviť eucharistickú liturgiu na prvý deň Oázy. Rozdelia si medzi sebou všetky funkcie a snažia sa ich vzorne plniť, aby od začiatku ukázali vzor vykonávania liturgie v Oáze.
===Úvodná beseda - Otvorenie Oázy===
Vedie ju moderátor počas prvého spoločného stretnutia v sídle Oázy. Hneď od začiatku má voviesť do rodinnej, radostnej, bezprostrednej nálady. V Oáze dievčat druhú časť, ktorá hovorí o rôznych praktických a poriadkových veciach vedie moderátorka.
Po privítaní všetkých, ktorí prišli a po všeobecnom predstavení sa jednotlivých skupín (odkiaľ prišli) je potrebné dotknúť sa v besede nasledujúcich otázok:
* 1. Objasniť si cieľ príchodu: ani tábor, ani rekreácia, ale '''Oáza'''. Čím je Oáza, to sa presnejšie dozvieme počas večernej prednášky. Trochu sa podobá táboru, rekreácii, ale je niečím viac - obnovou a odpočinkom duše i tela.
„Odpočívať“, napísal kedysi Norwid znamená „začať na novo“. Preto duchovný odpočinok človeka musí viesť k nájdeniu a vytvoreniu v sebe toho „nového stvorenia“, o ktorom hovorí sv. Pavol. Cesta k tomu vedie cez Božie slovo čítané a celebrované s vierou a láskou, cez príjmanie sviatostí nadovšetko Eucharistie. Cesta k tomu vedie cez pochopenie a vytvorenie spoločenstva, t.j komúnie s ľudmi, ktorá sa rodí z komúnie s Kristom, z Eucharistie. Cesta k tomu vedie tiež cez pochopenie a uskutočnenie evanielijovej služby, teda cez diakoniu, Kiež by ste moji drahí, neustávali v tejto šľachetnej námahe, ktorá vám dovoľuje stávať sa svedkami Krista. Svedok v biblickom jazyku znamená „martýr“ (Ján Pavol II., Nový Targ, 8.6.1979)
Čaká nás teda niečo pekné, ale pod podmienkou, že hostia, ktorí prišli do Oázy, prijmeme s ochotným a otvoreným, postojom tunajší štýl a program života. Nie všetko bude hneď pochopiteľné a ľahké. V Oáze sú záväzné isté predpisy, poriadok a disciplína. Preto prosíme o dôveru a určite po niekoľkých dňoch všetko pochopíte ako potrebné a dobré. Od prijatia takého postoja závisí celý úspech nášho spoločného podujatia, ktoré nesie názov Oáza.
* 2. Kto sa Vám bude venovať? Kolektív vedúcich. Jeho úlohy: priateľská služba - diakonia, vedenie k dobrému.
* 3. Objasniť význam rozdelenia na skupiny. Spoločné ubytovanie nech sa stane príležitosťou na budovanie spoločenstva lásky.
* 4. Zoznámiť s programom dňa, objasniť jednotlivé body.
* 5. Určiť miesta, na ktorých sa budeme stretávať, cesty a chodníky, po ktorých budeme chodiť.
* 6. Oznámiť poriadkové, hygienické a organizačné zásady, bezpečnostné a finančné otázky, oblečenie záväzné v jednotlivých situáciách.
* 7. Zdôrazniť hodnotu mlčania (od večernej po rannú modlitbu).
* 8. Upozornenie na dekorácie, krátko vysvetliť jednotlivé prvky, tvlášť sviecu (podrobnejšie v rámci prednášky).
* 9. Otvorenie oázy: Zapálenie oázovej svieco so slovami: „Kristus Svetlo sveta - Bohu vďaka!“ Modlitba Anjel Pána za to, aby sme vstúpili do Oázy v postoji Márie, služobnice Pána.
