Dogmatika/Teológia: Rozdiel medzi revíziami

Smazaný obsah Přidaný obsah
dBez shrnutí editace
Riadok 13:
'''Cirkevní Otcovia.''' Origenes (185-254) dáva tomuto slovu po prvýkrát kresťanský význam. Píše, že opravdivá teológia je náukou o Bohu a Kristovi Spasiteľovi. Euzébius z Cézarey (+ okolo 340) napísal dielo "O cirkevnej teológii".
 
Grécki otcovia všeobecne používali výraz "teológia" pre náuku o Bohu v Trojici. Termín ''"oikonomia"'' používali na označenie náuky o spasiteľnej Božej Prozreteľnosti.
 
Latinskí Otcovia chápali teológiu v širšom zmysle.
* Sv. Augustín píše: «Teológia, aby sme porozumeli gréckemu slovu, znamená náuku alebo reč o božstve». (De civ. Dei 8,1).
* Čo dnes rozumieme teológiou, nazývali latinskí Otcovia: ''doctrina christiana'', ''sacra Scriptura'', ''sacra eruditio'', ''divina Pagina''.
 
====Stredovek====
Riadok 33:
'''Produkt ľudského rozumu.''' Teológia je veda, teda poznanie, ktoré sa usiluje o objektívnu istotu. Svojou prirodzenosťou sú všetky vedy produktom človeka, ľudského rozumu. Je to čosi tak zložité, že na to jeden ľudský život nestačí. Všetky vedy sa vyvíjajú len postupne, vďaka úsiliu mnohých generácií. Každá generácia ich preberie od predošlej a zanechá ich nasledujúcim generáciam neukončené a v neustálej potrebe vylepšovania.
 
'''Byť teológom''', znamená vstúpiť na pole vedy. Ak sa chceme začleniť do vedy, nemôžeme len nekriticky prijať to, čo už bolo doteraz vykonané, ale musíme v istom zmysle začínať osobne od začiatku. Samozrejme nie tak, akoby ešte doteraz na danom poli nebolo nič urobené, ale tak, že si budeme musieť osobne prejsť cestu, ktorú prekonali naši predchodcovia, nie však nekriticky, aby sme si tak mohli z toho vyvodiť vlastné závery. Nie je totiž vedou jednoducho ovládať to, na čo iní prišli, nech by sa to už týkalo čohokoľvek. Treba k tomu všetkému dospieť sám, hoci pod vedením iných. Potom závery, ku ktorým dospejeme nebudú len niečím naučeným, ale budeme mať dostatočné dôvody k ich osvojeniu. Takže jednotlivé rezultáty budeme vlastniť, akoby sme boli my sami ich objaviteľmi.
 
Teológia je teda dielom ľudského rozumu, ovocím kolektívneho a zároveň osobného výskumu. Lenže teológia je týmto všetkým partikulárnymúplne osobitným spôsobom, pretože jej objektom je výskum presahujúci racionálnu sféru. To, čo sa v teológii poznáva, je podľa scholastickej terminológie nemožné poznať iba vlastnými silami rozumu.
 
==Predmet==
Riadok 70:
*V '''prameni''' poznania: príroda okolo nás - Božie zjavenie.
*V '''spôsobe''', ako svoje poznatky nadobúdame: svojim rozumom - vierou.
*V '''obsahu''' poznania: Boh Stvoriteľ a my jeho stvorenia - Trojjediný Boh, náš Otec a my jeho deti).
 
==Teológia ako veda==
Riadok 88:
Keď hovoríme o vedeckom charaktere teológie, aby sme unikli nejasnostiam a nedorozumeniam, musíme si pripomenúť, že teológia sa v niektorých svojich prvkoch odlišuje od všetkých častí filozofie ako aj od všetkých ostatných vied (logika, matematika, humanitné i prírodné vedy).
 
Hlavným predmetom teológie sú tajomstvá viery (''mysterium'') a vo svojej metóde, a to niekedy rozhodným spôsobom, závisí na autorite Cirkvi.
 
Teológia pracuje so sústavou zjavených právd. Pravda však - a to pravda logická, pravda poznania - je zhoda rozumu so skutočnosťou. - hovorí sv. Tomáš. Lebo naša mienka je pravdivá alebo mylná podľa toho, či to, čo tvrdíme, zodpovedá skutočnosti alebo nie.
Riadok 96:
Odpoveď závisí na tom, aký obsah pripisujeme pojmu „veda“ a aké metódy sa považujú za vedecké. Obmedzíme sa na dva významy pojmu „veda“:
* celý metodický proces poznávania nejakého daného úseku skutočnosti (formálne alebo reálne), môže sa nazývať vedeckým poznávaním;
* veda je systematické usporiadane viet vzťahujúcich asa k danému predmetu alogickya logicky na seba nadväzujúcich.
 
'''Metodická práca.''' Je pochopiteľné, že v každej vede musia byť zachované pravidlá myslenia. Ďalej určitá skupina viet musí dosiahnuť stupeň istoty, ktorá sa opiera o nepriamu alebo bezprostrednú skúsenosť. Vo vedeckom poznávaní musí byť zachovaná aj metóda, určená samotným predmetom a prijatá v danom odbore vedy. Preto sa musia používať iné metódy v prírodných vedách a iné v humanitných.
 
'''Poznanie všeobecných zákonitostí.''' Niekedy sa od vedy vyžaduje, aby mala za cieľ dosiahnutie poznania všeobecných, definitívnych zákonov, riadiacich skutočnosť. V takom prípade by vedou bola len matematika, pretože ani súčastnésúčasné prírodné vedy už nedosahujú tento ideál, keď operujú pojmami štatistických zákonov.
 
'''Objektívna overiteľnosť výsledkov.''' Veda má spoločenský charakter a z tohto dôvodu samotný myšlienkový proces i vyhlásené výsledky môžu a musia byť oceňované kriticky a teda musia byť overiteľné. Určitý stupeň overiteľnosti je tiež podmienkou autentickej vedy. Dala by sa ešte pripojiť požiadavka komunikatívnosti vedeckého jazyka, aspoň pre špecialistov.
Riadok 138:
 
==Teológia je veda viery==
Teológia je na rozdiel od iných vied, vedou viery (''scientia fidei''). Je vedou viery v objektívnom i subjektívnom zmysle slova.
===Viera===
 
'''Objektívna viera''' je súhrnom právd a udalostí, ktoré Boh zjavil. Tieto pravdy sú obsiahnuté v prameňoch Božieho zjavenia a Cirkev ich predkladá, aby sa v ne verilo. Hovoríme tomu poklad viery (''depositum fidei''). Je to vlastne obsah Božieho zjavenia (''fides, quae creditur'').
 
'''Subjektívna viera''' je tá, ktorou veríme (''fides, qua creditur''), ktorou uznávame za pravdivé to, čo sa nám predkladá veriť. Je to vlastne odpoveď človeka na Božie zjavenie.
Zatiaľ čo v objektívnej viere je to Boh, ktorý nám predkladá súhrn právd cez svoje Zjavenie, v subjektívnej viere je to človek, ktorý tieto pravdy pod vplyvom Božej milosti v menšej alebo väčšej miere prijíma a podľa nich žije.