Dogmatika/Osoby v Bohu: Rozdiel medzi revíziami

Smazaný obsah Přidaný obsah
Mireksoteria (diskusia | príspevky)
Mireksoteria (diskusia | príspevky)
Riadok 121:
 
===Plurál Božieho mena===
 
Otcovia všeobecne uznávali narážky na učenie o Trojici na základe plurálu, Božieho mena ELOHIM. Dnes sa však toto vysvetľuje viac gramaticky než teologicky.
Určité narážky na pluralitu osôb v Bohu možno pozorovať v používaní plurálu Božieho mena ELOHIM.
Sprostredkovanie medzi Bohom a človekom
 
Boh častejšie hovorí o sebe v pluralnej forme. (Gen 1,26): “Učiňme človeka na náš obraz, nám podobný!” Por. 3,22, 11,7.
 
Otcovia chápali tieto miesta vo svetle Novozákonného zjavenia tak, že prvá Božská osoba oslovuje druhú alebo druhú a tretiu. (Porov. Irenej, Adv. Haer. IV 20,1)
 
Pravdepodobnejší výklad je ten, že plurálnou formou oslovuje Boh sám seba (plurale deliberativum, nie maistaticum – F. Ceuppens).
 
OtcoviaV všeobecnednešnej uznávalidobe narážkysa navšak učenie o Trojici na základepoužívanie plurálu, Božieho mena ELOHIM. Dnes sa však toto vysvetľuje viac gramaticky než teologicky.
 
 
===Sprostredkovanie medzi Bohom a človekom===
 
V Starom Zákone nachádzame mediácie (sprostredkovania) Boha, ktorými sa vytvára prepojenie medzi transcendentným a nedosiahnuteľným Bohom a človekom. Jedná sa o bytosti, ktoré patria Bohu, prostredníctvom Boh koná a ktoré Boh posiela k svojmu ľudu.
 
Predovšetkým sa jedná o Pánovho Anjela, Pánovo Slovo, Božieho Ducha a o Božiu Múdrosť.
 
U každého z týchto prostredníkov je možné povedať, že sa jedná o zvláštny spôsob, ako označiť samotného Boha a zároveň sa vyjadruje potreba sprostredkovania, ktorá je predzvesťou Krista.