Dogmatika/Teologická angelológia: Rozdiel medzi revíziami

Smazaný obsah Přidaný obsah
Riadok 180:
Podľa niektorých teológov anjelom bolo zjavené tajomstvo Najsv. Trojice a to, že druhá Božská Osoba sa stane človekom, ktorý bude Kráľom celého sveta a ktorému ako Božskej Osobe – bude patriť Božská úcta. Hriešni anjeli vraj vyhlásili, že neuznajú za svojho kráľa jedného človeka, lebo je to bytosť podľa prirodzenosti nižšia než anjeli a hoci ten človek bude božská Osoba, nebudú sa mu klaňať. Všeobecná mienka teológov je, že doba skúšky u anjelov bola veľmi krátka. Podľa sv. Tomáša sa anjeli v skúške '''len raz''' rozhodli a po tomto svojom rozhodnutí, verní dostali večnú nebeskú blaženosť a zlí upadli do večného zatratenia.
 
'''Tradícia''' so sv. Augustínom a Gregorom Veľ. učí, že hriechy anjelov sú v každom prípade hriechmi ducha a chápu sa ako hriechy pýchy. Nie sú to hriechy tela, ako to chápali mnohí starí Otcovia, (Justín, Atenagoras, Tertulián, Klement Alex., Ambróz) spolu so židovskou tradíciou vo vzťahu ku Gn 6,2, kde sa hovorí o hlavnompohlavnom spojení medzi anjelmi, chápanými ako „Synmi Božími“ a medzi dcérami ľudskými. Odhliadnuc od toho, či sa pád anjelov stal pred Gn 6,2, duchovný charakter anjelov rozhodne hovorí proti tomuto názoru. Por. Sir 10,15: „Počiatkom každého hriechu je pýcha.“ – Otcovia a teológovia vzťahujú na pád diabla ako typické slová Jer 2,20, ktoré odpadnutý Izrael povedal svojmu Bohu: „Otročiť nebudem!“, ako aj proroctvo Iz 14,12n nad kráľom babylonským: „Ako si padla z neba, žiarivá zornička!“ (Lucifer, qui mane oriebaris)... v. 13: „Veď v srdci si hovoril: Do nebies vystúpim, až nad hviezdy Božie vyvýšim svoj trón... v. 14: „prirovnám sa k Najvyššiemu“.
 
===Večné zavrhnutie===