Joga: Rozdiel medzi revíziami

Smazaný obsah Přidaný obsah
Bez shrnutí editace
Riadok 1:
== Úvod do integrálnej [[w:Joga|jogy]] ==
 
'''Ako vznikla joga a prečo je joga umenie kľudupokoja mysle?'''
Ak ideme veľmi hlboko do histórie ľudstva, poznáme, že celé ľudské snaženie nie je ničím iným než hľadaním šťastia. Šťastia a kľudupokoja.
 
'''Prečo?'''
Lebo človek sám vo svojej podstate je nositeľom šťastia. Preto už starí mudrci učili: ak chceš získať šťastie, poznaj sám seba. Kto im však hneď naprvýkrátna prvýkrát uveril? Preto je nájdenie trvalého šťastia a spokojnosti, aj keď ich hľadanie je právom každého človeka, výsadou len niekoľkých málo najopravdivejších. A to sú zpravidla tí, ktorí sa dávno predtým, trebárs už v minulých životoch, mnohokrát sklamali hľadaním šťastia kdesi inde než tam, kde skutočne je.
 
'''To je skutočne zvláštny postup...'''
Riadok 17:
 
'''Ako vlastne začne hľadanie?'''
Duchovné hľadanie, to znamená hľadanie správneho duchovnéhohoduchovného cieľa, ktorým je '''najvyššia pravda''', začína obyčajne nejakou ideou. Rýdzou, čistou myšlienkou, ktorú vám znenazdajky vnukne ktosi iný. Buď prostredníctvom knihy, prednášky, umeleckého diela, poznámky zkúsenejskúsenej osoby alebo inak. Ak ste ten pravý typ hľadajúceho, táto idea môže byť plameňom, ktorý zapáli celú sériu duchovných podnetov, vnuknutí a nápadov, driemajúcich doposiaľ kľudnepokojne na dne vašej duše. Duše, ktorá už patrnezrejme vyčerpala všetky iné možnosti a formy uspokojení. Čosi tajomného v jej hlbinách však stále čaká... Mohli ste hľadať roky, chodiť pritom od jedného zdanlivého zdroja šťastia k druhému a nedošlo k ničomu. Stále sa nič nedialo, až zrazu sa to stalo. Bolo k tomu treba dvoch vecí.
 
'''Akých vecí?'''
ZaprvéPo prvé, v onej idei musela byť mocne zakódovaná nádej na kľudpokoj, mier a konečné, definitívne uspokojenie. ZadruhéPo druhé, naša myseľ i cit museli byť unavené predchádzajúcim hľadaním a súčasne naše srdce muselo zostať otvorené, tzn. túžiace. Preto mohlo prijať nádej mieru.
To je okamžikokamih, kedy má človek spolovice vyhrané, lebo konečne pochopí, odkiaľ príštiprýšti prameň šťastia, kde je zdroj mieru a kľudupokoja, a začne pracovať sám na sebe. V srdci a v duši. Začína čistiť svoj charakter, pátrať vo svojom vnútri, cvičiť telesne i duševne, zkrátka sa zvoľna či rýchlo stáva žiakom príslušnej náuky, v našom prípade jógickejjogickej filozofie, konkrétne integrálnej filozofickej jógyjogy. To je veľký rozdiel oproti doterajšiemu životu, závratný rozdiel. Od teraz už vie, kde hľadať. Naďaľej sa nebude pachtit za preľudompreludom šťastia v márnej beznádeji, ale bude hľadať a prehlbovať studnicu svojho mieru a života v hlbinách vlastnej duše, pretože konečne začína chápať, čo hovorili starí mudrci: Ak hľadáš šťastie, poznaj sám seba!
 
'''A neznamená to, že šťastie, mier a ľudská duša sú takmer synonymami, popravde jedným a tým istým?'''
Áno, je tomu tak. Ak pochopíte toto naplno, tak až potom sa stávate skutočným žiakom jógyjogy.
 
'''Čo je to teda vlastne jógajoga?'''
JógaJoga - ako hovorieval Pataňdžali, zakladateľ filozofie jógyjogy, mudrc, ktorý žil v druhom storočí pred Kristom v Indii - ''je zastavenie alebo spomalenie stále pulzujúceho princípu mysle.''
 
'''Teda zastavenie alebo spomalenie zmien mysle, to je jógajoga!'''
Áno, to je jógajoga. JógaJoga je sanskritské slovo, v preklade znamená spojenie niečoho s niečím.
 
