Dogmatika: Rozdiel medzi revíziami
Smazaný obsah Přidaný obsah
dBez shrnutí editace |
Hlavné príčiny kresťanských rozporov. |
||
Riadok 15:
|}
{| width="99%" cellspacing="0" cellpadding="5" style="border:1px
| style="font:bold 125% Verdana,sans-serif;color:#000;text-align:center;background:#CFFFE4;" |[[Šablóna:Jediný Boh v Trojici|Jediný Boh v Trojici]]
|-
Riadok 72:
|}
{{Dogmatika}}
Hlavné príčiny kresťanských rozporov.
Klamstvá.
Kresťanstvo, ktoré je v podstate založené na klame a ilúzii, je vari preto jedným z najkontroverznejších náboženstiev. Klame tam otec, syn aj svätci, ale najviac cir-kev, ktorá ešte navyše slovo božie prekrúca podľa svojich potrieb.
Pán – Hospodin oklamal už prvého biblického človeka, keď povedal: „Zo všetkých stromov raja môžeš jesť. Zo stromu poznania dobra a zla, z toho nejedz! Lebo v deň, kedy by si z neho jedol, istotne zomrieš.“ (Genezis 2/17)
Povšimnutia hodné je, že had, podľa cirkvi svätej Satan, diabol povedal prvým ľuďom pravdu, že nezomrú (toho dňa), ale sa im otvoria oči a oni poznajú, čo je dobré a čo zlé.
Nuž Adam s Evou jedli zo zakázaného stromu napriek božiemu varovaniu a v ten deň, kedy z neho jedli nezomreli.
Pri pozornom štúdiu Biblie objavíme ešte niekoľko ďalších Pánových klamstiev.
Ježiško zasa podviedol svojich učeníkov ktorí položili svoje životy pre slovo Božie a dožadovali sa spravodlivosti. Dostali biele rúcha a vyhýbavú odpoveď, aby ešte chvíľu pozhoveli, kým nebudú pozabíjaní aj ostatní spoluslužobníci a bratia, ktorí boli, z ktovie akého dôvodu, predurčení zomrieť pre Ježiša. (Zjavenie sv. Jána 6/9-11.)
Z klamstiev svätých:
„Všetko, za čokoľvek modliac sa prosíte, verte, že dostanete.“ (Marek 11/24) Tomuto dnes už neveria ani ortodoxní kresťania, pokiaľ nie sú duševne narušení.
Svätý Augustín zasa tvrdí, (Katechizmus SSV 1998-2004 str. 90.) že anjel je názov služby, nie prirodzenosti. Vraj ak sa pýtate na meno tejto prirodzenosti je to duch. Ak sa pýtate na službu je to anjel.
No podľa príbehu o Lotovi tam anjeli nielen, že jedli a pili, ale skazení obyvatelia Sodomy chceli s nimi aj obcovať.
O tom, že anjeli sa na pohľad nelíšili od ľudí svedčí Kniha Tobiášova 5/6 kde stojí: „Našiel skvelého mladíka stáť opásaného a takmer pripraveného na cestu. Nevedel, že je to anjel Boží.“
Hoci z Písma je celkom zrejmé, že anjeli sa na nerozoznanie podobajú ľuďom, ibaže majú schopnosti, ktoré sa vtedy zdali ľuďom zázračné, ich definícia svätým Augustínom i cirkvou je číročistá lož.
Z cirkevných klamstiev vyberám tvrdenie cirkvi, že „Boh nemôže ani klamať...“ (Poznámky pod čiarou v Starom zákone 1 vydanom SSV v r.1994 str.10)
Ako vyplýva z vyššie uvedeného Boh oklamal už prvých ľudí.
Klamstvo je aj tvrdenie cirkvi o anjeloch.
A klamstvá cirkvi skrze jej kňazov pokračujú permanentne aj dnes.
Spomeniem toto: Kňaz celebrujúci svätú omšu z príležitosti uvedenia vodného diela Gabčíkovo do prevádzky zdvihol ruky, vrhol pohľad na oblohu a prehlásil: „Cítim, že prichádza.“
Isteže tým myslel Boha.
Ale ako môže prichádzať niekto, kto je všade?
Kontroverznosť u Boha.
Pán prikazuje: Nezabiješ – zabi. Na prezentovanie zabijackého božieho príkazu vyberám Proroctvo Ezechielovo 9/6: „Starca, mládenca, pannu, decko i ženy vraždite.“ Ak si pozorne preštudujeme Starý zákon nájdeme v ňom veľa takýchto Božích príkazov. Nezriedka prikazuje pozabíjať i dobytok. Takže mňa pri štúdiu Biblie možno právom napadlo, že „vynálezcom“ holokaustu je práve Pán – Hospodin.
