Dogmatika/Ekumenické koncily: Rozdiel medzi revíziami
Smazaný obsah Přidaný obsah
Bez shrnutí editace |
Bez shrnutí editace |
||
Riadok 1:
==1. Nicejský koncil (325)==
Odsúdil arianizmus.
Riadok 6:
==Efezský koncil (431)==
Odsúdil náuku carihradského patriarchu Nestória, ktorý spochybnil Božstvo Ježiša Krista a Panne Márii uprel titul Bohorodičky.
==Chalcedónsky kocil (451)==
Odsúdil monofyzitizmus - teda učenie o jedinej prirodzenosti Ježiša Krista. Monofyzitizmus vyznáva len božskú prirodzenosť Krista. Zachoval sa aj po skončení koncilu v Egypte a Etiópii (Habeši; koptská cirkev), ďalej v Sýrii (jakobitská cirkev) a v Malej Ázii (arménska cirkev).
==2. Carihradský koncil (553)==
Odsúdil tzv. tri kapitoly nestoriánov.
==3. Carihradský koncil (680)==
Odsúdil monoteletizmus, učenie o tom, že Ježiš Kristus mal iba jednu - Božskú vôľu.
==2. Nicejský koncil (787)==
Riešil otázku uctievania obrazov. Bol to zároveň posledný ekumenický koncil, na ktorom sa zúčastnili zástupcovia východnej i západnej cirkvi.
==4. Carihradský koncil (869)==
Posledný ekumenický koncil na Východe.
==1. Lateránsky koncil (1123)==
Prvý ekumenický koncil na Západe.
==4. Lateránsky koncil (1215)==
Najvýznamnejší koncil vrcholného stredoveku. Odsúdil kacírske hnutie albigéncov a katarov. Definoval premenu chleba a vína v Eucharistii na Kristovo Telo a Krv, zakázal predaj cirkevných úradov (simónia) a veriacim prikázal aspoň raz ročne pristúpiť ku spovedi a svätému prijímaniu (vo Veľkonočnom období).
==Tridentský koncil (1545-1563)==
Prijal opatrenia na odstránenie krízy vyvolanej protestantskou reformáciou, prijal Dekrét o dvoch prameňoch viery - Svätom písme a Tradícii, ďalej dekréty o dedičnom hriechu, o ospravodlivení skutkami, o sviatostiach, o svätej omši, o očistci, o uctievaní svätých, relikvií a obrazov.
==1. Vatikánsky koncil (1869-1870)==
Definoval vzťah viery a rozumu, vyhlásil neomylnosť pápeža, odsúdil panteizmus, deizmus, materializmus...
==2. Vatikánsky koncil (1962-1965)==
Neriešil žiadne vieroučné otázky, ale formuloval rozsiahle reformy. Uvoľnil cestu k ekumenickej spolupráci s ostatnými kresťanskými cirkvami, autorizoval vývojové zmeny v liturgii, v rituáloch sviatostí a riadení Cirkvi ako aj jej vzťah k modernému svetu.
| |||