Dogmatika/Teologická angelológia: Rozdiel medzi revíziami

'''Písmo sv.''' – už v najstarších predexilových knihách dosvedčuje existenciu anjelov, ktorí oslavujú Boha a prinášajú ako Boží služobníci a poslovia ľuďom Božie príkazy. V dobe exilu táto viera značne vzrástla. '''V Písme sv. Starého zákona''' máme dosť časté zmienky o nadľudských rozumných bytostiach; Lóta s jeho rodinou vyvádzajú anjeli zo Sodomy ; anjel Boží vystupuje v živote Agary ; prorok Izaiáš pozoruje vo svojom videní okrídlených serafínov, ako oslavujú Boha ; anjel vyslobodzuje troch mládencov z ohnivej pece ; v knihe Danielovej čítame o nadľudských bytostiach, Michalovi a Gabrielovi; v rozprávaní o Tobiášovi hrá hlavnú úlohu anjel, ktorý o sebe hovorí: „Ja som anjel Rafael, jeden zo siedmich, ktorí stojíme pred Pánom“ .

Starý zákon pozná aj neviditeľné nadľudské a zlé bytosti. Rozumnú, ale zlú bytosť, ktorá zviedla prarodičov, charakterizuje Kniha Múdrosti takto: „K neporušiteľnosti totiž stvoril Boh človeka... závisťou však diabla prišla na svet smrť: skúsia ho tí, čo sú jeho korisťou“ . Uvedený text je určite výrazom židovskej tradície, ktorá videla v symbole hada osobnú, zlú a nadľudskú silu. O satanovi, nadľudskej bytosti sa zmieňuje kniha Jób ; tiež čítame, že Asmodej – osoba zlomyseľná a neviditeľná – uškodil Sáre, budúcej Tobiášovej žene .

'''V Písme sv. Nového zákona''' je viacero zmienok o anjeloch ako nadľudských bytostiach stvorených Bohom a nižších ako Boží Syn . Anjel Gabriel prináša radostnú zvesť Zachariášovi a Márii, keď jej zvestuje počatie Božieho Syna . Pri Ježišovom narodení sa objavujú anjeli ; takisto mu slúžia. Keď pred začiatkom svojho verejného účinkovania zvíťazil nad pokušeniami . Dobrí anjeli vidia Boha a zlí sú zvrhnutí do tmavej priepasti . Anjeli majú byť aj pri poslednom súde, hoci jeho deň nepoznajú . Prirodzenosť anjelov je iná ako ľudská, lebo sú označení ako duchovia a podľa spôsobu, ako sa objavujú a miznú, je zrejmé, že majú moc nad hmotou a nepodliehajú jej zákonom.

'''Tradícia''' – Je od počiatku jednomyseľná v tom, že jestvujú anjeli stvorení Bohom. Starokresťanskí apologéti pripomínajú pri obhajobách na námietky ateizmu aj vieru v existenciu anjelov . Prvú monografiu o anjeloch napísal okolo r. 500 Pseudo-Dionýzius Areopagita pod titulom: De coelesti hierarchia. Medzi latinskými Otcami zvlášť sv. Augustín sa pomerne najviac zaoberal životom, službou a prirodzenosťou anjelov ; rovnako sv. Gregor Veľký sa podrobnejšie zaoberal učením o anjeloch. Od neho pochádza známa veta: „Jestvovanie anjelov a archanjelov dosvedčuje takmer každá stránka Svätého písma“písma. “.

Počet anjelov sa v Písme sv. uvádza veľmi všeobecne a hyperbolicky, takže v tejto otázke nevieme nič presného. Podľa výpovedí Svätého písma je počet anjelov veľmi veľký; hovorí o myriadách , o tisícoch a tisícoch , o légiách . Rôzne biblické mená naznačujú odstupňovanie a poriadok medzi anjelmi. Na základe Písma sv. bolo možné prijať, že sú určité rozdiely medzi anjelmi v dokonalosti ich bytia . Na základe biblických pomenovaní teológovia od Pseudo-Dionýza rozlišujú podľa jeho príkladu tri hierarchie anjelov a v každej z nich sú tri chóry alebo rady anjelov: Serafíni, Cherubíni, Tróny – Panstvá, Kniežatstvá, Mocnosti – Sily, Archanjeli, Anjeli.

Rozdelenie anjelského sveta do 9 chórov a s tým spojené, z novoplatonizmu pochádzajúce učenie o osvecovaní nižších radov vyššími, '''nie je pravda viery''', ale slobodná teologická mienka. To isté platí o scholastickom rozdeľovaní anjelov na: ''angeli assistentes, a angeli ministrantes'' . Do prvej skupiny sa počítalo prvých šesť chórov, do druhej skupiny tri ostávajúce chóry podľa Pseudo-Dionýza. Podľa svedectva Zjavenia sa nedá toto rozdelenie anjelov na funkcie anjelov asistujúcich a slúžiacich chápať ako výlučné.

'''Otcovia''' veľmi často hovoria o veľkom počte anjelov a o viacerých anjelských rádoch. Niektorí z podobenstva Kristovho o stratenej ovci usudzujú, že 99 oviec sú anjeli a jedna stratená ovečka je ľudské pokolenie, takže anjeli svojím počtom ľudské pokolenie prevyšujú. Z tvrdenia, že stvoriteľský akt je vlastný samotnému Bohu a že anjeli sú bytosti kontingentné, vyplýva, že môžu byť stvorení jedine Bohom. Z dogmy o stvorení anjelov vysvitá, že boli stvorení „od počiatku času“, teda majú začiatok, počítaný od okamihu, v ktorom – Zz Božej stvoriteľskej vôle – dostali jestvovania. Podľa teológov, však nie je dogmou, že anjeli začali jestvovať v tom istom okamihu, v ktorom bol stvorený hmotný svet. Lebo ten výraz, že Boh „spolu“ stvoril anjelov a (hmotný) svet, možno i tak vykladať, že „aj“ anjeli sú stvorení aj hmotný svet je stvorený. Je však pravdepodobnejšie, že anjeli boli stvorení spolu s hmotou, lebo s hmotným svetom tvoria jeden celok tvorstva (universum) a tento celok Boh – podľa mienky sv. Tomáša – naraz stvoril. Podľa učenia sv. Tomáša, ktoré súvisí s jeho učením o princípe individuácie, anjeli sa špecificky rozlišujú jeden od druhého. Každý anjel tvorí pre seba samého species. Iní teológovia naproti tomu učia, že alebo len všetci anjeli spolu tvoria species (Albert V.), alebo že jednotlivé hierarchie alebo chóry tvoria zvláštny species (škola františkánska, Suarez). Rozdelenie anjelov na chóry sa zakladá na ich prirodzených i nadprirodzených daroch. Čím vyšší rád, tým lepšie schopnosti prirodzené, tým výbornejšie dary nadprirodzené a tým dôležitejšie úlohy a služby, ktoré sú anjelom zverené. Takto sv. Tomáš podľa Dionýza a sv. Gregora Veľkého .