Ďalší kontroverzný príkaz je: Nepokradneš – ukradni. V Exode 3/22 Pán – Hospodin nariaďuje svojmu ľudu: „Ženy si vyžiadajú od svojich susediek a spolubývajúcich zlaté a strieborné predmety. A nakladiete ich na svojich synov a vaše dcéry a tak vyplienite Egypt. V Biblii vydanej Svetovou biblickou spoločnosťou (Roháčkov preklad) sa dočítame, že „... olúpite Egypťanov.“
Miluj svojho blížneho – zabi svojho blížneho. Pán prikazuje Levitom: „Takto hovorí Pán – Hospodin, Boh Izraela: ‘každý nech si opáše meč na bedrá! Choďte cez tábor od jedného vchodu ku druhému vchodu a zabíjajte svojich bratov, priateľov i príbuzných..’“
A Mojžiš po tej masakre, kde zomrelo viac ako tritisíc ľudí, spokojne prehlásil: „Dnes ste zasvätili svoje ruky Pánovi – Hospodinovi, veď každý bol proti svojmu bratovi – a preto dnes ste požehnaní!“ (Exodus 32/27 – 29)
Kontroverzia medzi Otcom a Synom.
Otec: Cti otca svojho i matku svoju!
Syn: Prostredníctvom sv Lukáša odkazuje Ježišovu požiadavku: „Ak ide niekto ku mne a nemá v nenávisti svojho otca i matere, ženy i detí, bratov i sestier, ba ešte len aj svojej vlastnej duše, nemôže byť mojim učeníkom.“ (Sv. Lukáš 14/26)
Otec: „Ľudojedom si, vlastný národ robíš bezdetným, preto nebudeš viac jesť ľudí.“ (Ezechiel 36/13, 14)
Syn: Vezmite si a jedzte, toto je moje telo.“ Telo Syna človeka, teda ľudské. (Ev. sv. Matúša 26/26)
Otec: „Nijakej krvi nebudete jesť. (Levitikus 3/17) Sankcie za nedodržanie tohoto zákazu viď Levitikus 7/26, 27.
Syn: Vzal kalich s vínom a povedal: „Pite z neho všetci, toto je moja krv, krv novej zmluvy, ktorá sa vylieva za mnohých na odpustenie hriechov.“ (Ev. sv. Matúša 26/27 – 29)
Snáď najväčší a podstatný rozpor medzi otcom a synom vyplýva z Izaiáša 43/11 kde stojí: „Ja som Pán – Hospodin a okrem mňa niet Spasiteľa.“
Podľa cirkvi je Spasiteľom Kristus na čom je vlastne celé kresťanské učenie založené.
Kto má pravdu, keď v Biblii, ktorá je podľa cirkvi slovom božím nemôže byť omylu alebo klamstva? Viď aj varovanie v Biblii, že jej obsah je nemenný, a teda ho nemá právo meniť Kristus ani cirkev.
Kto je zodpovedný za zlo?
Osvetlime si otázku, prečo všemohúci, milostivý, dobrotivý, spravodlivý a ktovie ešte aké pozitívne vlastnosti cirkev Pánovi – Hospodinovi prisudzuje, Boh, dopúšťa všetky tie zlé veci dejúce sa denne ľudským jedincom i ľudstvu. Cirkev tvrdí, že to nie Boh ale,...a tu má celý rad za vlasy pritiahnutých vysvetlení. Jedno si požičiam z knihy „Môžeš žiť naveky“ vydanej WATSH TOWER AND TRACY SOCIETY OF NEW YORK INC. U.S.A. v r. 1990.
Pod tým je nasledovná poznámka: „Táto kniha je vydaná v 93 jazykoch. Celkový počet kníh vytlačených vo všetkých vydaniach od roku 1982 je 47 mil. výtlačkov!
Okrem iného sa na str. 99 v naznačenej súvislosti píše: „Kto však spôsobuje druhým zlo? Sú to ľudia, nie Boh. Boh odsudzuje zlé konanie.“
Teraz sa pozrime ako je to so zlom podľa Biblie. V Izaiášovi 45/7 sa ten dobrotivý a tak ďalej Boh chváli: „...ja, ktorý formujem svetlo a tvorím tmu, pôsobím pokoj a tvorím zlo, ja Pán – Hospodin činím to všetko.“ (Viď Roháčkov preklad.) Ďalej sa v Izaiášovi ešte dozvieme, že „...ja som stvoril tiež zhubcu, čo ničí.“ (Izaiáš 54/16.)
A knihy, z ktorých citujem sú len časťou z cirkevných spisov, ktoré zlé konanie Pána – Hospodina ospravedlňujú, prekrúcaju, či ignorujú biblické texty a podvádzajú tak od vzniku kresťanstva pred dvetisíc rokmi miliardy veriacich.
Dôkaz, ako cirkev vyhlasuje Boha za dobrého, je aj v poznámke pod čiarou v SSV 2. diel – prvá časť, str. 692, kde sa napriek v Biblii popísanému surovému zaobchádzaniu s Jóbom tvrdí: „Hoci je Boh aj nekonečne mocný, predsa nikdy nezneužíva svoju všemohúcnosť; preto je nemysliteľné, aby sa Boh kruto zahrával s osudom ľudí alebo iných svojich stvorení.“
Z kritikov kresťanstva hovorí diabol.
