Katechéza/ONŽ 0 - 4: Rozdiel medzi revíziami
Smazaný obsah Přidaný obsah
Bez shrnutí editace |
|||
Riadok 71:
===VÝPRAVA OTVORENÝCH OČÍ: OBJAVENIE VÔLE===
Východiskovým bodom môže byť pozorovanie ľudí na rekreácii, na pláži, pri stánku so zmrzlinou a pod. Poukázať, že ľudia sa chovajú ako zvieratá, podliehajú stádovému pudu, vyberajú si
Počas prechádzky dávame rôzne cvičenia vôle, aby sme si uvedomili, že sme schopní
Na záver počas spoločného prediskutovania cvičení možno usmerniť rozhovor na skúsenosti mládeže z pokusov na sebe pracovať, na ťažkosti a neúspechy v tejto
===RADOSTNÝ VEČER===
Ak ho nevenujeme téme materstva v skupine dievčat a otcovstvu v skupine chlapcov, môžeme v ňom rozvinúť pomocou výrokov veľkých ľudí, básní, prózy a piesní večnú dilemu človeka: chcieť a nemôcť (por. Rim 7,24-25)
===RUŽENEC: TAJOMSTVO OBETOVANIA===
1. …, ktorého Simeon spoznal v malom dieťati.
3. …, ktorého Simeon naplnený Duchom Svätým, nazýva svetlo na osvietenie pohanov a slávu Izraela.
7. …, ktorý Ťa ako prvú z ľudí pozval k spoluobetovaniu.
8. …, ktorý sa denne obetuje v svätej omši.
9. …, ktorý túži, aby sme sa zapájali do Jeho obety.
10. …, ktorý nás vyzýva oddať sa mu tak, že budeme plniť Otcovu vôľu.
===EVANJELIOVÁ REVÍZIA ŽIVOTA: KULT TELA, ALEBO KULTÚRA TELA===
====Cieľ====
Urobiť mládež citlivou na isté prejavy súčasného života (viditeľné, zvlášť na rekolekciách), ktoré sa nedajú zosúladiť s požiadavkami nového života a s ideálmy nového človeka. Možno ich zahrnúť do pojmu „kult tela“.
Ako protiklad kultu tela treba postaviť pojem: „kultúra tela“. Správne pochopenie týchto dvoch pojmov umožní mládeži určiť a zaujať správny postoj voči rôznym smerom súčasného života.
* Rim 12,1-2
* Gal 5,13-26
* 1Pt 3,3-5 (pre dievčatá)
====Pomocné texty====
* M. Quoist: Úspešný život: Atomizovaný, alebo jednotný a personalizovaný človek (29-33)
====Priebeh revízie života====
====Vidieť====
Čo očakávajú ľudia od výletov a rekreácií? V čom vidia ich podstatu, najväčšiu príťažlivosť?
Podľa akých kritérií sa hodnotí úspešnosť rekreácie? Zdá sa, že zvlášť pre ženy a dievčatá
Skutočne sa tým, ktorí sa opaľujú, jedná o zdravie tela, či skôr o jeho vzhľad (ľudia silne opálení pútajú na seba pozornosť), alebo
Určité požiadavky, kladené na nás od začiatku oázy, vás možno zaskočili. Podriadili ste sa im tak, ako sme o to prosili
====Zhodnotiť:====
Priviesť k pochopeniu pojmov: kult tela a kultúra tela.
O kultúre tela hovoríme:
Problém kult tela alebo kultúra tela možno hodnotiť z pohľadu:
1. Podstata prirodzeného myslenia (zásady dobrej výchovy):
2. Podstata nadprirodzeného pohľadu: Rim: 12, 1 - 2, Gal 5, 13 - 26, 1Pt 3, 3 - 5 (pre dievčatá)
Řádek 181 ⟶ 190:
Prečítať:
Quist:
Maliňski:
====Konať====
V oáze a po jej skončení budem uskutočňovať rozumnú kultúru tela. To, čo možno vo všeobecnosti pozorovať, sa prieči nielen kultúre medziľudských vzťahov, ale aj základným požiadavkám hygieny.
Řádek 191 ⟶ 201:
Oáza musí vypracovať novú kultúru oddychu. Ak pri odpočinku konáme v súlade s požiadavkami kultúry tela, plníme Božiu vôľu (nadviazať na slovo života).