==Program dňa==
* budíček
* ranná modlitba
* Svätá omša
* raňajky
* liturgická škola
* voľný čas
* obed, poobedňajšie mlčanie
* výprava otvorených očí
* evanjeliová revízia života (za dobrého počasia v prírode)
* večeta
* hodina Božieho slova
* večet pohody, večerná modlitba
* slovo života, príprava na spánok
* večierka
'''Tento program je potrebné:'''
* aktualizovať vzhľadom na prostredie a situáciu
* vyhlásiť a vysvetliť v deň príchodu do Oázy
* odporučiť jeho zapísanie do zošitov
* vyvesiť ho na viditeľnom mieste
===Úvodná prednáška===
Na začiatku pieseň a modlitba.
Chceme spolu prežiť 15 dní. Určite ste už neraz boli na spoločných prázdninách mimo domu - v tábore, na rekreácii. Náš program bude mať určité prvky spoločné s nimi, ale bude mať zásadne iný charakter. Vyjadrujeme ho slovom '''„Oáza“'''.
Slovo oáza poznáte. Označuje miesto na púšti, kde okolo prameňa bujne prekvitá život. Je to najočakávanejšie miesto odpočinku a obnovy síl pre karavány putujúce púšťou.
To je doslovný význam pojmu „oáza“. My toto slovo použivame v prenesenom význame. Chceme, aby sa oázou stal náš spoločný pobyt na tomto mieste, aby sa počas týchto dní v nás samých bujne rozvinul život, aby sme sa osviežili a obnovili sily na ďalšiu životnú púť.
Takýto obsah skrýva v sebe samotné slovo oáza. Ale plný názov znie „Oáza nového života“. Pojem „nový život“ sa viažes pojmom „nový človek“. Nový život rodí nového človeka. V Oáze nového života v nás samých sa má narodiť a rásť nový človek. Tieto tri pojmy - oáza, nový život, nový človek sa navzájom dopĺňajú a vysvetľujú.
====Život==== Zamyslime sa najprv nad samotným javom života. Všimnime si, že okolo nás sú rôzne druhy života, ktoré sú vo vzájomnom vzťahu hierarchicky usporiadané:
* Život rastlinný - vegetatívny
* Život živočíšny - zmyslový
* Život ľudský - duchovný
Ten posledný - najvyšší, sa vyznačuje tým, že si je vedomý seba (len človek má reflexívne vedomie), rozumný, slobodný.
Okrem týchto troch stupňov života, však existuje stupeň štvrtý, najvyšší - '''nový život'''.
====Nový život==== S týmto pojmom sa stretávame v evanjeliách. Ten život zvestuje a prináša Kristus. Celé evanjelium, zvlášť podľa sv. Jána, je dobrou novinou o novom živote, pre ktorý sa treba narodiť znova (Kristus v rozhovore s Nikodémom - Jn 3). Kristus seba samého nazýva životom, živým chlebom, živou vodou, svetlom života, pastierom, ktorý vedie ovce na pastvu, aby mali hojný život, (por. Jn, 8,12; 10,10; 11,25) a sľubuje večný život tým, ktorí uveria v Neho.
Čím je a v čom spočíva nový život? Dôkladnejšie budeme uvažovať počas celej oázy. Tu povieme len toľko: tento život sa nazýva životom Božím, životom Božieho dieťaťa, životom milosti, nadprirodzeným životom. Spočíva v zjednotení sa s Bohom v Duchu Svätom skrze Krista, v zjednotení s Bohom, ktorý sám je Životom, jeho plnosťou a prameňom. Preto tento život má vlastnosti Božieho života - je večný, niet v ňom to, čo je popretím idey života: rozklad, utrpenie, umieranie, smrť. Kto má v sebe tento nový život, ten podľa sv. Pavla je novým človekom a novým stvorením. „Kto je teda v Kristovy, je novým stvorením.“ (2Kor 5,17)
Zárodok nového života dostal každý z nás pri sv. krste. To bolo naše druhé narodenie sa (por. Jn 3), narodenie sa z Boha (por. Jn 1).
