Dogmatika/Charizmy a dary: Rozdiel medzi revíziami

Smazaný obsah Přidaný obsah
Riadok 77:
Nemám v úmysle pokúšať sa o mapovanie dejín kresťanskej praxe uzdravovania, ktoré prichádza ako odpoveď na modlitbu veriacich. Pre môj zámer postačí vedieť, že katolícka tradícia sa v priebehu dejín hlásila k viere, že Boh na základe modlitby veriacich môže vykonať a niekedy aj vykoná uzdravenie, ktoré prekračuje prirodzené očakávania. Túto vieru potvrdili uzdravenia, ktoré Cirkev zdokumentovala.
Pravda, časom sa modlitba za uzdravenie a očakávajúca viera začínala úzko, ak nie výlučne spájať so vzývaním svätých, s úctou k ich relikviám a púťami k hrobkám, kde sa relikvie skutočne alebo domnelé nachádzali. Zo state sv. Augustína, ktorú sme práve citovali, sme zistili, že už v piatom storočí prekvitalo uctievanie mučeníkov.
 
Žiaľ, v priebehu storočí sa postupne zahmlieval význam pomazania chorých a nakoniec sa začalo viac chápať ako „posledné pomazanie", pripravujúce dušu na smrť a súd, než ako sviatosť uzdravenia pre telo aj dušu. Preto sa pomazanie zvyčajne vysluhovalo bez očakávania, že „modlitba s vierou chorého uzdraví" alebo že „mu Pán uľaví v jeho chorobe. Avšak súčasná liturgická obnova obsahuje aj návrat úplného významu sviatosti pomazania chorých a máme nádej, že skúsenosť uzdravovania prostredníctvom tejto sviatosti posilní vieru katolíkov v jej účinok ako nástroj Božej moci na uzdravenie chorých.
V poslednom desaťročí si vďaka účasti v charizmatickej obnove veľké množstvo katolíkov uvedomilo silu nesviatostnej modlitby za uzdravenie. Modlitba za chorých je naozaj tou najcharakteristickejšou aktivitou novoturíčnej modlitbovej skupiny. Počas modlitbového stretnutia sa zvyčajne vyhradí čas pre modlitby za druhých, do ktorých sú väčšinou zahrnuté aj modlitby za uzdravenie chorých. Po modlitbovom stretnutí alebo v inom čase poskytuje väčšina modlitbových skupín priestor pre dlhšiu a osobnejšiu modlitbu s jednotlivcami. Niektorí členovia skupiny, ktorí preukázali špeciálny dar modlitby za potreby druhých, sa modlia s tými, ktorí o to požiadajú. Veľmi často ide o modlitbu za duchovné alebo telesné uzdravenie. Mnoho účastníkov modlitbových skupín sa učí, akým spôsobom môžu trpiacim ľuďom pomôcť, buď sa modlia priamo za nich, alebo im pomáhajú vyjadriť ich vlastnú modlitbu.
 
Najtypickejším prvkom modlitby za chorých je v charizmatickej obnove živá viera v Božiu moc uzdraviť všetkých chorých, či telesne, alebo duchovne, či je ich choroba bežne vyliečiteľná, alebo nie. Táto viera zvyčajne nebýva ovocím teologickej úvahy, ale skúsenosti: buď skúsenosti druhých, ktorí sa o ňu delia na modlitbovom stretnutí, alebo našej, ktorú sme získali z charizmatickej literatúry, vlastným uzdravením alebo uzdravením niekoho blízkeho.
 
Pochopiteľne, že odpoveďou na modlitbu za chorého nebýva vždy mimoriadne uzdravenie. Predsa je však mnoho skúseností s telesným uzdravením vrátane mimoriadnych prípadov, ku ktorým došlo pri modlitbe za chorého, aby sa tak mohla povzbudiť a posilniť viera mnohých katolíkov v Božiu uzdravujúcu moc a v jeho ochotu odpovedať týmto spôsobom na modlitbu obyčajných kresťanov.
Niektorí ľudia z charizmatickej obnovy opakovane zažili skúsenosť mimoriadneho uzdravenia chorých, za ktorých sa modlili, čo ich viedlo k myšlienke, že sú Bohom zvlášť povolaní slúžit chorým. Títo ľudia majú podľa Pavlovej terminológie „dary uzdravovať' (pozri l Kor 12, 30), ktoré sú podobné daru proroctva.
 
==Dar rozlišovania==