Dogmatika/Charizmy a dary: Rozdiel medzi revíziami

Smazaný obsah Přidaný obsah
Riadok 50:
Zostúpil s nimi dolu a zastal na rovine i veľký zástup jeho učeníkov a velké množstvo ľudu z celej Judey i z Jeruzalema aj z týrskeho a sidonského pobrežia. Prišli ho počúvať a dať sa uzdraviť zo svojich neduhov. A ozdraveli aj tí, ktorých trápili nečistí duchovia. A každý zo zástupu sa usiloval dotknúť sa ho, lebo vychádzala z neho sila a uzdravovala všetkých. (Lk 6, 17-19)
 
Na základe správ o verejnom účinkovaní Ježiša, ktoré máme zachytené v evanjeliách, nemôžeme poprieť, že uzdravovanie chorých hralo rovnako významnú úlohu v jeho službe ako vyučovanie a kázanie. Okrem toho keď Ježiš vyslal svojich učeníkov kázať evanjelium o kráľovstve, nepodelil sa s nimi iba o svoju službu kázania, ale rovnako aj o službu uzdravovania.
 
Vidíme to vo všetkých troch synoptických evanjeliách:
Zvolal svojich dvanástich učeníkov a dal im moc nad nečistými duchmi, aby ich vyháňali a uzdravovali každý neduh a každú chorobu. Týchto dvanástich Ježiš vyslal a prikázal im: „K pohanom nezabočujte a do samarijských miest nevchádzajte; choďte radšej k ovciam strateným z domu Izraela! Choďte a hlásajte: "Priblížilo sa nebeské kráľovstvo." Chorých uzdravujte, mŕtvych krieste, malomocných očisťujte, zlých duchov vyháňajte. Zadarmo ste dostali, zadarmo dávajte. (Mt 10, l.5-8)
 
Zvolal dvanástich a začal ich posielať po dvoch. Dal im moc nad nečistými duchmi. Oni šli a hlásali, že treba robiť pokánie. Vyhnali mnoho zlých duchov, pomazali olejom veľa chorých a uzdravovali. (Mk 6, 7.12-13)
 
A keď prídete do niektorého mesta a prijmú vás, jedzte, čo vám predložia, uzdravujte chorých, čo sú v ňom, a povedzte im: "Priblížilo sa k vám Božie kráľovstvo." (Lk 10, 8-9)
 
Autor Skutkov apoštolov sa snaží udržať rovnováhu v službe uzdravovania medzi Petrom, ktorý je hrdinom prvej časti Skutkov, a Pavlom, ktorý sa stáva hrdinom ich druhej časti. Tak ako Peter uzdravuje chromého pri chrámovej bráne (Sk 3, 6-7), aj Pavol uzdravuje chromého v Lystre (Sk 14, 9-10). Mnoho chorých ľudí bolo uzdravených prostredníctvom Petra, dokonca stačilo, aby na nich padol Petrov tieň (5, 15-16).
 
Podobne veľa ľudí bolo uzdravených Pavlom, dokonca prostredníctvom odevu, ktorý sa dotkol Pavlovho tela (19, 11-12). Peter vzkriesil mŕtvu ženu k životu (9, 40), Pavol vzkriesil mladého muža, ktorý padol z okna (20, 10).
Okrem apoštolov mali službu uzdravovať aj iní. Takto čítame o znameniach, ktoré sprevádzali kázanie Filipa v Samárii:
Zástupy pozorne a jednomyseľne sledovali, čo Filip hovorí, pretože počuli i videli, že robí znamenia. Lebo z mnohých posadnutých vychádzali s veľkým krikom nečistí duchovia a mnohí ochrnutí a chromí ozdraveli. A v meste nastala veľká radosť. (Sk 8, 6-8)
 
Veľmi zodpovedne môžeme vyhlásiť, že „veľké zázraky a znamenia", ktoré urobil Štefan (Sk 6, 8), zahŕňali aj uzdravenie chorých.
 