Odporučiť zaviesť si poznámkový zošit ako pomôcku pri uskutočňovaní etapy
V zošite zaznamenávať:
* Svoje rozhodnutie
===HBS: STARÝ A NOVÝ ČLOVEK(ŽIŤ A UŽIŤ)===
Čítanie: Rim 7,14-25
* Svätý Pavol mastrovsky zobrazil vnútornú situáciu každého z nás: napätie, boje medzi „starým a novým človekom“, medzi „telom“, medzi „zákonom hriechu“ a „zákonom Božím“.
* Takéto napätie poznáme z vlastného každodenného života (uviesť príklady). Ten, kto toto napätie boja necíti, úplne padol do „otroctva tela“, nežije už skutočne ľudským životom, ale životom živočíšnym. (Zviera podlieha pudom, inštinktom, nemôže si slobodne vyberať medzi rôznymi hodnotami).
* Snažme sa hlbšie vniknúť do podstaty tohto boja, ktorý sa v nás odohráva. Môžeme ho charakterizovať pomocou dvoch slov: užiť a žiť (užitie a žitie).
Slovo užitie má dvojaký význam:
* úžitok, použitie niečoho ako prostriedok k dosiahnutiu vyššieho cieľa;
* potešenie, rozkoš, život pre potešenie, neviazanosť. Užívať život znamená ponoriť sa do istých hodnôt, rozkoší, akoby stotožniť sa s nimi. To je tendencia starého človeka v nás. V tom spočíva hriech.
Poddanie sa k tendencii užívania spôsobuje nepokoj svedomia. Vnútorný človek v nás sa pred tým bráni, a pozorovania hovoria, že poddanie sa človeka túžbe užívania (alkoholizmu, narkománie, žiadostivosti, sexu, nezdravým ambíciám, lakomstvu) vedie ku degradácii, k ruinovaniu osobnosti.
Prečo? Lebo človek ako osoba môže nájsť pokoj len v najvyššej hodnote - v hodnote osoby. Všetko ostatné môže byť užívané len v prvom význame ako prostriedok k dosiahnutiu cieľa. Avšak osoba nemôže byť predmetom užitia ani v prvom význame, ani v druhom význame. Osobe sa možno len oddať v láske, len v láske je možné stretnúť sa s ňou. Osoba je povolaná k láske, teda k vlastneniu seba v darovaní seba, len takto môže uskutočniť seba a len takto nájde šťastie.
Preto zákonom života osoby je zákon zomierania, usprcovania požiadaviek starého človeka. Svätý Pavol to nazýva „život podľa Ducha“. Kristus takto formuluje zákon nového života: „... kto by si chcel život zachrániť, stratí ho, ale kto stratí život pre mňa, zachráni si ho“. (Lk 9,24)
Uskutočňovanie povolania osoby k láske teda k vlastneniu seba v dávaní seba, vedie k životu, lebo len týmto spôsobom môže človek dosiahnuť Boha, ktorý je životom.
Užitie v zmysle užívania života vedie k smrti osobného života. V súvislosti s vyššie uvedenými myšlienkami možno širšie poukázať na nebezpečenstvo konzumného postoja k životu.
Povzbudenie k boju so starým človekom: Rim 13,11-14; Rim 12,1-2; Gal 6,7-10; 1Kor 9,25-27. (Môžu čítať animátori).
Ukončenie – pieseň: „Uprostred všetkých starostí a ťažkostí života...“.
===DODATOČNÁ PREDNÁŠKA PRE DIEVČATÁ: POVOLANIE K MATERSTVU===
Čítanie: Lk 2,22-38
V udalostiach obetovanie v chráme, podobne ako v ostatných radostných tajomstvách ruženca, vidíme Máriu ako Matku spolu so Synom Ježišom Kristom. Vidíme, ako si voči nemu plní všetky povinnosti. Jej život, tak ako každej matky, je oddaný dieťaťu, je ním determinovaný, ohraničený (Simeonovo proroctvo).
Materstvo Márie je jedinečným materstvom v dejinách sveta, je najväčším zázrakom, aký Boh v stvorení urobil, je materstvom panenským – bez účasti muža a pozemského otcovstva, je materstvom vo vzťahu k druhej Božskej Osobe, k Božiemu Synovi, ktorý z Márie Panny prijal ľudskú prirodzenosť, čím vstúpil vo svojej Božskej Osobe do vzťahu skutočného synovstva voči Márii. Mária je teda skutočnou Bohorodičkou, matkou Božieho Syna. Cirkev obdivuje a oslavuje toto zázračné materstvo, napr. (obdivuje a oslavuje toto) v loretánskych litániach: Matka nepoškvrnená, Matka najčistejšia, Matka neporušená, Matka premilá, Matka Stvoriteľa, Matka Spasiteľa.
