Esperanto: Rozdiel medzi revíziami
Smazaný obsah Přidaný obsah
→Ďalšie zdroje: popisy; preformátovanie |
→Čo je esperanto: štylistika; rodení hovoriaci |
||
Riadok 10:
Esperanto je plánový jazyk, ktorý po mnohých rokoch skúšobnej fázy zverejnil v roku 1887 varšavský lekár L.L. Zamenhof. Cieľom esperanta je poskytnúť vysoko kvalitný, plnohodnotný spoločný prostriedok komunikácie pre ľudí, ktorých materinské jazyky sú rôzne. Na rozdiel od národných jazykov, jeho gramatika bola plánovo vytvorená, aby bola čo najľahšie naučiteľná pre ľudí rozličných národností.
Po vyše 120 rokoch od spustenia tohoto jazykovo-sociálneho projektu prax ukazuje, že esperanto spĺňa tento cieľ veľmi dobre. Námaha potrebná na zvládnutie esperanta je niekoľkonásobne menšia v porovnaní s národnými jazykmi. Ľudia, ktorí aktívne používajú esperanto, ho spravidla ovládajú najlepšie spomedzi svojich cudzích jazykov. Esperanto prirodzene stáva komunikačným prostriedkom napríklad v národnostne zmiešaných manželstvách esperantistov — a samozrejme jedným z rodných jazykov detí v takýchto manželstvách.
Rodení hovoriaci však nemajú oproti ostatným hovoriacim žiadne výsadné postavenie: toto je veľmi zaujímavý a podstatný rozdiel oproti národným jazykom. Najdôležitejšie kritériá prípustnosti jazykového výrazu v esperante sú medzinárodná zrozumiteľnosť a súlad s gramatickými pravidlami. Preto sa nazdávame, že sa esperantu právom hovorí medzinárodný jazyk — ''lingvo internacia''.
V esperante vznikla bohatá literatúra, prekladová i originálna, rozsahom porovnateľná s literatúrami malých národov; ako autori sú v nej však -- bez akéhokoľvek zvýhodnenia či znevýhodnenia -- zastúpení príslušníci veľkého množstva rôznych národností. V esperante vychádzajú časopisy, existuje množstvo internetových stránok, diskusných skupín, blogov, čätov atď. V esperante existuje i Wikipédia a Wikiknihy (nájdete ich podľa medzinárodného kódu "eo").▼
▲V esperante vznikla bohatá literatúra, prekladová i originálna, rozsahom porovnateľná s literatúrami malých národov; ako autori sú v nej však
Komunita esperantsky hovoriacich je veľmi rôznorodá a počet jej členov je ťažké, ak nie nemožné, odhadnúť. Slovo "esperantista" podľa Boulogneskej deklarácie (1905) neznamená nič viac a nič menej ako "človek, ktorý používa jazyk esperanto". Určite však možno hovoriť o esperantskej kultúre, ktorej hlavnými črtami sú medzinárodnosť a tolerancia.▼
▲
V nasledujúcich kapitolách by sme vám radi predstavili niektoré stránky esperantského sveta: krajiny Esperantsko, ktorá nemá hranice, ale je všade tam, kde sa zídu aspoň dvaja-traja ľudia, ktorí hovoria esperantom.
| |||