Z Jakubovho listu (5, 14-16) sa dozvedáme, že modlitba nad chorým a pomazanie olejom v Pánovom mene boli jednou zo služieb, ktorá patrila starším v Cirkvi. Táto služba sa vykonávala v presvedčení, že „modlitba s vierou chorého uzdraví a Pán mu uľaví." Avšak rovnako boli povzbudzovaní aj všetci ostatní veriaci: „Modlite sa jeden za druhého, aby ste ozdraveli."
 
Už som citoval stať zo sv. Ireneja, ktorá nám potvrdzuje, že dary uzdravovania boli koncom druhého storočia v Cirkvi bežnou skúsenosťou. Hovorí o rôznych daroch, ktoré boli dané Cirkvi, a dosvedčuje: „Iní uzdravujú chorých vkladaním svojich rúk a zdravie sa im navracia. "
 
V piatom storočí podáva sv. Augustín prekvapivé svedectvo o uzdravovaniach, ktoré prichádzali mimoriadnym spôsobom ako odpoveď na modlitbu. V niektorých svojich skorších spisoch vyjadril názor, že doba zázrakov už prešla, ale po niekoľkých rokoch pastorácie vo funkcii biskupa v Hippe prehodnocuje svoj predošlý postoj a dosvedčuje, že sa v jeho diecéze dva roky udialo približne 70 potvrdených zázračných uzdravení. Píše:
Keby som mal vynechať všetky ostatné zázraky a opísať len tie, čo sa týkajú uzdravení na príhovor mučeníka sv. Štefana, a to len v Hippe a v Calamate, bolo by na to treba napísať mnoho kníh. Ba ani všetky zázraky sa nedali porátať, len tie, ktoré boli zaznamenané, aby ich mohli čítať verejne v kostoloch. Rozhodli sme sa také dôkazy pospisovať, keď sme videli, že aj za našich čias sa dejú zázračné znamenia Božej sily, podobné tým, ktoré sa stávali v starých časoch, a aby tie súčasné zázraky nezostali skryté pred ľuďmi. Ešte neuplynuli ani dva roky odvtedy, ako sú relikvie uložené v Hyppo Regius, a okrem toho veľmi mnohí — ako s určitosťou vieme — nenechali písomné záznamy o svojich zázrakoch, a predsa počet zaznamenaných dosahuje číslo sedemdesiat vo chvíli, ked o tom píšem. V Calamate, kde sú relikvie už dávnejšie. aj zápisy sú hojnejšie, a preto je ich aj väčšie množstvo.
 
Nemám v úmysle pokúšať sa o mapovanie dejín kresťanskej praxe uzdravovania, ktoré prichádza ako odpoveď na modlitbu veriacich. Pre môj zámer postačí vedieť, že katolícka tradícia sa v priebehu dejín hlásila k viere, že Boh na základe modlitby veriacich môže vykonať a niekedy aj vykoná uzdravenie, ktoré prekračuje prirodzené očakávania. Túto vieru potvrdili uzdravenia, ktoré Cirkev zdokumentovala.
Pravda, časom sa modlitba za uzdravenie a očakávajúca viera začínala úzko, ak nie výlučne spájať so vzývaním svätých, s úctou k ich relikviám a púťami k hrobkám, kde sa relikvie skutočne alebo domnelé nachádzali. Zo state sv. Augustína, ktorú sme práve citovali, sme zistili, že už v piatom storočí prekvitalo uctievanie mučeníkov.
Žiaľ, v priebehu storočí sa postupne zahmlieval význam pomazania chorých a nakoniec sa začalo viac chápať ako „posledné pomazanie", pripravujúce dušu na smrť a súd, než ako sviatosť uzdravenia pre telo aj dušu. Preto sa pomazanie zvyčajne vysluhovalo bez očakávania, že „modlitba s vierou chorého uzdraví" alebo že „mu Pán uľaví v jeho chorobe. Avšak súčasná liturgická obnova obsahuje aj návrat úplného významu sviatosti pomazania chorých a máme nádej, že skúsenosť uzdravovania prostredníctvom tejto sviatosti posilní vieru katolíkov v jej účinok ako nástroj Božej moci na uzdravenie chorých.
 
==Dar rozlišovania==