Dogmatika/Hriech človeka: Rozdiel medzi revíziami
Smazaný obsah Přidaný obsah
Bez shrnutí editace |
Bez shrnutí editace |
||
Riadok 64:
c) Z evanjelií môžeme vyvodiť, že všetci ľudia žijú v hriechu, a preto sa musia radikálne zmeniť („metanoia“ = obrátenie a radikálne pretvorenie). Avšak pravou prekážkou nastolenia Božieho kráľovstva nie je Adamov hriech (nehovorí sa o ňom) ani bežné hriechy ľudí, ale „spravodlivosť zo skutkov“ označujúca postoj farizejov a satan vystupujúci zvlášť v evanjeliu sv. Jána ako opravdivý Kristov protivník.
Svätý Pavol poukazuje na komunitný ráz hriechu a jeho univerzálne rozšírenie v dejinách. Podľa apoštola je zrejmé, že celé ľudstvo žije
Všeobecnosť hriechu závisí na rôznych činiteľoch:
*na všeobecnej prítomnosti žiadostivosti (Rim kap. 7),
*na Adamovom hriechu (Rim 5,12n)
*na hriechoch, ktorých sa dopúšťajú národy v každom okamihu dejín (Rim 1,18-3,20).
▲Svätý Pavol poukazuje na komunitný ráz hriechu a jeho univerzálne rozšírenie v dejinách. Podľa apoštola je zrejmé, že celé ľudstvo žije vo stavu hriechu (Rim kap. 1-7). Všeobecnosť hriechu závisí na rôznych činiteľoch: na všeobecnej prítomnosti žiadostivosti (Rim kap. 7), na Adamovom hriechu (Rim 5,12n) a na hriechoch, ktorých sa dopúšťajú národy v každom okamžiku dejín (Rim 1,18-3,20).
Náuku o solidarite v hriechu a o jeho všeobecnej prítomnosti v dejinách predstavuje sv. Pavol vo svetle univerzálneho vykúpenia: všetci zhrešili, všetci potrebujú Božie milosrdenstvo, všetci boli vykúpení Kristovou krvou (Rim 3,23n). Univerzálne prejavovanie Božieho milosrdenstva v Kristovi predpokladá v dejinách univerzálnu prítomnosť kráľovstva hriechu. Univerzálna solidarita s Kristom - Vykupiteľom predpokladá tiež univerzálnu solidaritu v hriechu.
Řádek 84 ⟶ 81:
Verš 12 je predmetom dlhej diskusie: „Preto ako skrze jedného človeka vstúpil do tohto sveta hriech a skrze hriech smrť, tak aj smrť prešla na všetkých ľudí, lebo všetci zhrešili...“ Diskusie vyvolané rôznymi pokusmi o výklad, s ktorými prišiel S. Lyonnet, sa týkajú takmer všetkých slov (hriech, smrť, lebo všetci zhrešili), a dokonca sa premýšľa či tu sv. Pavol naozaj hovorí o prvotnom hriechu. Avšak nehľadiac na jednotlivé exegetické zvláštnosti, dnes sa všetci zhodujú v tom, že Pavlov úryvok bol rozhodujúci pre vytvorenie náuky o prvotnom hriechu.
e) '''Latinská tradícia''' pred pelagiánskou kontroverziou nezdôrazňuje prvotný hriech; pozná ale všetky podstatné rysy tejto náuky. '''Grécka tradícia''' hovorí skôr o záhadnom
Teológia prvotného hriechu je rozvedená v spisoch sv. Augustína, ktorý v kontroverzii s Pelágiom vypracoval podstatné rysy tejto náuky (ako prvé používa výraz „peccatum originale“ v komentári k Rim 7,18). Pelágius pripúšťa medzi hriechom Adamovým a ostatnými ľuďmi iba vzťah napodobňovania: Adam dal ľuďom zlý príklad a my sme hriešnici v Adamovi, pokiaľ napodobňujeme jeho príklad. Preto nepripúšťa krst malých detí na odpustenie prvotného hriechu. Podľa jeho názoru napodobňovanie Adamovho hriechu sa uskutočňuje jedine v osobných hriechoch dospelých ľudí. Smrť podľa neho nie je následkom hriechu; z hriechu sa rodí iba večná smrť.
Řádek 156 ⟶ 153:
Bibliografia
* Cfr. BOUBLÍK, Vladimír, ''Teologická antropologie'', Karmelitánské nakladatelství, Kostelní Vydří, 2001, 92-107.
* Cfr. P. Eliáš, Nauka o prvotním a dědičném hříchu u Pierre Grelota, v: Studie 23-24/1970.
| |||