Dogmatika/Vzťahy v Bohu: Rozdiel medzi revíziami
Smazaný obsah Přidaný obsah
Riadok 20:
===Ako a čím sa od seba Božské osoby odlišujú, že pritom zostávajú rovnakej podstaty?===
Kappadócki Otcovia a Augustín na túto otázku odpovedajú: '''Odlišujú sa vzájomným vzťahom.'''
[[Obrázok: Trojica.png|right]]▼
Gregor Naziánsky hovorí, že Boh je absolútne jednoduchý, pretože je tým, čo má, s výnimkou toho, čo každá Osoba je vo vzťahu k druhej. V tomto zmysle možno hovoriť, že je "subsistujúcim dialógom lásky". Veta, že Boh je láska, má rozvinutie: Boh je rozhovor lásky (Schmaus, u. d., I, 578). Alebo inak: "Meno Otca: nie je meno jeho podstaty, nie je menom pre činnosť, ale ukazuje vzťah (schesis), ktorý má Otec k Synovi a Syn k Otcovi (Orat. 29,16).
Řádek 29 ⟶ 31:
Toto je podaný výklad o Svätej Trojici, ktorú treba s vierou nazývať, nie Trojnásobnosťou, ale Trojicou. A ani to nie je správne povedané, že v jednom Bohu je Trojica, ale že jeden Boj je Trojica. V menách Osôb, ktoré vyjadrujú vzťah, Otec sa vzťahuje na Syna, Syn na Otca, Duch Svätý na obidvoch. A hoci sa podľa vzťahu nazývajú troma osobami, predsa veríme v jednu prirodzenosť a či podstatu.
▲[[Obrázok: Trojica.png|right]]
Hoci vyznávame tri osoby, predsa nevyznávame tri podstaty, ale jednu podstatu a tri Osoby. Keďže Otec je Otcom, je ním nie vzhľadom na seba, ale na Otca. Podobne aj Duch Svätý nie je Duchom Svätým vzhľadom na seba, ale je ním vzhľadom na Otca a Syna, a to tak, že je nazývaný Duchom Otca a Syna. Keď však hovoríme Boh, vtedy nevyjadrujeme vzťah k druhému, ako je vzťah Otca k Synovi alebo Syna k Otcovi alebo Ducha Svätého k Otcovi a Synovi, lebo Boh vyjadruje osobitne vzťah k sebe samému. Ak sa nás teda spýtajú na jednotlivé osoby, musíme povedať, že sú Boh. Otec sa teda volá Boh, Syn Boh, Duch Svätý Boh, a to jednotlivo. Preto však nie sú to traja Bohovia, ale jeden Boh. Taktisto je Otec nazývaný všemohúci, Syn všemohúci, Duch Svätý Všemohúci, a to jednotlivo; nie sú však traja všemohúci, ako vyznávame jedno Svetlo a jeden Princíp. Vyznávame teda a veríme, že každá jednotlivá Osoba je naplno Boh a že všetky tri Osoby spolu sú jeden Boh. Patrí im jedno, čiže nerozdelené a rovnaké božstvo, vznešenosť, čiže moc, ktorá sa v jednotlivých neumenšuje a v troch nezväčšuje. Nie je totiž menšia, keď sa každá jednotlivá Osoba nazýva Boh, a nie je väčšia, keď všetky tri Osoby sa spolu nazývajú Boh. (DS 528)
Řádek 35 ⟶ 36:
Ďaľšie upresnenie priniesol sv. Anzelm, keď to stručne zhrnul: "V Bohu je všetko jedno (teda spoločné všetkým trom Osobám), pokiaľ sa neuplatňuje protiklad vzťahu" (De processione Sp. S. 2 - PL 158,288). Táto veta bola doslovne prijatá Florentským koncilom r. 1439 (DS 1330).
===Ktoré vzťahy v Bohu môžeme rozpoznať?===
Aby sme identifikovali jednotlivé vzťahy medzi osobami v Bohu, vytvoríme si najprv kombinácie dvojíc, ktoré by mohli nasledovne byť subjektami vzťahov:
[[Obrázok:Konštitutívne vzťahy.png|right]]
#Otec-Syn
#Syn-Otec
#Otec-Duch
#Duch-Otec
#Syn-Duch
#Duch-Syn
V skutočnosti však týchto vzťahov nie je šesť, ako nám vyšlo kombinácií medzi dvojicami. Dôvodom je skutočnosť, že Duch Svätý vychádza súčasne z Otca i Syna. Je treba teda kombinovať dvojicu Otec+Syn vo vzťahu k Duchu. Z toho nám vyplývajú nasledovné štyri vzťahy v Bohu:
#Otec voči Synovi: tento vzťah sa nazýva '''generatio activa''', aktívne plodenie (plodiť)
#Syn voči Otcovi: tento vzťah sa nazýva '''generatio passiva''', pasívne plodenie (byť plodený)
#Otec a Syn voči Duchu Svätému: tento vzťah sa nazýva '''spiratio activa''', aktívne dýchanie (vydychovať)
#Duch Svätý voči Otcovi a Synovi: tento vzťah sa nazýva '''spiratio passiva''', pasívne dýchanie (byť vydychovaný)
====Konštitutívne vzťahy====
Vzťahy sú pre jednotlivé osoby v Bohu tým, čo ich odlišuje od seba navzájom, a čo ich zároveň konštituuje. Z uvedených štyroch vzťahov je jasné, že nie všetky tieto vzťahy sú pre Božské osoby konštitutívne. Konštitutívnym vzťahom je iba ten, ktorý danú osobu odlišuje od všetkých ostatných. Z toho vyplýva že vzťah aktívneho dýchania nemôže byť pre Otca a Syna konštitutívnym, pretože je obom spoločný a odlišuje ich iba od Ducha Svätého. Zostávajú teda tri konšitutívne vzťahy. Podľa týchto vzťahov dostávajú jednotlivé Osoby v Bohu aj svoje pomenovania:
*Vzťah Prvej osoby k Druhej: generatio activa sa tiež nazýva '''otcovstvo''' - podľa neho dostáva Prvá osoba pomenovanie '''Otec'''.
*Vzťah Druhej osoby k Prvej: generatio passiva sa tiež nazýva '''synovstvo''' - podľa neho dostáva Druhá osoba pomenovanie '''Syn'''.
*Vzťah Tretej osoby k Prvej a Druhej: spiratio passiva sa tiež nazýva '''pasívne dýchanie''' - podľa neho dostáva Tretia osoba pomenovanie '''Duch''' (=dych).
Z uvedeného vyplýva, že:
*nik nie je plodiaci - iba Otec
*nik nie je splodený - iba Syn
*nik nie je vydychovaný - iba Duch Svätý
Ak by sme však chceli považovať vzťah aktívneho dýchania za konštitutívny, nemohli by sme prehlásiť: nik nie je dýchajúci iba... , pretože dýchajúci sú dvaja a tí dvaja sú už konštituovaní inými vzťahmi. Z toho teda vyplýva, že aktívne dýchanie nemôže byť zaradené medzi konštitutívne vzťahy v Bohu.
----
| |||