Dogmatika/Verbum 4-7: Rozdiel medzi revíziami

Smazaný obsah Přidaný obsah
Bez shrnutí editace
 
Riadok 1:
==7.1. V MENE OTCA I SYNA I DUCHA SVÄTÉHO(Mt 28,19)==
 
´´´==Trojičné tajomstvo v liturgii a v kresťanskom živote´´´==
 
V liturgii tak ako vo Svätom písme nám živý Boh zjavuje svoje bytie skrze svoju činnosť: skrze stvorenie, zjavenie, dejiny spásy, skrze Cirkev. Vo svojom konaní sa nám zjavuje taký, aký je. t. j. Trojjediný. On sa zjavuje skrze svojho Syna a v ňom, a jeho Syn sa zjavuje v Duchu Svätom. Preto aj liturgia, rovnako ako kresťanská viera, je podstatne trojičná. Ukazuje veriacim Boha v trojici osôb. Každý dar prichádza od Otca -prostredníctvom Syna - v spoločenstve Ducha Svätého. Táto schéma je základom všetkých liturgických anafor a doxológií.
 
´´´1. ==Svedectvo apoštolskej Cirkvi´´´==
„Neprišiel som zrušiť Zákon, ale ho naplniť." Tieto Kristove slová sa vzťahujú na celé dedičstvo Starého zákona. Cirkev prijala nielen modlitbu žalmov za svoju, ale celé starozákonné zjavenie. Preskúmala ho a našla v ňom, čo Boh skrze Krista v Duchu Svätom „oboma svojimi rukami" učinil. Starozákonné texty hovoria o tajomstvách zjavených v Novom zákone; Múdrosť a Slovo sú vzťahované na Krista. Čo sa hovorí
o Duchu, ako o životnom princípe a prameni chariziem a proroctva,
Riadok 24:
Už svätý Pavol vidí krst a Eucharistiu spolu na pozadí starozákonných predobrazov. Eucharistia je obrazom zjednotenia Božieho ľudu v mesiášskom spoločenstve. Eucharistické modlitby vychádzajú od Otca a smerujú k Otcovi; Otec to uskutočňuje skrze Krista. V Prvom liste Korinťanom (11,23-34) svätý Pavol uvádza slová ustanovenia ako vrchol a stredisko eucharistickej slávnosti. Toto je chápanie Cirkvi od apoštolských čias až dodnes. Už v apoštolskej Cirkvi sa spája slávnosť krstu a Euchaňsiie najmä vo veľkonočnej liturgii. Liturgické modlitby sa obracajú k Otcovi skrze Krista v jednote Ducha Svätého.
 
´´´2. ==Krstná liturgia Cirkvi´´´==
 
Cirkev počnúc turíčnym dňom, teda od prvého dňa svojho života a svojej činnosti, udeľuje krst. Krstom vštepuje nové údy od Kristovho tajomného tela. Všimnime si podrobnejšie trojičnú štruktúru krstnej liturgie. Po bohoslužbe slova sa konajú v obrade krstu dospelého nádherné spoločné modlitby, v ktorých prosíme Pána:
Riadok 44:
Človek krstom v Duchu Svätom spojený s Kristom je ako brat Ježiša Krista zároveň synom Boha, nebeského Otca. Ježiš Kristus je novým človekom podľa pôvodného plánu a podľa Božieho obrazu. V krste sa Ježišovi ako Prvorodenému takým spôsobom pripodobňujeme, že sme prijatí do jeho synovského vzťahu k nebeskému Otcovi. V Liste Rimanom (8,28n) sa pokrstení chápu ako rodina, ktorej Otcom je Boh, ktorej najvlastnejším a rozhodujúcim bratom je Kristus, rodinným duchom je láska, ktorá má osobnú pdobu v Duchu Svätom. Synovstvo mnohých .sa realizuje tým, že stanú účastnými večného Božieho Ducha, takže sa zjednotia s večným vteleným Synom Božím v Duchu. Takto je krstná milosť účasťou na trojičnom Božom živote a takto sa aj naznačuje v krstnej liturgii.
 