'''Spojenie s čím?'''
Spojenie človeka s Bohom. Boh je prameňom, svtoriteľom ľudských duší i všetkého ostatného. vV Indii mu hovoria brahma, ľudskej duši hovoria átman. Niekedy dávajú medzi ne rovnáznamienko sarovnosti. Preto iskra, ktorá dala impuz k zapáleniu záujmu o vašu dušu - átmana -, vás právádzaprivádza nielen k vašej duši, ale zároveň i k brahma teda k Bohu. A teraz už záleží len na vás. Môžete tento záujem udusiť pochybnosťami, nedôverou alebo ľahostajnosťou a to tak isto dobre ako ho rozžhaviťrozžeraviť plameňmi viery a dôvery v pravdu a túžbu po poznaní, všeobecne povedané po šťastí. Ak sa stane táto túžba tak mocnou, že na nuňu musíte stále myslieť, že sa vám stále a stále pripomína, že jej už ani nemôžete a už ani nechcete odolávať, potom ste naozaj ten najsprávnejší typ pre duchovnú cestu. Nastúpte ju hneď a už ju neopúšťajte! Nielenže vás nikdy nesklame, ale privedie vás k najväčšiemu a najznamenitejšiemu dobrodružstvu vášho života.
 
'''Čo je to duchovná cesta?'''
Duchovná cesta znamená, že si nielen uvedomíte pravý účel, cieľ a zmysel života, ale že sa zároveň vydáte pre vás tímtým najsprávnejším smerom k jeho realizácii.
 
'''Čomu hovoríte realizácia?'''
Riadok 42:
 
'''Čo je pravé Ja?'''
Pravé Ja je čisté (transcendentálne) vedomie. Hovorí sa mu tiež Nadja, v Indii átman, v Číne tao, v Japonsku zen a Kristus ho nazýval kráľovstvo nebeské. Ale pozor. Medzi týmto vedúcim, neosobným, čistým vedomímvedomým Ja, teda bytím, a necitlivým, nevedúcim telom vyvstáva čosi, čo môžeme nazvať nepravým "ja", akýmsi preľudompreludom "ja", ktorý si len predstavuje, že je pravým Ja. Toto nepravé "ja" zostáva obmedzené na telo a nemá vlastný život samo zo seba, ale dostáva ho jedine od pravého jastva. Telo samo ale nehovorí "ja", čisté, transcendentálne vedomie (átman) tiež nehovorí "ja".
 
'''Kto to teda hovorí?'''
Hovorí to jedine tento preľudprelud, táto myšlienka - cit "ja", ktorej sa normálne hovorí ego, a ktorá - ako už sme si povedali - čerpá život z čistého vedomia (z átmana), spája sa s telom a spolu s ním vytvára ľudskú individiualitu. Indovia jej hovoria džíva. Skutočné Ja alebo Nadja, átman, teda nie je ego. Skutočné Ja je "Som, ktorý som" alebo ''bytie''. Tak to stojí aj v Biblii.
 
'''Ako ho človek rozozná?'''
Riadok 55:
'''Prečo ho teda nevidíme, keď je "Ja som"?'''
Nemôžeme ho vidieť práve preto, že je to Ja, to znamená že je samo vidiace a vediace - čisté vedomie Ja. Preto poznať Ja znamená byť Ja a
bytie znamená existenicuexistenciu, vlastnú existenciu. Tú nemôžeme objektivizovať - vidieť ako niečo druhého -, rovnako ako nemôžeme vidieť vlastné oči.
 
'''To zamená, že sme Ja, a predsa sa pýtame, ako ho poznať?'''
Presne tak. A poznávame ho jedine tým, že sa ním staneme, to znamená, že sa v nom rozplynieme, utopíme, lepšie povedané, že v ňom utopíme naše nepravé "ja", preľudprelud zvaný ego, a že sa tak staneme pravým, neosobným jastvom. "Hladajte pravé Ja a zotrvajte v ňom," ako povedal Ramana MahrašiMaharši. A ked sme toto zistili, všetko ostatné je od terazodteraz druhoradé, alebo by aspoňbyťaspoň byť malo. Cieľom je konečné a definitívne šťastie vaše i všetkých, ktorí sú vám blízki. Prosto poznať jastvo je najvyšším šťastím. Smerom sú najvzdialenejšie transcendentálne hlbiny vašej vlastnej duše, ktorej prameňom je Boh.
 
[[Kategória:Joga]]