Dogmatika/Verbum 4-1: Rozdiel medzi revíziami

==4.Viera Cirkvi v jediného trojosobného Boha==

a) Viera v jediného trojosobného Boha v liturgii

Biblické zjavenie jediného a trojosobného Boha je stále prítomné v liturgii Cirkvi. V liturgii živý osobný Boh sa nám zjavuje, oslovuje nás, uskutočňuje našu spásu, taký aký je: trojosobný. Boh Otec sa zjavuje a koná skrze Syna v Duchu Svätom. Preto viera Cirkvi i jej liturgia je podstatne trojičná. Ukazuje veriacim jediného Boha v trojitosti osôb: každý dar prichádza od Otca skrze Syna v spoločenstve Ducha Svätého, A naša modlitba, oslava, prosba vystupujú k Otcovi skrze Syna v Duchu Svätom.

Všetky úradné modlitby Cirkvi, najmä eucharistické modlitby, majú túto trojičnú stavbu. Osobitne je to zjavné v doxológiách, chválospevoch, ktorými sa zakončujú modlitby. Popritom živá viera veriacich už od prvých dní Cirkvi si našla svoj prejav v modlitbách, hymnoch a vzývaniach jednotlivých osôb, počínajúc Štefanovou modlitbou: „Pane Ježišu, prijmi môjho ducha" (Sk 7,59), Pavlovými hymnami na Boha Otca (Ef 1,3-10), na Krista, Syna Božieho (Flp 2,5-11; Kôl l, 13-20), na Ducha Svätého (Rim 8,26n), až po vrúcne „Marana tha" - „Príď, Pane Ježišu" (l Kor 16,22; Flp 4,5; Zjv 22,20). Starobylé kresťanské hymny, ako sú Glória a Te Deum, majú tiež trojičnú stavbu.

Personálny charakter kresťanskej viery osobitne vyniká v krstnej liturgii, ktorá vždy obsahuje vyznanie viery. Každý krestanský krst sa koná v mene troch Božských osôb: tak o tom svedčí krstný príkaz Mt 28,19, Didaché, Traditio apostolica. Krstné vyznanie viery rná formu trojitej otázky a odpovede: tomu zodpovedá trojité vyznanie troch Božských osôb. Veriť možno iba v osobu. Viera je svojou povahou personálny vzťah k osobe. - Podľa vzoru krstného vyznania aj všetky ostatné úradné vyznania viery Cirkvi - symboly viery - si zachovávajú trojičnú štruktúru. Vyznaním viery a krstom vstupujeme nielen do osobného vzťahu k osobnému Bohu, ale ešte viac: sme vtiahnutí do osobných vztahov vo vnútornom Božom živote: do Jaský Otca a Syna v Duchu Svätom.

Viera Cirkvi v trojosobného Boha nachádza svoj oslavný prejav v eucharistickej liturgii, najmä v prefácii a speve Trojsvätý. S plnou teologickou presnosťou je formulovaná v prefácii o tajomstve Najsvätejšej Trojice: „Pane, svätý Otče, všemohúci a večný Bože. Ty so svojím jednorodeným Synom a Duchom Svätým si jeden Boh, si jeden Pán: nie ako jediná osoba, ale ako Trojica osôb jedinej božskej podstaty... A keď vyznávame pravého a večného Boha, klaniame sa trom božským osobám jedinej podstaty a rovnakej veleby..."

b) Učenie Cirkvi o jednom Bohu v troch osobách

Ako sme uviedli v biblickom pohľade, Boh sa zjavuje v Starom zákone ako živý a osobne konajúci Boh. Toto zjavenie osobného Boha Ježiš Kristus završuje zjavením trojičného tajomstva: jediný Boh Otec uskutočňuje našu spásu vo svojom Synovi a v Duchu Svätom. Táto plnosť zjavenia o Bohu je stále prítomná v Cirkvi. Cirkev vyznáva, ohlasuje a oslavuje jediného Boha, Otca i Syna i Ducha Svätého. Táto viera je pevná, stála, nemenná.