Každá pravdivá kritika kresťanstva je cirkvou označovaná za výplod zlých síl. Satana, diabla, démonov.
Nahliadnime teraz, kto to vlastne podľa Biblie podľahol temným silám.
V štvrtej kapitole 1. Epištoly Sv. Pavla Timotejovi sa nachádza varovanie. Duch varuje, že v neskorších časoch niektorí odstúpia od viery. Budú to tí, čo podľahnú hlasu bludných duchov a učeniu démonov. Títo bludní duchovia a démoni budú zabraňovať ženiť sa a prikazovať zdržiavať sa pokrmov, ktoré Boh stvoril. Okrem iného sa tam tiež dozvieme, že podľa Písma majú byť biskupi a diakoni mužmi jednej ženy. Aj v Starom zákone v Knihe kazateľovej 9/9 Pán – Hospodin jasne prezentuje slovo božie: „Uži života so ženou, ktorú si si obľúbil, po všetky dni nestáleho žitia tvojho.“ (Táto kapitola je v niektorých vydaniach Biblie nazvaná Ekleziastikus a texty v nich môžu byť odlišné.)
Takže prijatím celibátu a zákazom ženenia, nedbajúc na varovanie jasne uvedené v epištole Sv. Pavla Timotejovi, sa katolícka cirkev dostala pod vplyv démonov. Následok tohoto vplyvu je hrozný. Svätá inkvizícia páchala po dlhé stáročia ohavné zločiny a spôsobila nesmierne utrpenie a príšernú smrť mnohým nevinným. Utrpenie spôsobuje cirkev svojim veriacim aj dnes. Príkladom môže byť snaha o zákaz interrupcií, ktorý je podľa Písma neopodstatnený a obmedzovanie sexu. V druhej knihe Mojžišovej v Exode, kapitole 21 vo verši 22 sa vraví, že keby pohnevaní muži udreli tehotnú ženu a keby vyšiel z nej plod avšak žena by nezomrela, bude za taký čin pokuta. Ale keby žena zomrela, bude usmrtený aj ten čo ju udrel.
Podľa Biblie prerušenie tehotenstva nie je vražda, ako to prezentuje cirkev. Zákazom čohosi, čo nemá oporu v Písme si cirkevní hodnostári a politici len realizujú svoje mocenské chúťky. A škodia veriacim.
Zaujímavé je, že príčinu zákazu sexu a jeho dôsledok zhrnul okrem renomovaných psychiatrov a psychológov, či psychoanalytikov do jedinej, ale výstižnej vety aj spisovateľ Wiliam Diehl v románe Primárny strach: „Sex sa v kresťanskej etike stal hlavným bojovým polom morálky a zároveň sa stal základnou príčinou duševných porúch.“
Aký názor má Pán – Hospodin na ľudí?
Aké vlastnosti prisudzuje cirkev Pánovi – Hospodinovi už vieme. Kto chce vedieť aký je názor Pána – Hospodina na ľudí, nech si pozorne prečíta dvadsiaty druhý verš zo štvrtej kapitoly knihy Jeremiášovej. Dozvie sa, že: „Veď môj ľud je hlúpy, nepoznáva mňa, sú to synovia sprostí, nemajú pochopenia, múdry sú oni na zločin, ale dobro robiť nevedia.“
To je naozaj tvrdá sebakritika vlastného diela.
Takže tí dvaja, Otec a Syn vôbec nie sú takí, ako ich prezentuje cirkev.
V čom je problém? Biblia má okolo 1200 strán. Cirkevné dogmy sú človeku vnucované takmer od narodenia. Veriaci vedia iba to, čo ich kňazi naučili. Zo skúseností viem, že len mizivé percento veriacich kresťanov čítalo Sväté písmo. Z tých, čo čítali si len málo uvedomilo rozpory medzi biblickými textami a cirkevnými dogmami.
Tento koncentrovaný „výcuc“ negatívnych vlastností a konaní kresťanských božstiev a nezmyselných cirkevných dogiem chce podnietiť tých, čo sú toho schopní, pozrieť sa na kresťanskú filozofiu kritickým pohľadom. Chce im umožniť dozvedieť sa pravdu.
A to aj napriek zákazu Pána – Hospodina v 5. M – Deuteronomium 18/12: „...nech niet nikoho... kto by sa pýtal mŕtvych na PRAVDU.“
Dozvedieť sa pravdu pre Boha i cirkev nebolo a stále nie je žiadúce.
Prameň: Posledné prikázanie, AMA r. v. 2003. Sväté písmo – Starý zákon 1-3, SSV r. v. 1991-1994. SVÄTÁ BIBLIA, Svetová biblická spoločnosť. Sv. písmo-Nový zákon, SSV r. v. 1986. Katechizmus katolíckej cirkvi, SSV r. v. 1998-2004.
4. 1. 2007.
| |||