Esperanto/Jazyk: Rozdiel medzi revíziami

Smazaný obsah Přidaný obsah
→‎Podstatné meno: deklinácia
Riadok 183:
=== Podstatné meno ===
 
Podstatné meno má slovnodruhovú koncovku ''-o''. V esperante existujú dva pády: nominatív a akuzatív (všetky ostatné slovenské pády sa v esperante vyjadrujú predložkami), a dve čísla: jednotné a množné. V akuzatíve sa ku slovnodruhovej koncovke pripája koncovka ''-n''. V množnom čísle sa pripája koncovka ''-j''. Koncovka akuzatívu množného čísla je ''-jn''. Tvary esperantského podstatného mena sú teda tieto:
 
<table border=1><tr border=2><td></td><td>J.č.</td><td>Mn.č.</td></tr><tr><td border=2>Nom.</td><td>''homo'' = človek</td><td>''homoj'' = ľudia</td></tr><tr><td border=2>Akuz.</td><td>''homon'' = človeka</td><td>''homojn'' = ľudí</td></tr></table>
 
Akuzatív sa v esperante používa na vyjadrenie:
* priameno predmetu, podobne ako štvrtý pád (''koho? čo?'') v slovenčine: ''Homo vidas katon.'' Človek vidí mačku. Keďže slovosled v esperante je voľný, ten istý zmysel môžeme vyjadriť aj takto: ''Katon vidas homo.'' Mačku vidí človek. (Prípustné je aj ľubovoľné iné poradie týchto slov, napr. ''Vidas homo katon.'')
* smeru (so smerovo-miestnymi predložkami): ''en domo'' = v dome, ''en domon'' = do domu; ''sur tablo'' = na stole, ''sur tablon'' = na stôl; ''sub tero'' = pod zemou, ''sub teron'' = pod zem
* na vyjadrenie časového bodu: ''Petro venos merkredon.'' = Peter príde v stredu. (merkredo = streda)
 
=== Prídavné meno ===