Pravda, Cirkev rozjíma a uvažuje o obsahu svojej viery, vysvetľuje obsah viery v katechéze, obhajuje vieru proti omylom a bludom. Pri tom hľadá vhodné termíny pre formuláciu trojičnej viery. Tak sa dostal do cirkevného učenia o trojičnom tajomstve aj termín „osoba" - gr. prosópon - lát. persona; tento termín prešiel v teológii a vo filozofii dlhým vývojom, až dosiahol súčasný široký význam a použitie.

Ako sme videli, starozákonná viera je veľmi osobná viera v osobného Boha, veľmi osobne konajúceho, hovoriaceho a milujúceho; ale výraz osobný, osoba sa tam nevyskytuje. Hovorí sa však o Božom Mene, o Božej Tvári, o Božom Ja som. Takisto v Novom zákone sa nepoužíva termín osoba o Bohu, ale Ježiš ako Syn nám zjavuje Otca a celé bohatstvo života lásky Otca a Syna v Duchu Svätom. Apoštolské ohlasovanie a liturgia prvotnej Cirkvi formulovala túto vieru v jediného Boha Otca i Syna i Ducha Svätého v liturgických formulách, pozdravoch a v symboloch viery.

Prvé pokusy o vysvetlenie trojičného tajomstva nachádzame u apologétov, keď obhajovali kresťanské chápanie Boha ako Jediného a Trojjediného. Potom prišlo obdobie heretických pokusov o výklad trojičného tajomstva, V zápase s herézami cirkevní otcovia na prvých cirkevných snemoch formulovali učenie o Najsvätejšej Trojici pomocou spresnených pojmov. Ustálila sa formula: Boh je jediný v podstate, trojitý v osobách; una substancia (alebo essentia), tres personae in Deo.

Cirkevní otcovia, keď obhajovali- tajomstvo Trojice proti omylom a bludom, použili najprv termín hypostasis: toto slovo vyjacdruje skutočnosť, reálnosť troch Božských osôb. Boh je trojičný nielen pre nás, ale je taký sám v sebe; nielen sa nám tak zjavuje, ale tak existuje. Pritom však musí zostať nedotknutá jedinosť božskej podstaty; to viedlo k rozoznávaniu medzi prírodou (nátura) a osobou (persona). Ter.nín osoba, gr. prosópon, v polatinčenej forme persona, pôvodne značí i.vár. V teológii sa nakoniec uplatnila formula, že osoba-prosópon-penona značí to isté čo hypostasis. Tak sa ustálila formulácie: v Bohu je jei liná podstata (bytnosť) v troch hypostázach alebo osobách.

Teda termín osoba bol najprv použitý ako odborný teologický teimín pri formulácia učenia o Najsvätejšej Trojici. Potom sa ho ujala filozofia, počínajúc Boethiom, cez scholastických učiteľov až po súčasnú fiíozo/iu; pritom mala pred očami ľudskú osobu; pomocou pojmu osoba chcela preniknúť k hlbšiemu pochopeniu človeka. Dnes používame tento antropologický pojem osoby. V našej úvahe sme vychádzali z ľudskej skúsenosti osoby a osobného života a tak sme vystupovali k poznávaniu Boha a Božieho života. Pritom si však stále musíme byť vedomí, že pojem osoby môžeme prenášať na Boha vždy len analogicky. Osobitne v trojičnej teológii má termín osoba presný teologický význam: nesmieme ho jednoducho stotožniť s ľudskou osobou. Tento rozdiel medzi filozofickým a teologickým významom termínu osobí. si uvedomoval aj sv, Augustín; hovorí: „Božie bytie je to isté ako byť osobou, osobné bytie", no hneď poznamenáva, že pre zaužívaný spôsob vyjadrovania radšej nenazýva Boha osobou, ale rezervuje tento termín trom osobám v Bohu (De Trin. VII, 6; Pl 42, 943n). My to vyslovujeme vierou v jediného osobného, Boha, ktorý žije svoj vnútorný život v troch osobách. Boh má taký bohatý osobný život, že ho žije trojosobne. Súčasný teológ hovorí; „Tri osoby v Bohu sú jeden Boh, ako jeden Boh jestvujú, sú identické v personálnej bytnosti (esencii), trojité v existenciálnych reláciách, ktoré sú založené vo vnútrobožských životných procesoch." (J. Auer)

 

 

Lotz, J. B., a iní: Heslo GOTT v HTG I.

Schmaus, M.: Heslo TRINITÄT v HTG II.