Esperanto: Rozdiel medzi revíziami

Smazaný obsah Přidaný obsah
→‎Obsah: +dejiny
Riadok 10:
Esperanto je plánový jazyk, ktorý po mnohých rokoch skúšobnej fázy zverejnil v roku 1887 varšavský lekár L.L. Zamenhof. Cieľom esperanta je poskytnúť vysoko kvalitný, plnohodnotný spoločný prostriedok komunikácie pre ľudí, ktorých materinské jazyky sú rôzne. Na rozdiel od národných jazykov, jeho gramatika bola plánovo vytvorená, aby bola čo najľahšie naučiteľná pre ľudí rozličných národností.
 
Po vyše 120 rokoch od spustenia tohoto jazykovo-sociálneho projektu prax ukazuje, že esperanto spĺňa tento cieľ veľmi dobre. Námaha potrebná na zvládnutiejeho esperantazvládnutie je niekoľkonásobne menšia v porovnaní s národnými jazykmi. Ľudia, ktorí aktívne používajú esperanto, ho spravidla ovládajú najlepšie spomedzi svojich cudzích jazykov. Esperanto prirodzene stáva komunikačným prostriedkom napríklad v národnostne zmiešaných manželstvách esperantistov — a samozrejme jedným z rodných jazykov detí v takýchto manželstvách.
 
Rodení hovoriaci však nemajú oproti ostatným hovoriacim žiadne výsadné postavenie: toto je veľmi zaujímavý a podstatný rozdiel oproti národným jazykom. Najdôležitejšie kritériá prípustnosti jazykového výrazu v esperante sú medzinárodná zrozumiteľnosť a súlad s gramatickými pravidlami. To je dôvod, prečo sa esperantu dáva prívlastok "medzinárodný jazyk" — ''lingvo internacia''.