Starostlivosť o tento život a jeho rozvíjanie je naším životným cieľom a povolaním. Žijeme nielen preto, aby sme jedli a udržiavali vegetatívny život, nie preto, aby sme nachádzali rozkoš v dojmoch poskytovaných zmyslami a ani nie preto, aby sme učením, vedoui rozvíjali a prehlbovali svoj intelektuálny život,ale hlavne preto, aby sme rozvíjali a prehlbovali nový život. Žiaľ, na túto najdôležitejšiu úlohu - vzrast nového človeka v nás - často zabúdame. Oáza nám to chce pripomenúť. Počas nej chceme lepšie poznať, zamilovať si tento nový život. Chceme sa obnoviť, občerstviť na ďalšiu cestu k plnému rozkvetu tohto života v Bohu. Chceme nabrať silu silu a ochotu k ďalšej práci na formovaní nového človeka v sebe. To je cieľ oázy, ktorá, ako teraz vidíme, je určitým druhom rekolekcií, čiže cvičení, ktoré majú slúžiť obnove nášho náboženského, nadprirodzeného života.
Položme si otázku a uvažujme: akým spôsobom sa naše rekolekcie stanú Oázou nového života, v ktorej vyrastie nový človek?
'''Stane sa to:'''
* 1. Ak v nás bude konať Duch Svätý, ktorý je prameňom nového života v hĺbke našej osoby, vytvárajúcim v nás životodárnu vieru a lásku. Duch Svätý v nás pôsobí hlavne tým, že nás povzbudzuje k modlitbe. Preto sa budeme snažiť pestovať v oáze osobnú modlitbu („stánok stretnutia“) a budeme sa učiť ako sa modliť.
* 2. Ak budeme zachovávať zákony nového života, ktoré vyjadruje slovo Agapé. Agapé (grécke slovo) označuje nezištnú lásku, zameranú na druhého človeka s cieľom dávať. Od toho, ako každý z nás uskutoční túto lásku (agapé), ktorá je zákonom oázy, závisí uspech našej obnovy. Agapé je prikázaním nového života (Jn 13,34-35), je znakom toho života (1 Jn 3,14): „My vieme, že sme prešli zo smrti do života, lebo milujeme bratov“. V dôsledku hriechu sme nastavení viac milovať seba ako bratov, viac brať a užívať, ako dávať. Preto zachovávanie príkazu lásky nie je možné bez askézy, umŕtvovania, odriekania, zrieknutia sa seba. Z toho vyplíva druhý zákon oázy - zákon umierania, zachovávanie ktorého vedie k životu: „Kto chce ísť za mnou, nech zaprie sám seba, vezme každý deň svoj kríž a nasleduje ma. Lebo kto by si chcel život zachrániť stratí ho, ale kto stratí svoj život, zachráni si ho.“ (Lk 9,23-24). „Ak pšeničné zrno nepadne do zeme a neodumrie, ostane samo. Ale ak odumrie, prinesie veľkú úrodu“. (Jn 12,24). Preto budeme v oáze klásť požiadavky, žiadať určité odriekania. Spoznáme však, že v tom je prameň života radosti.
* 3. Ak budeme čerpať z prameňa nového života, ktorým je Kristus. On je prameňom oaáy. Veď sám povedal: „Ak je niekto smädný a verí vo mňa, nech príde ku mne a nech pije... Z Jeho vnútra potečú prúdy živej vody.“ (Jn 7,37-38) Z toho prameňa budeme každodenne piť počas sv. omše a hodiny Božieho slova. Tam sa budeme stretávať s Kristom, ktorý je slovom života a chlbom života.
Keď splníme tieto podmienky, náš tunajší pobyt sa pre nás stane skutočnou Oázou nového života. Preto je potrebné, aby sa naša obnova začala v stave milosti posväcujúcej, ktorý je normálnym stavom kresťanského života. (Tu podať informáciu o príležitosti k sv. spovedi.)
Na záver treba poukázať ešte na jednu podmienku. Všade, kde sa v prírode zjavuje život stojí pri ňom a starostlivo sa nad ním skláňa matka. Každý život musí mať matku. To sa týka aj najvyššieho stupňa života, ktorým je nový život. Matkou tohto života v nás je Mária, Matka Kristova, Matka žijúcich, Matka Božích detí, Matka Cirkvi. Preto ona je zvláštnou patrónkou a ochrankyňou Oázy nového života, ktorá sa preto nazýva tiež Oázou Nepoškvrnenej. Nepoškvrnená je pre nás predovšetkým vzorom nového života, ktorýn sa v nás má rozvíjať a sformovať nového človeka. Ona sama je uprostred všetkých ľudí akoby Oázou nového života, lebo v nej sa tento život rozvinul najplnšie a priniesol nádherné ovocie. Na ňu musíme teda upierať oči, ju musíme nasledovať, vytvárať v sebe jej postoje.
