Dogmatika/Teologická angelológia: Rozdiel medzi revíziami

'''Boh ako najvyššie dobro, nemôže chcieť žiadne mravné zlo a preto akékoľvek nabádania k zlému nemôžu pochádzať od najvyššej normy mravnosti, ani nie sú prikázané a chcené. Boh len dovoľuje, aby existovalo zlo z dôvodov, ktoré sa vymykajú našej rozumovej analýze. Vieme len to, že Boh by nedopustil hriech, keby z neho nemohol vyviesť nejaké dobro. Boh nezabránil, aby sa časť anjelov s ním nerozišla; práve tak sa nepostavila na odpor, aby mohli zvádzať k zlému, nie však nútiť; ani nemôžu ovládnuť vnútro ľudskej duše, lebo tam pôsobí len Boh. Vplyv zlých duchov na ľudí sa prejavuje v rôznej forme, nepriamej (prostredníctvom iných ľudí) alebo priamej (pôsobením na obrazotvornosť a na zmyslovú psychiku); môže sa prejaviť aj ostrejšia forma vplyvu zlého ducha, ktorú bližšie nepoznáme, teológovia ju definujú ako útoky a posadnutosť, ktoré máme odlišovať od duševných chorôb, ktoré sa niekedy podobne prejavujú.

3. '''===Spôsoby, ktorými diabol uplatňuje svoju vládu'''===

a. *Zlí duchovia sa usilujú človekovi '''morálne''' škodiť zvádzaním k hriechu. – 1 Pt 5,8: „Buďte triezvi a bdejte, lebo váš protivník diabol, obchádza ako ručiaci lev a hľadá, koho by zožral!“.

:Biblické príklady toho sú: pád prarodičov , Kainova bratovražda , zrada Judášova , Petrovo zaprenie , lož Ananiášova . Ľudská vôľa nie je pokúšaním diablovým donútená k zlu ale podržuje si svoju prirodzenú slobodu. Zlý nepriateľ môže človeka len natoľko pokúšať, nakoľko to Boh vo svojej múdrosti pripustí: „On nedopustí skúšať vás nad vašu mohúcnosť“ .

:Čo sa týka spôsobu, ako zlí duchovia pokúšajú človeka,, predovšetkým je isté, že nemôžu priamo vplývať na rozum a vôľu človeka, lebo to sú duchovné schopnosti, ktoré nepodliehajú priamemu pôsobeniu nijakého tvora, ale len samého Pána Boha. Zlý duch teda môže pôsobiť na rozum človeka iba nepriamo, totiž skrze pamäť a obrazotvornosť (fantáziu) a na vôľu človeka tiež iba nepriamo skrze zmyslovú žiadostivosť. Netreba sa však domnievať, že každé pokušenie je od zlého ducha. Aj bez jeho vplyvu môže človek spáchať hriech. Človek nosí v sebe náklonnosť k hriechu. Písmo sv. hovorí, že človeka „vlastná žiadostivosť zachvacuje a zvádza“ , totiž „žiadostivosť tela, žiadostivosť očí a pýcha života“ . Okrem toho môže byť človek pokúšaný aj vplyvom iných ľudí. Zlí duchovia však – ako hovorí sv. Tomáš – používajú tieto okolnosti, aby zvádzali ľudí.

c. *Zlí duchovia sa snažia škodiť ľuďom aj fyzicky, zapríčinením fyzického zla (''infestatio'').

e. *Okrem pokúšania k hriechu môže zlý duch z Božieho dopustenia škodiť človekovi i na tele vonkajším pôsobením alebo i vnútorným posadnutím. Zvláštnym druhom fyzickej infestácie je posadnutosť (''obsessio, possessio''), pri ktorom sa zlý duch násilím zmocní ľudského tela, takže telesné orgány a nižšie duchovné sily, ale nie vyššie sily duše, sú ním ovládané. Možnosť a skutočnosť posadnutosti je jasné z výslovného svedectva Kristovho, ktorý sám vyháňal zlých duchov a svojím učeníkom udelil moc nad zlými duchmi . Por. cirkevné exorcizmy.

:V jednotlivých prípadoch nemožno síce ľahkoverne predpokladať diabolské posadnutie, ale ho ani nemožno všeobecne popierať, keďže Písmo sv. ho často spomína. Pán Ježiš vyháňaním diablov znázorňoval, že prišiel zlomiť diablovu moc. My máme diablovi a vôbec každému pokušeniu odporovať zachovávaním Spasiteľovho napomenutia: „Bedlite a modlite sa, aby ste neprišli do pokušenia!“ .