Katechéza/Čnosti: Rozdiel medzi revíziami

Smazaný obsah Přidaný obsah
Mireksoteria (diskusia | príspevky)
Mireksoteria (diskusia | príspevky)
Riadok 11:
„Ľudské čnosti sú pevné postoje, stále dispozície, trvalé dokonalosti rozumu a vôle, ktoré usmerňujú naše činy, usporadúvajú naše vášne a riadia naše správanie podľa rozumu a viery. Poskytujú človekovi ľahkosť, sebaovládanie a radosť, aby mohol viesť morálne dobrý život. Čnostný človek je ten, ktorý slobodne koná dobro” (KKC 1804).
 
Koľko omylov nachádzame okolo seba aj v nás samých, keď hovoríme o slobode! Avšak Pavlovo „,Všetko smiem.’ Ale nie všetko osoží” hovorí o skutočnom ovládaní sa a o riadení svojho života spod zorného uhla večných Božích právd. Poznáme predsa pravdu našich otcov: „Pomôž si človeče, aj Pán Boh ti pomôže”, a ak hovoríme o čnostiach, tak platí zásada, že Boh stavia na ľudskej prirodzenosti. Zázraky, okamžité premeny sú jedinečnými dotykmi a zásahmi Boha v našom živote. Ani Ježiš nerobil zázraky na počkanie a nemožné do troch dní. Predpokladal vieru toho, kto prichádzal prosiť o pomoc. Áno, urobil aj zázraky, ale predovšetkým chcel zmenu srdca a potom z toho prameniacu zmenu v ľudskom živote na rozličných úrovniach. A to je azda ten najväčší zázrak - človek zasiahnutý Božím slovom, Božou milosťou, začne meniť svoje správanie i postoje a tak Boh veľké zázraky nakoniec koná cez uzdravené srdce. Aj Ježišovo vyvolenie si napr. Petra za prvého z apoštolov bol z ľudského hľadiska skoro prehratý zápas. Legenda spomína, že keď Ježiš vystúpil do neba, anjeli sa pýtali, kto bude pokračovať v diele evanjelizácie. Keď sa dozvedeli, že apoštoli, nedávali tomu nijakú šancu. Peter so svojimi pozitívnymi aj negatívnymi povahovými črtami však na sebe pracoval a bol dôstojným prvým pápežom. Zasiahnutý Ježišovou láskou, napriek prehrám sa usiloval o napĺňanie Učiteľovho odkazu. A nesklamal. Ako čítame v Skutkoch apoštolov, vedel sa poučiť aj z chýb a v budúcnosti sa im vyhnúť. Nás kresťanov Ježiš pozval i na budovanie tohto sveta, ktoré sa začína v našom zápale, v hľadaní a v konaní dobra.
 
* Ježišovo vyvolenie si napr. Petra za prvého z apoštolov bol z ľudského hľadiska skoro prehratý zápas. Legenda spomína, že keď Ježiš vystúpil do neba, anjeli sa pýtali, kto bude pokračovať v diele evanjelizácie. Keď sa dozvedeli, že apoštoli, nedávali tomu nijakú šancu. Peter so svojimi pozitívnymi aj negatívnymi povahovými črtami však na sebe pracoval a bol dôstojným prvým pápežom. Zasiahnutý Ježišovou láskou, napriek prehrám sa usiloval o napĺňanie Učiteľovho odkazu. A nesklamal. Ako čítame v Skutkoch apoštolov, vedel sa poučiť aj z chýb a v budúcnosti sa im vyhnúť.
Vytrvalosť a dôslednosť
 