Nepoškvrnenej, Matke nového života musíme zveriť tiež vec rastu nového života v nás. V istom kostole, kde bola zvlášť uctiebaná socha Panny Márie, nejaká dievčina napísala do knihy prosieb: „Mária, učiň, aby som bola Niekým.“ Mária je akýmsi plným, dokonalým človekom, osobou, ktorá sa úplne zrealizovala skrze lásku. Každý z nás je vyzvaný k tzomu, aby sa stal Niekým a tu na oáze má nájsť ideál a cestu svojho života. Túto veľkú úlohu musíme zveriť Nepoškvrnenej, Matke a patrónke oázy. (Na záver možno ešte vysvetliť výzdobu oázy, krátko objasniť symboly, ktoré vyjadrujú obsah vyššie uvedeného programu oázy).
Prednášku zakončiť voľne sformulovanou modlitbou k Nepoškvrnenej. (napr.: Mária, Nepoškvrnená Božia Matka, odovzdávam sa Ti dnes so všetkými dobrými i zlými náklonnosťami. Učiň, aby som túžil/a nasledovať Ťa a nauč ma chrániť v sebe nového človek tak, ako Ty. Mária, učiň, aby som bol/a Niekým), alebo spoločnou modlitbou „Pod Tvoju ochranu“.
Nakoniec sviatostné, alebo kňazské požehnanie.
Upozornenie: Vyššie uvedenú modlitbu možno napísať na obrázok Nepoškvrnenej účastníkom na začiatok, alebo na koniec oázy.
===Pokyny ohľadom sviatosti zmierenia===
Zvláštnosťou rekolekcií vedených metódou oáz je okrem iného to, že spoveď nie je pred koncom obnovy, ale na začiatku. Obrátenie totiž nemá byť len predsavzatím obnovy, uskutočňovaným po návrate z rekolekcií, ale už samotné rekolekcie majú byť zážitkom kresťanského života, ktorý je životom v priateľstve s Bohom a v jeho milosti.
Preto sa rekolekcie začínajú vstupom, ak je to potrebné, do normálneho stavu kresťanského života, ktorým je stav milosti posväcujúcej. Ide tu o prelomenie, narušenie takého rytmu kresťanského života, ktorý je návykom často od momentu prvej spovede a príjmania. Podľa neho stav hriechu je normálnym stavom života, ktorý sa na sviatky mení spoveďou a sv. príjmaním. Sviatky takto predstavujú isté krátkodobé prerušenie, po ktorom sa čo najrýchlejšie vraciame do normy, čiže k životu v hriechu.
V deň príchodu do oázy treba v rámci úvodnej prednášky, alebo po nej krátko poukázať na vyššie uvedené požiadavky oázy, povzbudiť k spovedi tých, ktorí to potrebujú, dať si do poriadku svoje svedomie pred vstupom do oázy. Nejedná sa teda o hromadnú spoveď pre všetkých, ale o príležitosť pre tých, ktorí uznajú spoveď za potrebnú na to, aby sa vrátili do normálneho stavu Božích detí.
Príležitosť ku spovedi treba vytvoriť večer, v deň príchodu do oázy resp. ak je neskoro, v nasledujúci deň pred omšou.
Počas oázy treba každodenne vytvoriť príležitosť ku spovedi ráno pred sv. omšou, alebo večer, aby sa pomohlo účastníkom v osobných problémoch a pochybnostiach a vychovať ich k správnej citlivosti a jemnosti svedomia.
Počas oázy sa uskutoční (v jedenásty deň) vyslihovanie sviatosti zmierenia v spoločenstve kvôli prežitiu nových aspektov tejto sviatosti, v zhode s jej pokoncilovou obnovou. Na úvod naväzujeme na tradičnú koncepciu a usilujeme sa o prehĺbenie chápania a prežívania tejto sviatosti.
{{Katechéza}}
| 