Modlitby/Úprimné rozprávanie pútnika svojmu duchovnému otcovi: Rozdiel medzi revíziami

 

Z Božej milosti som človek, kresťan, svojimi skutkami veľký hriešnik, svojim stavom najposlednejší pútnik bez prístrešia, ktorý sa túla z miesta na miesto. Takýto je môj majetok: na pleci brašna so suchármi, pod pazuchou Svätá biblia - a to je všetko. Dvadsiatu štvrtú nedeľu po Nasvätejšej Trojici som prišiel do kostola pomodliť sa. Čítal sa list apoštola Pavla Solúnčanom v ktorom sa hovorí: "Bez prestania sa modlite" (1 Sol 5,17). Tieto slová sa mi hlboko vryli do pamäti. Začal som premýšľať, ako je možné sa bez prestania modliť, keď každý človek sa musí nevyhnutne zapodievať aj inými vecami, aby si mohol zachovať život. Nazrel som do Biblie a tam som videl na vlastné oči to, čo som predtým počul, teda, ze je nutné sa bez prestania modliť, modliť sa v duchu v každý čas (Ef 6,18), na každom mieste zdvíhať svoje ruky k modlitbe (1 Tim 2,8). Ale nech som nad tým premýšľal akokoľvek, nevedel som, ako to mám urobiť.

 

 

Čo mám robiť, uvažoval som, kde by som našiel niekoho, kto by mi to vysvetlil? Pôjdem po kostoloch, kde slúžia dobrí kazatelia. Hádam tam budem počuť odpoveď na moju otázku. A tak som šiel. Počul som veľa veľmi dobrých kázní o modlitbe. Ale všetky poúčali o modlitbe len všeobecne: čo je to modlitba, ako je nevyhnutné sa modliť, aké sú plody modlitby. Ale o tom, ako rásť v modlitbe, nik nehovoril. Raz som počul kázeň o modlitbe v duchu a o neustálej modlitbe, ale ako ju dosiahnuť, to nepovedali. Počúvanie kázní ma teda nepriviedlo k tomu, po čom som túžil. Keď som sa už dosť napočúval a nezískal som vysvetlenie, ako sa bez prestania modliť, rozhodol som sa s Božou pomocou hľadať skúseného a znalého spoločníka, ktorý by mi podal vysvetlenie o neustálej modlitbe, ktorú tak veľmi túžim spoznať.

Statkár sa odmlčal, uprene sa na mňa zahľadel a povedal: Neustála vnútorná modlitba je nepretržité povznášanie ľudskej duše k Bohu. Aby človek mohol dosiahnuť takej blaženej činnosti, musí často prosiť Pána, aby ho On naučil modliť sa bez prestania. Modli sa viac a horlivejšie, modlitba ti sama ukáže, ako môže byť neustála. Všetko chce svoj čas.

 

 

A tak som išiel ďalej. Premýšľal som a premýšľal, čítal a čítal, a uvažoval som o tom, čo mi statkár povedal. Nemohol som to však pochopiť. Tak veľmi ma to trápilo, že som ani v noci nespával. A tak som prešiel asi dvesto kilometrov. a prišiel som do hlavného mesta gubernie. Zbadal som tam kláštor. Zastavil som sa tam v hostinci a tam som sa dopočul, že predstavený kláštora je človek veľmi dobrý, nábožný a pohostinný. Vydal som sa k nemu. Srdečne ma prijal, posadil ma a začal ma hostiť.