===Vytrvalosť a dôslednosť v nadobúdaní čností===
Nech sa 99-krát niečo nepodarilo, na stý raz sa podarí. Koľko ráz sme si možno povedali, že prídeme na čas na svätú omšu, aby sme si v tichu pred Božou tvárou zhodnotili uplynulý týždeň, uvedomili si, za čo chceme Pánovi ďakovať, o čo ho prosiť. Azda sme si našli aj dosť objektívnych príčin, prečo sme prišli neskoro. Avšak všetko sa začína organizáciou programu a stanovením priorít. Môže sa stať, že prídu nepredvídateľné komplikácie, ale dôležité je usilovať sa a byť vytrvalý. Pomohlo by, keby sme si napríklad povedali: „Akcia sa začína päť minút pred akciou.” Vytvoríme si tak časovú rezervu, ktorá nás bude motivovať, aby sme boli dôslední. Je potrebné nevzdávať zápas o dobro v sebe, lebo „morálne čnosti sa získavajú ľudským úsilím. Sú výsledkom a zároveň zárodkom morálne dobrých činov: uspôsobujú všetky schopnosti človeka, aby mali účasť na Božej láske” (KKC 1804). Všetky naše čnosti možno zoskupiť do štyroch základných, ktorými sú rozvážnosť, spravodlivosť, mravná sila, miernosť.
 
Nech sa 99-krát niečo nepodarilo, na stý raz sa podarí. Koľko ráz sme si možno povedali, že prídeme na čas na svätú omšu, aby sme si v tichu pred Božou tvárou zhodnotili uplynulý týždeň, uvedomili si, za čo chceme Pánovi ďakovať, o čo ho prosiť. Azda sme si našli aj dosť objektívnych príčin, prečo sme prišli neskoro. Avšak všetko sa začína organizáciou programu a stanovením priorít. Môže sa stať, že prídu nepredvídateľné komplikácie, ale dôležité je usilovať sa a byť vytrvalý. Pomohlo by, keby sme si napríklad povedali: „Akcia sa začína päť minút pred akciou.” Vytvoríme si tak časovú rezervu, ktorá nás bude motivovať, aby sme boli dôslední. Je potrebné nevzdávať zápas o dobro v sebe, lebo „morálne čnosti sa získavajú ľudským úsilím. Sú výsledkom a zároveň zárodkom morálne dobrých činov: uspôsobujú všetky schopnosti človeka, aby mali účasť na Božej láske” (KKC 1804). Všetky naše čnosti možno zoskupiť do štyroch základných, ktorými sú rozvážnosť, spravodlivosť, mravná sila, miernosť.
„Cieľom čnostného života je stať sa podobným Bohu.”
 
===Čnosti sú najlepším svedectvom života===
Sv. Gregor Nyssenský
 
Veď čo by nám osožilo, keby sme pre Krista získali celý svet, ale svoju dušu zatratili? V kresťanskom staroveku sa hlásal '''blud''', že sviatosti, ktoré kňaz vysluhuje v stave hriechu, sú neplatné. Cirkev tento blud odsúdila, sviatosti sú Kristovým darom pre ľudí. Je dobré, a malo by to tak byť, aby kňaz či biskup bol aj osobným svedectvom krásy kresťanského života, lebo pre prijímateľa sviatostí je to veľmi povzbudzujúce a vedie ho to k čnostnému životu. Aj tu platí, že príklady tiahnu.
Svedectvo čnostného života
 
Veď čo by nám osožilo, keby sme pre Krista získali celý svet, ale svoju dušu zatratili? V kresťanskom staroveku sa hlásal blud, že sviatosti, ktoré kňaz vysluhuje v stave hriechu, sú neplatné. Cirkev tento blud odsúdila, sviatosti sú Kristovým darom pre ľudí. Je dobré, a malo by to tak byť, aby kňaz či biskup bol aj osobným svedectvom krásy kresťanského života, lebo pre prijímateľa sviatostí je to veľmi povzbudzujúce a vedie ho to k čnostnému životu. Aj tu platí, že príklady tiahnu.
 
Sv. František Saleský bol v mladosti človek razantného správania, bol ukážkovým cholerikom. Sám si uvedomoval, že svojím správaním ľudí možno aj odstrašuje, a že ho musí zmeniť. Ľudia, ktorí ho poznali, na sklonku jeho života uznanlivo krútili hlavou, lebo zmenil svoj vzorec správania a dokázal ovládať svoje city. Ľudí do Cirkvi priviedol síce aj rozumovými argumentmi, ale predovšetkým svedectvom svojho života.