Napriek svojej neobvyklej vznešenosti je nám Máriine materstvo blízke, lebo každá z nás je povolaná k materstvu. Mária je zvláštnym spôsobom našim vzorom a ideálom života, na ktorý máme stále hľadieť.
Zamyslela sa už niektorá z vás vážne nad svojim povolaním k materstvu? Je ešte čas nad tým rozmýšľať? O voľbe povolania sa rozmýšľa už v detstve, na jeho vykonávanie sa pripravuje mnohými rokmi štúdia. Ak sa k manželstvu a materstvu pristupuje bez akejkoľvek prípravy a zamyslenia takáto bezstarostnosť vedie k mnohým životným katastrofám a tragédiám. Preto je potrebné už teraz sa vážne zamyslieť nad týmito vecami a zvlášť spoznať podstatu a tajomstvo materstva. Musíme sa naučiť myslieť vo svetle Božského materstva Márie – na svoje povolanie, ako niečo sväté.
O materstve možno hovoriť ako o fyzickom či fyziologickom jave. Náš organizmus je na materstvo pripravený, môže sa v ňom počať nový ľudský život. Tento môže vzniknúť len v spolupráci s mužom – otcom začínajúceho života. Tak ako život mnohých rastlín – druhov a zvierat aj ľudský život vzniká ako dôsledok oplodnenia ženskej bunky mužskou.
Človek – to však nie je len telo. Je osobou, je bytosťou duchovne – telesnou, je bytosťou slobodnou. Preto materstvo nie je záležitosťou tela, ale je vecou celého osobného bytia človeka. Pokrivením ľudského materstva a otcovstva je to, že sa odohráva na rovine zmyslovo – fyziologickej a nie osobnej. To je tiež podstata hriechu nečistoty.
Materstvo je nerozlučne spojené s láskou. Láska skutočne ľudská, osobná musí byť prameňom materstva. Osobná láska je oddaním sa jednej osoby druhej osobe. Toto vzájomné oddanie sa, zahŕňa celého človeka, aj jeho telo. Zjednotenie sa dvoch osôb v láske tvorí trvalé a plné spoločenstvo – manželstvo. Plodom manželskej lásky je nový život – ľudský život, dieťa. Lebo každá manželská láska, láska úplného vzájomného oddania sa dvoch osôb je plodná, životodarná, materialistická. Takýmto spôsobom je manželstvo a materstvo odrazom vnútorného života Boha v Trojici Jediného.
V týchto veciach, ktoré sú vo svojej podstate vznešené a sväté, sa najtragickejším spôsobom prejavujú dôsledky skazenia ľudskej prirodzenosti prvotným hriechom. Zmyslový sexuálny pud, ktorý existuje v ľudskej prirodzenosti, môže nezávisle od osobnej lásky viesť k úkonom čisto fyzickým, spojeným s tajomstvom odovzdávania života. Vtedy je materstvo len fyzické, nespojené s láskou a s manželstvom. V tom prípade sa človek rodí nie z lásky, ale len ako dôsledok zmyslovej žiadosti. Dieťa nemilované, nechcené, nenávidené. V ďalšom dôsledku to vedie k zločinu – zabíjaniu nenarodených detí, ktoré je vo svete rozšírené. Sexuálny život bez osobnej lásky je hriechom proti tajomstvu materstva, proti tajomstvu života.
Sme vystavené nebezpečenstvu najväčšieho zahanbenia pre každé dievča, ktoré spočíva v tom, že bude „použitá“ chlapcom, alebo mužom nie ako soba hodná lásky, ale ako predmet uspokojenia jeho vášne, ako vec, ktorá sa po použití odhodí. Musíme strážiť svoju hodnosť osoby, svoje sväté povolanie k materstvu. Na stráži týchto hodnôt musí stáť čnosť hanblivosti a skromnosti. Hanblivosť je vlastne sebaobranou osoby pred ponižujúcim zaobchádzaní s ňou ako predmetom užitia.
Pozrime sa na Máriu: Bola úplne oddaná Bohu v najčistejšej láske a tak sa mohla stať matkou Božieho Syna. Ona nech vám dá pochopiť nerozlučný zväzok medzi tajomstvom snúbeneckej lásky a tajomstvom materstva.
'''Zakončenie piesňou:'''
|