Dogmatika/Charizmy a dary: Rozdiel medzi revíziami

Smazaný obsah Přidaný obsah
Riadok 115:
Myslím si, že by sme mohli chápať uzdravenie choroby ako integrálnu súčasť spásy získanej Kristom, a teda dúfať v neho s tou istou dôverou ako v odpustenie našich hriechov, ale to iba za predpokladu, že je pravdivá jedna alebo druhá z týchto hypotéz: 1) ak vykúpenie znamená návrat človeka do stavu prvotnej spravodlivosti, alebo 2) ak naše vykúpenie bolo už zavŕšené. Avšak ani tieto hypotézy nie sú potvrdené. Uvažujme postupne o každej z nich.
 
"Ak smrť prišla na svet skrze hriech" (por. Rim 5, 12), mohli by sme si myslieť, že v stave prvotnej spravodlivosti by sme nemali byť podrobení smrti, a teda podľa všetkého ani vystavení vplyvom rôznych príčin, ktoré vedú ku smrti, ako sú choroby. Z toho vyplýva, že ak vykúpenie predstavuje návrat do nášho prvotného stavu spravodlivosti, potom by sme mali byť takisto zbavení chorôb. No samozrejme nie je pravda, že vykúpenie znamená návrat do stavu prvotnej spravodlivosti. Nepochybným dôkazom toho je skutočnosť, že ešte stále podliehame smrti. Tí, ktorých Ježiš uzdravil, alebo dokonca vzkriesil z mŕtvych, museli napriek tomu zomrieť, ako zomrieme aj my všetci. Na druhej strane si môžeme všimnúť príklad veľkých svätcov, ako mužov, tak aj ženy, ktorí si vedeli úplne privlastniť spásu vybojovanú Kristom. Ich životy svedčia o tom, ako museli zápasiť s pokušením (neboli imúnni voči žiadostivosti) a ako museli bojovať s vážnymi a chronickými chorobami, od ktorých neboli oslobodení, hoci boli svätí.
"Ak smrť prišla na svet skrze hriech" (por. Rim 5, 12), mohli by sme si myslieť, že v stave prvotnej spravodlivosti by sme nemali
 
Druhá hypotéza, podľa ktorej by spása mohla opäť znamenať, že sme oslobodení z chorôb, tvrdí, že úplné vykúpenie v sebe zahŕňa "vykúpenie tela", ktoré by sa pravdepodobne malo týkať obnovy zdravia. Avšak ako nám sv. Pavol hovorí, na vykúpenie našich tiel ešte stále čakáme v nádeji:
 
Veď vieme, že celé stvorenie spoločne vzdychá a zvíja sa v pôrodných bolestiach až doteraz. A nielen ono, ale aj my sami, čo máme prvotiny Ducha, aj my vo svojom vnútri vzdycháme a očakávame adoptívne synovstvo, vykúpenie svojho tela. Lebo v nádeji sme spasení. Ale nádej, ktorú možno vidieť, nie je nádej. (Rim 8, 22-24)
 
Táto nádej sa stane realitou iba v posledný deň, ked "samo stvorenie bude vyslobodené z otroctva skazy, aby malo účasť na slobode a sláve Božích detí." (Rim 8, 21)
 
Podľa skutočného poriadku vykúpenia bude smrť zničená ako posledný nepriateľ (l Kor 15, 26) a bude zničená vzkriesením, práve tak ako Kristovo víťazstvo nad smrťou nespočívalo v zázračnom zostúpení z kríža, ale vo zmŕtvychvstaní. V našich časoch, pred konečným príchodom Krista, smrť ešte stále pôsobí
 
==Dar rozlišovania==