´´´==3- Slávenie Eucharistie´´´==
 
a) Eucharistické modlitby
Riadok 73:
Už sme videli, ako Cirkev v liturgii prežíva svoju trojičnú vieru: v začlenení do Krista vo sviatosti krstu, a najmä vo svätej omši ako vrchole liturgického konania. Všimli sme si už trojičnú štruktúru eucharistických modlitieb, doxológií a spevu Trojsvätý. Avšak celá liturgia svätej omše je preniknutá trojičným zmýšľaním, veď sa začína v mene Otca i Syna i Ducha Svätého a tak isto sa i končí požehnaním. Modlitby Cirkvi sa vznášajú k Otcovi skrze Syna v jednote Ducha Svätého. Príznačné je to v modlitbe dňa, v ktorej sa Cirkev obracia s prosbou na všemohúceho Boha „skrze nášho Pána Ježiša Krista, tvojho Syna, ktorý je Boh a s tebou žije a kraľuje v jednote s Duchom Svätým po všetky veky vekov". Týmto trojičným duchom sú preniknuté jednotlivé čiastky liturgie svätej omše a tiež svätá omša ako jeden celok.
´´´==4. Ostatné sviatosti´´´==
 
Liturgia ostatných sviatostí má tiež podstatne trojičnú štruktúru. Uvedieme len niekoľko výraznejších textov na ilustráciu.
Riadok 85:
Podobne i liturgia hlavných cirkevných svätenín má trojičné črty. Už od stredoveku sú všetky žehnania spojené so znakom kríža a vysluhované v mene Otca i Syna i Ducha Svätého.
 
´´´==5. Kresťanský život v trojičnom tajomstve´´´==
 
Aspoň niekoľkými pohľadmi načrtneme, ako kresťania prežíva!i a prežívajú trojičné tajomstvo vo všednom dni a v duchovnej skúsenosti. Bude to len určitý výber z neprehľadného bohatstva pravdy živej viery v Najsvätejšiu Trojicu. Ohlasy na trojičnú štruktúru liturgie sa nachádzajú predovšetkým ako starobylé náhrobné nápisy a papyrusy. Kresťania používali ako formulu na epitaf slová: „Otec, Syn a Duch Svätý nech ťa zmiluje nad ich dušami." Často sa nachádza formula Trojsváty v nápisoch na kresťanských domoch. Papyrusy obsahujú trojičné zvolania, kloré sú liturgickými doxológiami, ako si ich osvojil každodenný kresťanský život. Tak sa končí napríklad jeden responzóriový hymnus na sviatok Zjavenia Pána slovami: „Sláva Otcu. Aleluja! Sláva Synu. Aleluja! Sláva Duchu Svätému. Aleluja!" Tieto texty ukazujú, v akej miere zbožnosť prvých kresťanských storočí vychádzala z liturgickej modlitby. Kto verí, že Najsvätejšia Trojica je prítomná v duši spravodlivého, smie aj náhrobným nápisom naznačiť, že s nádejou prekračuje prah smrti.
Riadok 94:
A tak aj my začíname každý náš deň v mene Otca i Syna i Ducha Svätého a tak ho i končíme. V tomto mene sme pokrstení a dúfame, že s týmito najkrajšími menami na perách raz opustíme tento svet a vstúpime do nebeskej liturgie pred tvár nebeského Otca.
 
´´´==6. Modlitba k Najsvätejšej Trojici´´´´==
 
..Najsvätejšia Trojica, v lone ktorej žiari večný jas živého Božstva, lásky a Múdrosti!
Riadok 106:
Použitá literatúra:
Bernadot, M. V.: Eucharistií k nejsvetéjší Trojici.
Jungmann, J. A.: Missarum solemnia. Mystérium Salutis.
Schmaus, M.: Viera Cirkvi.