Dogmatika/Božie meno: Rozdiel medzi revíziami
Smazaný obsah Přidaný obsah
Riadok 126:
Vlastné meno pravého Boha je Jahve. Rečove je odvodené od “Hava”, vedľajšieho tvaru “haja” = byť a znamená: ON JE. Septuaginta prekladá tvar Ehje = som /prípadne: ašer ehje = ktorý som/, ktorým sa Boh sám označuje v Ex 3,14, výrazom ho ón = jestvujúci, zatiaľ, čo tvar Jahve opisuje spravidla výrazom Kyrios = Pán, ktorý bol bežným označením Boha v helenistickej dobe.
Jahve – Ten, ktorý je. Tomuto výroku treba rozumieť ako
Podľa Ex 6,3 Boh sa zjavil Mojžišovi po prvý raz so svojím vlastným menom Jahve, zatiaľ čo patriarchom sa zjavil ako El Šaddaj /Mocný, LXX: pantokratór, omnipotens/. Biblický rozprávač používa meno Jahve vzhľadom na neskoršie zjavenie už v dejinách prvých ľudí a vkladá ho do úst praotcom i samému Bohu /Gn 15,2.7/. v súvislosti s tým treba Gn 4,26: “Vtedy sa začalo vzývať meno Pánovo” chápať tak, že sa nevzýval Boh pod menom Jahve, ale že úcta Boha bola všeobecne rozšírená. V dobe pred Mojžišom nemožno meno Jahve bezpečne dokázať ani v Izraeli ani mimo neho.
|